Osvietenstvo
.jpg)
Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Pojem osvietenstva v naznačenom zmysle bol vytvorený reflexiou procesu globálneho prevrstvovania sa kultúry v Európe v období od 16. do 18. storočia a používa sa aj pri reflexii iných kultúrno-historických epoch a v konštitúcii ich pojmu (napríklad pri konštitúcii pojmu kultúrnohistorickej náplne posokratovských storočí v antike).
V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím v náboženstve a politike, vo Francúzsku od 17. storočia spoločensky a morálnokriticky a víťazí v 18. storočí, pričom vyúsťuje do Francúzskej revolúcie v roku 1789. V Nemecku sa osvietenstvo šíri v 18. storočí bez výraznejších vonkajších úspechov, skôr ako vnútorne formujúca sebareflexia nemeckej filozofie a literatúry v zmysle Kantových slov: Osvietenstvo je prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým.
Taliansko a Španielsko epochu osvietenstva takmer nepoznajú. Osvietenstvo v Taliansku znamená antiklerikalizmus.
Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. Osvietenstvo podrobuje všetko (napr. náboženstvo, tradičné politické a spoločenské poriadky) novoobjavenému meradlu: v znamení empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch tu ide o obrat k subjektu, o snahu oslobodiť vedomie a revolucionizovať existujúce pomery. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a v pokrok.
Anglicko
[upraviť | upraviť zdroj]Anglické osvietenstvo nastupuje už v 16. stor., avšak prevažne v oblasti náboženskej a politickej.
Predstavitelia anglického osvietenstva:
Francúzsko
[upraviť | upraviť zdroj]Francúzske osvietenstvo je klasická forma osvietenstva, ktorá spadá do 18. storočia.[1]
Hlavní predstavitelia osvietenstva
[upraviť | upraviť zdroj]- Cesare Beccaria
- August Friedrich Wilhelm Crome
- Denis Diderot
- Claude Adrien Helvétius
- Johann Gottfried Herder
- Paul Heinrich Dietrich von Holbach
- David Hume
- Immanuel Kant
- Gotthold Ephraim Lessing
- John Locke
- Montesquieu
- Thomas Paine
- Stanisław August Poniatowski
- Jean-Jacques Rousseau
- Voltaire
- Christoph Martin Wieland
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CHABADA, Michal – MACO, Róbert (eds.): Osvietenstvo ako spôsob myslenia. [Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Philosophica XXXV.] Bratislava : Univerzita Komenského, 2011. 146 s. ISBN 978-80-223-3012-1
- IM HOF, Ulrich: Evropa a osvícenství. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. 269 s. ISBN 80-7106-394-0
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Osvietenstvo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osvietenstvo
