Frixos

Frixos (starogr. Φρίξος, lat. Phrixus) bol syn orchomenského kráľa Athamanta a bohyne oblakov Nefely. Jeho sestrou bola Hellé.

Ich detstvo bolo šťastné až do chvíle, kedy Athamas opustil ich matku Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou tébskeho kráľa Kadma. Inó deti od začiatku nenávidela a pripravovala plán, ako sa ich natrvalo zbaviť a bola ešte krutejšia, keď sa jej narodili vlastné deti, synovia Learchos a Melikertes.

Najprv naviedla ženy z kráľovstva, aby upražili osivo obilia, to samozrejme po zasiatí nevyklíčilo, nebola žiadna úroda a nastal hlad. Ľud sa búril. Do Delf boli vyslaní poslovia a podľa nariadenia kráľovnej priniesli odpoveď bohov: za všetko nesie vinu Frixos a musí byť obetovaný bohom. Kráľ Athamas sa bál ľudu, ale syna obetovať nechcel. Intrigy manželky Inó viedli nakoniec k tomu, že súhlasil s obetovaním oboch detí. Večer pred určeným dňom priviedla ich pravá matka Nefelé do paláca zlatého barana, ktorý deti odniesol cez more.

Hellé sa cestou neudržala, spadla do mora a utopila sa. Po nej bola nazvaná morská úžina Hellespont, dnešné Dardanely. Frixa baran šťastne doniesol do ďalekej Kolchidy, tamojší kráľ Aiétes ho prijal. Z vďačnosti obetoval zlatého barana najvyššiemu bohu Diovi. Dal zlatú kožu pribiť na rozložitý dub a nechal ju strážiť strašnému stále bdiacemu drakovi a stráž posilnil dvomi býkmi s kovovými nohami. Dávna veštba stanovila, že bude vládnuť len dovtedy, kým bude mať zlaté rúno.

Frixov otec Athamas bol z vôle bohyne Héry postihnutý šialenstvom, v ktorom zabil syna Learcha. Druhého syna mu Inó vytrhla z rúk a na úteku sa s ním vrhla z vysokého útesu do mora. Prijali ju nymfy, Zeus z nej urobil morskú bohyňu. Potom si Inó zmenila meno na Leukothea a synove meno Melikertes na Palaimón.

Frixovi sa v novej vlasti Kolchide najprv darilo dobre, bol obľúbený a stal sa dokonca zaťom kráľa Aiéta, ktorý mu dal za ženu svoju dcéru Chalkiopé. Mali štyroch synov, po Frixovej smrti ich však Aiétes týral tak kruto, že neskôr vedení najstarším bratom Argom chceli utiecť na malej lodi do vlasti svojho otca, do Orchomenu. Pri plavbe po mori sa však dostali do búrky a stroskotali pri ostrove Arétie. Tam ich našli Argonauti a vzali ich späť do Kolchidy na svojej ceste za zlatým rúnom. Vodca Argonautov, Iasón, si od tohto dobrého skutku sľuboval, že mu Frixovi synovia pomôžu získať zlaté rúno. Argos potom Iasóna varoval pred úskočnosťou a krutosťou kráľa Aiéta.

Za pomoci Médeii, ale aj Chalkiopé sa Iasón zmocnil zlatého rúna a rýchlo opustili Kolchidu. Synovia Frixa, Argos, Melas, Kitysoros a najmladší Frontis sa pripojili k Argonautom na ich spiatočnej ceste do Iólku.

Referencie

Vojtech Zamarovský,Bohovia a hrdinovia antických bájí.
Publius Ovidius Naso,Premeny, Kniha VII.
Rudolf Mertlík,Staroveké báje a povesti

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frixos

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frixos na českej Wikipédii.