Preskočiť na obsah

Veterník (galaxia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Galaxia Veterník)
Veterník
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typgalaxia
Rektascenzia14h 03m 12,4s
Deklinácia54° 20′ 58″
Vzdialenosť27 mil. ly
Zdanlivá jasnosť (V)7,5
Zdanlivé rozmery (V)10´ x 8´
SúhvezdieVeľká medvedica
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaM101, NGC 5457, Arp 26
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 14h 03m 12s; 54° 20′ 58″

Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a uhlovými rozmermi 28,8' × 26,9'.[2] Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku.[3] Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapísal do katalógu William Herschel.[1]

Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.[3]

Pozorovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha M 101 v súhvezdí Veľkej medvedice

Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triédrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nájdenie je pomerne ľahké vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazná retiazka hviezd šiestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je potrebné na jej pozorovanie použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad.

M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologule cirkumpolárna (v celej Európe a v takmer celej Severnej Amerike). Naopak na južnej pologuli je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierneho pásma. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra.

História pozorovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Galaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu.[1] Opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od chvosta Veľkej medvedice.[4] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že ide o hmlistý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[4] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovici 19. storočia a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých „špirálových hmlovín“, ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Snímok galaxie M 101. Autor: Scott Anttila.

M 101 leží vo vzdialenosti 27 miliónov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko roztvorenými ramenami, typu Sc[5] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramená sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 svetelných rokov,[1] teda takmer dvojnásobný oproti našej Galaxii. Pozorovanie cefeíd Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M 101. Po neskoršej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vzdialenosť 27 miliónov svetelných rokov.[1] Je najjasnejším členom skupiny galaxii M101.[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474.

Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenia: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[6] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[7]

V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubbla a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhviezda.[8] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je potrebná čierna diera s hmotnosťou 20 – 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie, ako je teoreticky možné.[9]

Supernovy

[upraviť | upraviť zdroj]

Od počiatku 20. storočia boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]

  • SN 1909A – objavil ju Max Wolf 26. januára 1909, magnitúda 12,1,[10] pekuliárny typ
  • SN 1951H – objavená v septembri 1951, magnitúda 17,5,[10] typ II
  • SN 1970G – objavil ju Michael Lovas 30. júla 1970, typ II, magnitúda 11,5[10][11]
  • SN 2011fe – objavená 24. augusta 2011, najjasnejšia z týchto štyroch, typ Ia, pri objave magnitúda 17,2, maximálna magnitúda 10,0 od 9. do 15. septembra. Ako prvá supernova tohto typu bola objavená menej ako deň od vzplanutia.[12]

10. februára 2015 v nej bola objavená jasná červená nova M101 OT2015-1.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.

  1. ↑ a b c d e f g h i j k SEDS Messier Objects Database: Messier 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  2. ↑ a b NASA/IPAC Extragalactic Database: Results for M 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  3. ↑ a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Veľká medvedica, s. 50.
  4. ↑ a b SEDS.org, Messier 101: Observations and Descriptions Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  5. ↑ SEDS.org: Revised NGC Data for NGC 5457 Hartmut Frommert, Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  6. ↑ Star formation in the giant HII regions of M101. The Astrophysical Journal, 1999, s. 238. DOI: 10.1086/307619.
  7. ↑ Hodge, Paul W.; GURWELL, Mark; GOLDADER, Jeffrey D.. The H II regions of M101. I - an atlas of 1264 emission regions. Astrophysical Journal Supplement Series, August 1990, s. 661–670. DOI: 10.1086/191483.
  8. ↑ Kuntz, K.D.. The Optical Counterpart of M101 ULX-1. The Astrophysical Journal, 10 February 2005, s. L31–L34. Dostupné online [cit. 2018-09-09]. DOI: 10.1086/428571.
  9. ↑ Puzzling accretion onto a black hole in the ultraluminous X-ray source M101 ULX-1. Nature, 2013, s. 500. DOI: 10.1038/nature12762.
  10. ↑ a b c Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (IAU), List of Supernovae Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  11. ↑ Universe Today, Afterlife of a Supernova Fraser Cain, Vydané 8. 6. 2005, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  12. ↑ Sky & Telescope, Supernova Erupts in M101 Kelly Beatty, Vydané 16. 9. 2011, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veterník_(galaxia)&oldid=7841060“