Gyula Gömbös
| Gyula Gömbös | |
| maďarský politik, minister, premiér | |
 | |
| Predseda vlády Maďarska | |
|---|---|
| V úrade 1. október 1932 [1] – 6. september 1936 | |
| Minister obrany Maďarska | |
| V úrade 10. október 1929 – 2. september 1936 [2][3] | |
| Poslanec Maďarského parlamentu | |
| V úrade 1920 – 1920 | |
| Biografické údaje | |
| Rodné meno | Gyula Gömbös de Jákfa[4] |
| Narodenie | 26. december 1886 Murga, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 6. september 1936 (49 rokov) Mníchov, Nemecko |
| Rodina | |
| Manželka |
Greta Reichert Erzsébet Szilágyi |
| Odkazy | |
 | Gyula Gömbös (multimediálne súbory) |
Gyula Gömbös, rodným menom Gyula Gömbös de Jákfa[4] (* 26. december 1886, Murga, Rakúsko-Uhorsko – † 6. september 1936, Mníchov – Neuwittelsbach, Nemecko)[4] bol maďarský premiér (1932 – 1936). Bol známy svojím reakcionárstvom a antisemitizmom. Býva považovaný za zodpovedného za vznik fašizmu v medzivojnovom období Maďarska.[1]
Bol vodcom hnutia MOVE (Magyar Országos Véderő Egylet) – Asociácia maďarských národných obranných síl – a zároveň poslancom maďarského parlamentu v roku 1920.[5] Stal sa usilovným zakladateľom ďalších troch asociácií s cieľom revidovať Trianonskú zmluvu. Po zlyhaní vyjednávaní v rámci parížskych mierových dohôd organizoval povstanie v západnom Maďarsku (viď. Litavský banát) so zámerom získať spolkovú krajinu Burgenland.[6] Počas udalostí v tejto časti Rakúska sa zaradil medzi odporcov legitimistov a bol politickým spojencom Miklósa Horthyho. V povstaní patril medzi jeho organizátorov.[6] Po jeho zlyhaní a zániku krátkodobého štátneho útvaru Litavský banát, Gömbös profitoval z týchto svojich činov a stal sa ministrom obrany vo vláde premiéra Istvána Bethlena v období 10. október 1929 – 1. október 1932. Politická kariéra Gömbösa vyvrcholila získaním premiérskeho kresla. Politicky sa zaradil do krajnej pravice a prisudzuje sa mu vina za fašistickú orientáciu Maďarska.
6. septembra 1936 zomrel v Mníchove na rakovinu semenníkov mesiac pred ukončením svojho mandátu premiéra. Jeho ultrapravicová politika a diktátorský spôsob vládnutia predznamenali prepojenie Horthyho Maďarska s hitlerovským Nemeckom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Gyula Gömbös sa narodil v 1886 v Murge, v komitáte Tolna v Rakúsko-Uhorsku. Jeho rodičmi boli Gyula Gömbös, učiteľ vo vidieckej škole a matka Mária Weitzel. Jeho predkovia sú hlavne Nemci, no pochádzajú aj z maďarskej šľachty. Rodina bola súčasťou evanjelickej komunity.
Gömbös nastúpil do školy kadetov v Pécsi a počas prvej svetovej vojny získal hodnosť kapitána. Kým bol v armáde, stal sa z neho horlivý ochranca nezávislosti Maďarska.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska na konci vojny vstúpil do Segedínskej gardy vlasteneckých dôstojníkov. Tieto sily nechceli podporovať Bélu Kuna, preto si založili svoj vlastný spolok, čo bolo opozičné zoskupenie voči vláde Bélu Kuna. Volalo sa „Magyar Országos Véderő Egylet“. Gömbös spoluzakladal ešte tri veľmi podobné spolky, ktoré mali šovinistický a revizionistický charakter. Stal sa blízkym spojencom Miklósa Horthyho, predsedu antikomunistickej vlády v Szegede. Bol vodcom tejto armádnej organizácie a zakrátko dosiahol funkciu ministra obrany v segedínskej opozičnej vláde.
Po páde Maďarskej republiky rad v auguste 1919 sa aktívne zúčastňoval na potlačení komunistov. Podporoval tiež akcie proti maďarským Židom. Maďari sa domnievali, že Béla Kun a väčšina ministrov jeho vlády sú Židia. V krajine sa rozšíril názor, že Židia boli hlavnými podporovateľmi komunizmu.
Gömbös bol predvojnovým členom Nezávislej občianskej strany malých vlastníkov a agrárnych pracovníkov. Rýchlo sa zaradil k pravici, keď sa rozpadlo cisárstvo. Po menovaní Miklósa Horthyho za regenta maďarského kráľovstva v roku 1920 sa stal najvyšším vodcom hnutia národnej obrany.
Na odpoveď krátkej komunistickej perióde a Trianonskej zmluve, ktorá spôsobila stratu dvoch tretín územia, hnutie získalo určitú podporu obyvateľstva. Napriek niekoľkým nedorozumeniam s Horthym, Gömbös zostal aktívny vo všeobecnej očiste od komunistov a zorganizoval masívnu vojenskú opozíciu, ktorá bola proti opätovnému prevzatiu trónu Karolom I. Rakúskym. Hnutie umožnilo Horthymu udržať si kontrolu nad celým novým štátom. V tom istom roku sa Gömbös stal jedným z hlavných lídrov opozície voči vláde premiéra Istvána Bethlena. V roku 1929 sa stal generálmajorom a Horthy ho menoval ministrom obrany v Bethlenovej vláde.
Gömbös bol veľmi aktívny na medzinárodnej úrovni s cieľom dosiahnuť revíziu Trianonskej zmluvy a obnovenie maďarskej ekonomiky. Jedným z jeho cieľov bolo prepojiť Maďarsko s Talianskom a Rakúskom.
Po svojej nominácii do premiérskeho kresla odletel po krátkom čase do Talianska navštíviť Benita Mussoliniho. Obaja dospeli k zhode a Mussolini podporil myšlienku revízie Trianonskej zmluvy. Mussolini ponúkol aj pomoc Talianska Maďarsku a Juhoslávii, takisto Rumunsku, aby získal svoje bývalé teritóriá.
Gömbös zároveň sformoval alianciu s Berlínom s cieľom získať spojenca v Nemecku, ktoré by malo pomôcť revidovať Trianonskú zmluvu. Tiež dúfal, že Nemecko pomôže obnoviť otrasenú ekonomiku Maďarska. Keď sa Adolf Hitler stal v roku 1933 kancelárom, Gömbös sa stal premiérom vlády. Krátky čas po tom podpísal veľkú obchodnú zmluvu s Nemeckom, zmluvu, ktorá participovala tiež na renovácii maďarskej ekonomiky v 30. rokoch 20. storočia.[7]
Gömbös sa sústredil hlavne na spojenectvo s Talianskom a Rakúskom, potom ako mu Hitler jasne naznačil, že bude podporovať znovudobytie stratených teritórií v Česko-Slovensku ale nie v Rumunsku ani v Juhoslávii. Hitler bol proti Gömbösovmu plánu rozšíriť maďarskú armádu a Mussolini tiež podporil túto myšlienku.
Gömbös zomrel vo funkcii 6. septembra 1936 v Mníchove (Neuwittelsbach) na rakovinu semenníkov.
V jeho pohrebnom sprievode boli stovky tisícok Maďarov a jeho katafalk navštívilo množstvo súdobých hodnostárov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Gyula Gömbös [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GÖMBÖS Gyula, jákfai In: BEKE, László; GAZDA, István; SZÁSZ, Zoltán; SZÖRÉNYI, László. Nemzeti évfordulóink 2011. Budapest : Balassi Intézet, 2011. 71 s. Dostupné online. S. 52. (po maďarsky)
- ↑ Magyar hadügy(honvédelmi) miniszterek [online]. hungarianarmedforces.com, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c Gyula Gömbös de Jákfa [online]. geni.com, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
- ↑ Notice de personne : Gömbös, Gyula (1886-1936) [online]. Bibliothèque nationale de France, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b FOGARASSY, László. Paul Prönays Erinnerungen an das ,Lajta-Banat’. Burgenländische Heimatblätter (Eisenstadt: Burgenländisches Landesarchiv), 1990, roč. 52, č. 1. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Hungary : History : Financial crisis: the rise of right radicalism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gyula Gömbös
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Gömbös na francúzskej Wikipédii.