Francúzska secesia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Secesia

Strom života-sklo, Louis Comfort Tiffany

Francúzska secesia je umelecký štýl, ktorý sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a trval až do začiatku 20. storočia. Francúzsky tiež nazývaný Art Nouveau.

Podmienky vzniku

V 19. storočí zaznamenala Európa obrovský priemyselný rozmach, ktorý vznikol na podnet industrializácie, nových priemyselných a obchodných centier. Začali sa rozvíjať nové spôsoby spracovania ocele, glazovania keramiky a skla, galvanizácia a rozvoj elektrického osvetlenia, ktoré otvorili nové možnosti mladej začínajúcej generácii architekt a umelcov. Tieto zmeny mali aj za následok vytvorenie novej spoločenskej - robotníckej triedy a veľkú škálu produktov dostupných pre vyššiu vrstvu. Tieto honosné prvky neboli spočiatku veľmi využívané, pretože neboli ani považované za prvky bytového interiéru ale boli skôr chápané ako priemyselná a dopravná architektúra. Samotný termín Art Nouveau pochádza z parížskeho obchodu rovnakého mena, ktorý viedol nemecký emigrant Samuel Bing. Vo veľmi krátkej dobe však začala vyššia vrstva objavovať čaro secesných stavieb, predmetov, nábytku a prvkov všetkého druhu, a bola ochotná za jeho získanie minúť nemalé peniaze. Secesia bola prvým slohom, ktorý nemal svoj základ podložený vo svetových dejinách, resp. neviazal sa na historizujúce smery. Preto ho mnohí umelci a architekti neprijali. Hlavnými centrami sa vo Francúzsku stali centrami slohu Paríž a Nancy. Za krátko po rozšírení sa do celej Európy a dokonca aj do zámoria no New Yorku sa stala univerzálnym slohom daného obdobia. Jej nárast popularity bol doslova bleskový, žiadny iný sloh v dejinách ľudstva nevznikol a neprenikol medzi ľudí tak rýchlo ako práve secesia. No napriek svojmu krátkemu pätnásťročnému obdobiu má svoj význam. Dôležitosť dizajnu predmetov, s ktorými prichádzame denne do styku, ktorú ako prvý zdôrazňoval William Morris. Verejnosť sa zaujímala o nové módne smery a to najmä v úžitkovom umení. To sa odrazilo vo veľkom počte nových časopisov a periodík venovaných trendom. Hlavné prejavy nového slohu neboli v špeciálnych článkoch, ale v grafickej úprave publikácií samotných. Ale existovali aj časopisy ako prestížny Art et Décoration v Paríži, ktorý sa sústreďoval výlučne na úžitkové umenie a obsahoval množstvo fotografií. Mediálne propagovali sloh aj časopisy ako francúzsky De Studio. Secesia dosiahla svoj vrchol práve v 19. storočí. Ešte aj dnes ju môžeme odpozorovať v tvorbe priemyselného dizajnéra tvoriaceho výrobky, ktoré každý používa. No viazanie sa na prílišné dekorovanie, vytváranie prehnane zdobených rastlinných motívov a kvetných lupeňov, sú formy s ktorými sa človek 20. storočia dokáže už len ťažko stotožniť.

Architektúra

Svetová výstava roku 1900 v Paríži dala tamojším architektom príležitosť naplno uplatniť svoju fantáziu. Hlavnými centrami sa stali Paríž a Nancy. Hlavným predstaviteľom francúzskej secesie bol Hector Guimard ( Lyon 10.3.1867 - New York 20.5.1942 ), ktorý inšpirovaný Antonim Gaudím a Victorom Hortom, vychádzal z učenia Eugenna Viollet le-Duca. Napriek relatívne krátkemu obdobiu v ktorom sa secesia vyskytla v dejinách architektúry, sochárstva a maliarstva, sa preslávia vo veľkej miere. Sám Guimard ju chcel povzniesť na typizovaný smer francúzska. Bol kladený dôraz na detail a organické línie, veľmi často inšpirované orientálnou architektúrou. Prevládali organické a rastlinné motívy s bohato zdobenými detailmi. Samotné objekty mali veľmi pestrú tak isto vonkajšiu fasádu ako do detailu prepracovaný interiér.

Základné výrazové a materiálové prostriedky

1. Nové konštrukčné materiály, využívajúce racionálnu linku - železo, glazované sklo, galvanizácia, a rozvoj elektrickej energie, vychádzali z inžinierskych stavieb ako sú mosty a haly , ich cieľom bola účelnosť a relatívna jednoduchosť, postupne sa menila na ornament inšpirovaný orientom a organikou

2. Línia priniesla návraty do minulosti inšpirované Orientom a ľudovým umením v asymetrickej vlnivej línii a prebujnenom dekorativizme, tvarovej a materiálovej nápaditosti.

3. Vo veľkej miere využívanie železných prvkov, dotváranie sklom, v častých prípadoch dokonca aj farebne spracovaným (vitrážou).

