Preskočiť na obsah

Funebrák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Funebrák
Dĺžka 88 minút
Štát Československo
Pôvodný jazyk čeština
Rok 1932
Filmový štáb
Réžia Karel Lamač
Scenár Václav Wasserman
Hudba Eman Fiala
Kamera Otto Heller
Jan Stallich
Zvuk Josef Zora, Helmuth Neumann
Ďalšie odkazy
ČSFD

Funebrák je český film z roku 1932 v réžii Karla Lamača, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Vlasta Burian .

Dej

[upraviť | upraviť zdroj]

Zriadenec pohrebného ústavu Vendelín Pleticha (Vlasta Burian) telefonuje svojmu nadriadenému. Prepočuje, že má kúpiť svadobný dar a dopraviť ho šéfovej príbuznej. Na udanú adresu sa preto vyberie zorganizovať pohreb.Pokojne vtrhne priamo doprostred svadobných osláv v jednej typickej meštianskej rodine. Bohatý ženích je na mol a nevesta je nešťastná, pretože miluje iného. A do toho všetkého funebrák, ktorý sa pustí do práce bez toho, že by si uvedomil svoj omyl. Chystá katafalk, pohrebnú reč, rekvizity a vyslovuje prítomným svadobčanom sústrasť. Keď sa konečne omyl vysvetlí, Pleticha na oplátku za pohostenie predvedie svadobným hosťom tance a piesne rôznych národov. Jeden z hostí, deduško Boleslav Hnipírdo, zažil pri ceste do Prahy zrážku vlakov pri Vrňanoch. Pretože sa mu nič nestalo, nechce žiadať od správy železnice bolestné. Pleticha to ale využije a so zaviazanou nohou, podopierajúc sa barlami - metlami - sa vyberie na riaditeľstvo železníc. Vydáva sa za Hnipírda a ohľadom cesty ho podrobne vypočúvajú. Vďaka svojej výrečnosti na seba okrem iného prezradí, že naskočil do idúceho vlaku, cestoval načierno, pľul na okno a odtrhol záchrannú brzdu... Nakoniec mu vyrátajú bolestné a za priestupky vymerajú pokutu. Tá prevyšuje bolestné o štyristo korún, ktorú nevedomky zaplatí pravý Hnipírdo. Film končí Pletichovým útekom z riaditeľstva železníc, pretože jeden zo zamestnancov prišiel na to, že je podvodník.[1]

Poznámka

[upraviť | upraviť zdroj]

V dvanástom filme Vlastu Buriana sú vlastne dva príbehy, ktoré sú k sebe spojené veľmi vratkým mostíkom. Tu tiež vidieť, aký asi Burianbol na divadelnom javisku, a to vďaka kabaretnému pásmu na hostine a tiež vďaka rozhovorom s úradníkom a s inšpektorom na riaditeľstve železníc. Celý film bol natočený iba za šesť dní (celý bol natočený v ateliéri).

V hlavnej úlohe

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalej hrajú

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Betty Kysilková (teta Františka Plicová)
  • Ružena Šlemrová (nevesta Anna Plicová, neter pani Plicovej)
  • Ján Sviták (zamilovaný šofér a miláčik Anny)
  • Josef Rovenský (Boleslav Hnipírdo, švagor pani Plicovej)
  • Václav Menger (švagor pani Plicovej)
  • Ján W. Speerger (Hnipírdov synovec)
  • Milka Balek - Brodská (tetuška pani Plicovej)
  • Dalibor Vták ( klavirista na svadbe )
  • Viktor Nejedlý (majiteľ pohrebného ústavu Lux a Pletichov šéf)
  • Jaroslav Marvan (otec zvedené dievčatá ženíchom)
  • Čenek Šlégl (ženích, zvodca dievčaťa)
  • Karel Nemec (strážnik)
  • Jan Richter ( inšpektor dráh Jahn)
  • Martin Frič ( úradník na riaditeľstve dráh)
  • Theodor Pištěk (vrchná železničná rada Klapka)
  • Lída Baarová (pani Rozmarová)
  • Ferry Seidl ( pokladník na riaditeľstve dráh)
  • Emil Dlesk (otec dievčaťa zvedené vo vlaku)

Autorský tím

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Námet: Vlasta Burian, Jiří Dréman (hra „Zrážka vlakov“), Emil Artur Longen (hra „Už moju milú“),
  • Scenár: Václav Wasserman
  • Réžia: Karel Lamač
  • Kamera: Otto Heller, Jan Stallich
  • Hudba: Eman Fiala
  • Výroba: Elektafilm

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ AZET.SK. Funebrák | 1932 | TV Program [online]. aktuality.sk, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Funebrák&oldid=7775263“