Preskočiť na obsah

Fidél Pálffy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fidél Pálffy
v roku 1944
v roku 1944
Rod. menoFidél Pálffy de Erdőd
Narodenie6. máj 1895
Svätý Jur, Uhorsko
Úmrtie2. marec 1946 (50 rokov)
Budapešť, Druhá maďarská republika
ManželkaIrén Filipanits
DetiKlára, Irén, Alexandra
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Fidél Pálffy

Gróf Fidél Pálffy - prídomok "Pálffy de Erdőd" (* 6. máj 1895, Svätý Jur – † 2. marec 1946, Budapešť) bol šľachtic, ktorý bol popredným podporovateľom nacizmu v Maďarsku.

Po vojenskej službe v prvej svetovej vojne žil na statku v Československu, neskôr odišiel do Maďarska, kde v dôsledku veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 zbankrotoval.[1]

Pro-nacistická aktivita

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1933 založil skupinu s názvom Maďarská nacionálno-socialistická strana a neskôr ju spojil s dvoma podobnými skupinami pod vedením Sándora Festeticsa a Zoltána Meskóa. V roku 1935 prevzal Pálffy výlučnú kontrolu nad touto skupinou, hoci sa jej nepodarilo prosperovať, pretože podpora smerovala k Gyulovi Gömbösovi.[1] Zbavený vplyvu, Pálffy sa obrátil na nacistické Nemecko a stal sa agentom RSHA. Pri snahe o opätovné získanie vplyvu spolupracoval s Lászlóm Bakym a Ferencom Szálasim pri pokuse o otvorenie pro-nemeckej strany. To sa podarilo v roku 1941 obnovením maďarskej nacionálnej socialistickej strany (v porovnaní so Stranou šípových krížov bola však považovaná za konzervatívnu).

Aktivizmus počas 2. svetovej vojny a poprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Pálffy sa stal dôležitým kontaktom pre Wilhelma Höttla v Maďarsku.[2] Pálffy v rokoch 1944 – 1945 zastával funkciu ministra poľnohospodárstva za čo sa ako jeden z prvých členov vlády postavil po vojne pred súd. Ako člen jednej z popredných šľachtických rodín bol po skončení 2. svetovej vojny obvinený zo spolupráce s nacistami a napriek nedostatku dôkazov o vine bol v marci 1946 obesený.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Philip Rees, Biographical Dictionary of the Extreme Right Since 1890, Simon & Schuster, 1990, p. 287
  2. Richard Breitman, Norman J. W. Goda, Timothy Naftali & Robert Wolfe, U.S. intelligence and the Nazis, Cambridge University Press, 2005, p. 266