Sochárstvo

Secesia v sochárstve konca 19. a začiatku 20. storočia sa stala hlavnou postavou osobnosť Francúza Augusta Rodina, ktorého je veľmi ťažké charakterizovať z hľadiska slohového zamerania. Keď sa oslobodil od klasicizmu zameral sa na čo najkvalitnejšie zachytenie daných predmetov. Jednou z ďalších charakteristických čŕt bolo pri opracúvaní kameňa tvoril spôsobom, že znejasňoval niektoré detaily. Je možnosť ho zaradiť medzi impresionistov, no jeho značná záľuba v krivkách a ornamentoch ho priradila k secesne tvoriacim umelcom konca 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho najvýznamnejším dielom je Brána pekiel na ktorej sa inšpiroval známou Božskou komédiou od Danteho Alighieri, no na nešťastie ju nedokončil. Ďalší sochár a umelec, ktorého črty tvorby ho radia jasne k secesistom bol katalánec Lambert Escaler. Bol sochárom vysnívaných nýmf a ich vetrom rozviate vlasy mu boli zámienkou na uplatnenie dynamických kriviek. Z piemontskej skupiny treba spomenúť Medarda Rossa, ktorého diela pripomínajú kyselinou rozleptané aglomeráty hliny či hornín. Striedal symbolické námety so sociálnou tematikou.

Maliarstvo

Zárodky secesie v maliarstve badať už v niektorých dielach neskorých pred raffaelistov, a viac zaoberali teoretizovaním ako tvorbou, chytili sa Gauginových podnetov, respektíve Bernarovej a Gauginovej pontaventskej školy na atlantickom pobreží. Samotný maliari sa predovšetkým orientovali na budúcnosť, snažili sa priniesť novu senzibilitu. Pod vplyvom ďalekého východu sa vrátili k veľkým dekoratívnym kompozíciám, ornamentálnym tvarom, ... Usilovali sa docieliť tzv. čistú maľbu, ktorej hodnota nemala závisieť od zobrazeného motívu. Za dôležité pokladali predovšetkým kompozične riešenie, usporiadanie škvŕn a plôch, ako aj paletu čistých spočiatku intenzívnych, neskôr tlmených tónov. Pierre Bonard, Maurice Denis, Edouard Vuillard. Po nich nastupujú Gustave Moreau so svojou prepiatosťou, Odilon Redon so svojim irealizmom a Puvis de Chavanes so svojim mystickým idealizmom.

Umelecké remeslá

Práve táto časť patrí k hlavným tvorivým spôsobom secesného obdobia. Na jej vplyv malo hlavne priznanie tektoniky konštrukcií a autentickosti materiálov. Tým pádom akýsi návrat k primitivizmu, choroba dekadentnosti. Pre milovníkov umenia boli typickými motívy morskej peny, motýľov, kvetov, kotúčov dymu, či popínajúcej neurčitosti. Všetko to boli akoby prenesené motívy nostalgie, miestami až dokonca erotiky. Išlo o reakciu na gýčovitý priemyselne vyrábaný brak. Umelci tvorili doslova každú vec dennej potreby od tanierov, cez stoličky až po farebné okná, no mnohé z návrhov boli ovplyvnené s japonským a islamským dizajnom, hlavne od umelcov, ktorý študovali v zahraničí.
Známy americký umelec Louis Comfort Tiffany (1848-1933) začínal ako maliar. Po študijnom pobyte v Paríži sa vrátil do New Yorku a začal ako majiteľ firmy Glass and Decorating Company kariéru umeleckého sklára a návrhára interiérov. Jeho návrhy boli poznačené japonským a islamským vplyvom. Jeho umelecká osobnosť sa naplno vykryštalizovala v osemdesiatych rokoch. Vytváral vysokohodnotné predmety z írisovaného skla. Tiffanyho vitráže ovplyvnili čiastočne aj maliarsky syntetizmus. Bol jedným z prvých, ktorí si uvedomili význam elektrickej energie pre secesný sloh. Na dvojakom aspekte umenie – rozumovom a poetickom – sa zakladali estetické koncepcie skupiny v Nancy, podporovanej Émilom Gallém, slávnym návrhárom skla, keramiky a nábytku. Jeho záujem o prírodné vedy sa prejavil v repertoári nových botanických foriem. Okrem neho si získal svetovú povesť aj Louis Majorelle. Exotický estetizmus bratov Goncourtovcov, myšlienka sociálneho umenia vyslovená Rogerom Marxom i agilný duch Mauricea Barrésa posilňovali pozíciu Émila Gallého, ktorý nakoniec dosiahol triumfálne úspechy a na Svetovej výstave v roku 1889 získal Veľkú cenu. Rok 1900 znamenal pre školu v Nancy vrchol rozkvetu. Po Gallého smrti 1904 však jej činnosť rýchlo upadla. V Paríži zohralo významnú úlohu pôsobenie obchodníka, zberateľa a vystavovateľa umeleckých diel ďalekého východu, Samuela Binga.

Použitá literatúra

Architecture, Harvy N. Abrams, Inc. , New York 1986, II.Vydanie, 605 strán
1000 let Architektury, Slovart, F. Prinaová, Praha 2006, I. Vydanie, 429 strán
Architektura 20. Století, Taschen, Peter Góssel, New York 2001, I. Vydanie, 448 strán

Externé odkazy

Réseau Art Nouveau Network, a European network of Art Nouveau cities.
Europa 1900 Archivované 2007-07-06 na Wayback Machine, a worldwide, collaborative archive for sharing texts and photos related to art nouveau
The Art Nouveau in Brussels Archivované 2006-03-25 na Wayback Machine, only available in French, with pictures of Art Nouveau buildings
Art Nouveau World Wide, the most complete site with texts and links
Art Nouveau 1890-1914 Archivované 2010-11-07 na Wayback Machine exhibition on Art Nouveau

Pozri aj