František Abafi
| František Abafi | |
| uhorský šľachtic, politik, cestovateľ a revolucionár | |
| Narodenie | 1730[1] Horná Lehota, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. marec 1817 |
| Rodičia | Jozef Abafi Alžbeta Okoličányi |
| Manželka | Žofia Tarnóci |
František Abafi - "Abaffy de Nagyabafalva et Felső-Lehota " (staršie František Abaffy; * 1730 alebo 1732[2], Horná Lehota (okres Dolný Kubín) – † 15. marec 1817) bol uhorský šľachtic, politik, cestovateľ a revolucionár, prívrženec francúzskeho osvietenstva, pravdepodobný autor slovenskej i maďarskej parafrázy La Marseillaise.[1] Jeho satirické a ironické práce dal vtedajší vládnuci režim spáliť.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z oravského šľachtického rodu Abafiovcov, majiteľov Mokrade a Hornej Lehoty. Jeho otcom bol Jozef Abafi (oravský župan v rokoch 1634 – 1665) a matkou Alžbeta Okoličányi, manželkou Žofia Tarnóci. Štúdium práva, filozofie a dejín umenia absolvoval na univerzite v Pešti. Hovoril plynulo viacerými európskymi jazykmi.
V rokoch 1766 až 1772 bol županom Oravskej župy a v rokoch 1790 – 1791 poslancom na krajinskom sneme.[1] V rokoch 1772 – 1789 cestoval po celej Európe, kde získal hlboké sociálne cítenie a veľké sympatie k osvietenstvu. Zrejme mal zásluhu aj na vzbure oravských sedliakov (1771 – 1774) proti urbáru Márie Terézie. Zapojil sa do hnutia uhorských jakobínov, známeho v našich dejinách ako Martinovičovo sprisahanie. Pre účasť na ňom bol na Abafiho v roku 1794 vydaný zatykač. V auguste 1794 ho zatkli, no bol prepustený už po 9-tich mesiacoch.[1] Po prepustení ušiel cez Švajčiarsko do Francúzska a USA. Po návrate z cudziny v roku 1802 bol opäť uväznený, no po krátkom čase ho na základe amnestie prepustili; omilostenie získal až krátko pred smrťou.[3]
V roku 1791 vydal latinský spis Observationes (Pozorovania), namierený proti cirkevnej hierarchii a hlásajúci vieru v rozum a návrat k prostému životu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Abafiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.
- ↑ Poznámka: Encyklopédia Slovenska udáva rok 1732, Encyklopédia Beliana 1730
- ↑ FERKO, Milan. Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1995, 1997. S. 207.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Observationes super legis religionariae paragrapho 13 v elektronickej podobe (po latinsky)
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |