Preskočiť na obsah

Jana Plauchová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jana Plauchová
slovenská spisovateľka sci-fi literatúry
Jana Plauchová
Narodenie8. september 1987 (37 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
Alma materFakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Bc.)
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)
Odkazy
Webstránkaadhara.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Jana Plauchová

Mgr. Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi a populárno-náučnej literatúry. Vyšlo jej päť vedecko-fantastických románov a jedna populárno-náučná kniha. Bola označená za jedinú výrazne sci-fi prezentujúcu slovenskú autorku súčasnosti.[1][2][3] Podľa spisovateľky Alexandry Pavelkovej jej v súčasnosti patrí na Slovensku prvenstvo v žánri hard sci-fi.[4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Banskej Bystrici,[5][6][7] kde navštevovala gymnázium v odbore umelecká výchova. Má ukončený aj cyklus základnej umeleckej školy.[8] O vesmír sa zaujímala už od najútlejšieho veku.[5][2][9][10] Zaujímala ju aj príroda a príbehy, najprv videné a počúvané, neskôr čítané.[10] V pätnástich rokoch (rok 2003) sa po havárii raketoplánu Columbia pridal aj záujem o kozmonautiku.[11][2] V tomto veku výrazne stúpol aj jej záujem o astronómiu. Začala získavať ocenenia vo vedomostnej súťaži Čo vieš o hviezdach? a v roku 2004 rozpísala náučnú knihu o súhvezdiach.[12]:577 Do dvadsiateho roku života bola veľmi nadšená pre program Space Shuttle.[13]

Už na vysokoškolské štúdium nastupovala s vedomím, že chce písať knihy.[7][10] Biológia má podľa jej slov vo sci-fi veľké uplatnenie.[7][14] V rokoch 2007 až 2010 študovala na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbory systematická biológia a ekológia.[7] Na to nadviazala magisterským štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia.[15] Krátko po skončení vysokej školy sa jej podarilo vydať prvý román Nula kelvínov. Absolvovala aj Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.[8][12]:577

Momentálne pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom.[5][16][10][2][12]:577 Na toto miesto ju odporučili astronómovia v jej rodisku. Ná­pl­ňou jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov do planetária, pí­sa­nie člán­kov, ob­čas po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.[2] Viedla aj astronomický krúžok.[12]:577 Zároveň od roku 2014[12]:577 prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove.[8][6][17][2] Po siedmich rokoch života v Žiari nad Hronom sa presťahovala do domu v Kremnici.[3] Jej záujmami sú astronómia, kozmonautika, čítanie, akvaristika, turistika, záhradníčenie,[11] výroba dekoračných predmetov, najmä zo šišiek,[14] písanie blogu, a stavanie sôch.[6][11]

Jana Plauchová je slobodná.[11]

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
Plauchovej pracovisko, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

Záujem o sci-fi v nej prebudili detské sci-fi knižky Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya a Prázdniny na planéte Coleida od autora píšuceho pod pseudonymom Kir Bulyčov. K týmto knihám ju priviedla matka, tiež fanúšička sci-fi.[7][18][3] Plauchová bola tiež fanúšičkou seriálu Star Trek.[11][19] Písať začala už na základnej škole.[9] Jej prvými prácami boli rozprávky. Neskôr skúšala písať dobrodružné príbehy pre mládež, príbehy o zvieratách,[13][9][18] sci-fi[9][2] a pokusy o encyklopédie. Od šestnástich rokov do dvadsiatich štyroch rokov sa jej beletristická tvorba týkala výlučne sci-fi žánru.[9] Považovala sci-fi za rovnako pestrú, obohacujúcu a silnú ako iné žánre, za prostriedok rozšírenia čitateľovho chápania, predstavivosti, empatie a za možnosť nastaviť zrkadlo ľudstvu bez toho, aby plytko moralizovala.[18] Písanie prvopisu označila za najťažšiu časť tvorby.[18][2] Ako získavala čoraz viac teoretických vedomostí, táto tvorba bola pre ňu čoraz jednoduchšia.[11][20] Začala písať až vtedy, keď mala knihu premyslenú v hlave do poslednej vety. Ak ju začala písať skôr, stratila inšpiráciu a text nedokončila.[21][22]

Okrem sci-fi ju zaujíma téma písania samotného, o ktorom tiež tvorí poviedky či rady a návody.[6]

Romány

[upraviť | upraviť zdroj]

Jadrom tvorby Plauchovej sú vedecko-fantastické romány s vyváženými prvkami hard a soft sci-fi. Hlboké ponory do myšlienok a emócií postáv sú pre ňu rovnako dôležité ako faktická správnosť, veda a technológia.[7][10] Zaoberá sa aj témami, ktorým sa iní autori vyhýbajú, propaguje menšinové myšlienky.[10] Mimozemšťanov, v ktorých neverí, považuje len za súčasť umeleckej fikcie.[20] Zručne využíva odborné termíny, decentne čitateľa poúča, nebráni sa experimentovaniu. Používa tiež rozličné, výrazné typy postáv oproti iným autorom vedeckej fantastiky, ktorých postavy sú väčšinou zovšeobecnené.[23]

Nula kelvinov

[upraviť | upraviť zdroj]

V 17-tich rokoch dokončila svoj prvý rukopis, ten však nebol nikdy vydaný.[2][3] Knižne vydaný bol až jej piaty rukopis v poradí,[10][24][2] ktorý dopísala v roku 2010. Má titul a podtitul Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ. Je to príbeh o (ne)cestovaní v čase, génových manipuláciách, odlišnosti od davu, láske, frustrácii, genialite a dospievaní.[24] Prináša príbeh chlapca Davida, ktorý rastie a starne dvakrát pomalšie.[25][26][24] Literárny kritik Miloš Ferko označil Plauchovej debut za kvalitný, čitateľný slovenský vedecko-fantastický román, ktorý je určený nielen deťom a mládeži.[25] Kritička Veronika Rácová sa o románe vyjadrila, že má precíznu kompozíciu a premyslenú kauzalitu, a že autorka vcelku dobre napriek veľkému rozsahu knihy zvládla dávkovanie určitých tém či motívov.[26] Plauchová neskôr označila túto knihu za mierne štylisticky a gramaticky nevyladenú.[18][27] S vydavateľstvom Q111 už nechcela spolupracovať.[27]

V roku 2022 vyšla kniha Nula kelvinov znova v reedícii vydavateľstva Artis Omnis. V tej dobe sa pripravovalo aj jej pokračovanie,[3][27] ktoré je jedným z dôvodov jej druhého vydania.[27] Toto pokračovanie s názvom Tristodesať kelvinov vyšlo v roku 2024. Román dopĺňa, prehlbuje a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov. Myšlienka napísať toto pokračovanie autorke prvýkrát napadla pred koncom písania Nula kelvinov. Začala ho písať 21. decembra 2010. Písanie neprebiehalo v chronologickom poradí, ale v poradí, v akom jej scény prichádzali na um, takže koniec bol napísaný oveľa skôr ako začiatok. Rukopis písala celkovo päť a pol roka.[28]

Večnosť omylov

[upraviť | upraviť zdroj]

O rok a pol neskôr po prvom vydaní Nula kelvinov vychádza cez vydavateľstvo Artis Omnis druhý Plauchovej román Večnosť omylov.[5] V skutočnosti ho napísala ako štvrtý rukopis v poradí, pred Nula kelvinov. Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená fiktívna, tragická havária raketoplánu Discovery a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá.[29][27][10] Obsahuje aj motív teleportu medzi Zemou a vzdialenou planétou, ktorý je postavený na ťažko vysvetliteľných javoch vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry.[20] Proces tvorby knihy od prvotného nápadu až po vydanú knižku trval desať a pol roka. Prvých šesť rokov autorka len vyhľadávala informácie a premýšľala dej. Prvú verziu knihy dokončila v roku 2009 a v nasledujúcich štyroch rokoch ju ešte trikrát prepísala.[13] Podľa Pavelkovej ide o nesporný posun vpred.[4]

Úvod do teórie chaosu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 vyšiel cez Artis Omnis tretí Plauchovej román Úvod do teórie chaosu, ktorý dopísala v roku 2012.[30] Písanie trvalo štrnásť mesiacov a finálnu verziu potom ešte prepisovala a upravovala. Kniha sa odohráva v prostredí oceánskych hlbín.[31] Je to sci-fi triler s prvkami hororu charakterizovaný ako príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.[30] Podľa spisovateľky Kataríny Soyky má text pridanú hodnotu pre fobikov, keďže hlavný hrdina trpí fóbiou z hĺbok.[32]

Úvod do teórie chaosu bol preložený aj do češtiny a v máji 2023 vyšiel vo vydavateľstve Euromedia.[33]

Druhá planéta

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2019 vychádza opäť cez Artis Omnis štvrtý Plauchovej sci-fi román s názvom Druhá planéta.[34] Napísala ho ešte na strednej škole, pred všetkými jej doposiaľ vydanými dielami. Písanie trvalo rok.[35][27] Na vydanie čakala ďalších 12 rokov, počas ktorých rukopis upravovala a prerábala, ale na jeho deji sa nič nezmenilo.[14] Ide o jej vôbec najstaršiu prácu, aká bola kedy publikovaná. Autorka ju označila za technickú, starosvetskú hard sci-fi v štýle Arthura C. Clarka, len jej rozuzlenie je fantazijnejšie. V rozuzlení sa rozlúštia niektoré zo záhad planéty Venuše.[35][27] Román rieši okrem iného otázky znečisťovania životného prostredia.[18] Motív Venuše sa v ňom vyskytuje preto, lebo ju autorka považuje za nedostatočne skúmanú v porovnaní s Marsom.[35] Navyše je Venuša veľmi podobná Zemi.[20]

Poviedky

[upraviť | upraviť zdroj]

Jana Plauchová sa venuje aj poviedkovej tvorbe. Jej prvá publikovaná poviedka má názov Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania a vyšla v roku 2012 v časopise Dotyky. V roku 2014 jej v spoločnej zbierke slovenských sci-fi autorov s názvom Dotyky budúcnosti vyšla poviedka Granátový vesmír. Neskôr v tom istom roku bola publikovaná aj jej poviedka Cintorín živých v zborníku poviedok súťaže Mladá slovenská poviedka. Na tému šialenstva astronautov napísala poviedku Pravidlá hry, ktorá vyšla v zborníku v roku 2019. V roku 2017 jej vyšla poviedka Po oblakoch nikto nechodí obutý – stala sa súčasťou zbierky poviedok českých a slovenských ženských autoriek s názvom Žena s labutí. Ide o jedno z mála diel, v ktorom sa autorka inšpirovala vlastnou skúsenosťou.[6]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé ocenenie získala v roku 2002 v súťaži Kukučínova literárna Revúca 2002, kde dosiahla druhé miesto. Nasledovalo prvé miesto v Tak píšem ja 2013, 3. miesto v Mladá slovenská poviedka 2014,[36] 2. miesto v Poviedka Istroconu 2015,[11][6][37] Encouragement Award od ESFS 2015.[2]

Mimo fantastiky získala spolu s kolegami ocenenie Cena diváka na Astrofilme 2016 za scenár populárno-náučného filmu Jeho jasnosť Slnko.[11]

V roku 2021 získala v literárnej súťaži science fiction a fantasy Cena Karla Čapka víťazstvo v kategórii poviedka a tiež hlavnú cenu súťaže – Mlok, za science fiction poviedku Marťanská odysea,[38][39] príbeh o roveroch na Marse.[12]:577

Popularizácia vedy

[upraviť | upraviť zdroj]
Titulná snímka prezentácie z Wikikonferencie 2017

Plauchová sa venuje aj písaniu populárno-náučnej literatúry.[6] Publikovala v časopise Pontes, kde jej vyšiel napríklad článok „30 rokov od štartu Miru“,[40][41] a tiež v časopise Kozmos.

Súhvezdia od Andromedy po Žirafu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2023, po rokoch odkladov, vydala svoju prvú populárno-náučnú knihu Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.[12]:577[42] Zámerom knihy bolo priniesť čo najkomplexnejšie informácie výhradne o súhvezdiach s výnimkou niektorých úzko súvisiacich tém, aké boli kedy v slovenčine vydané. Názov znamená, že publikácia obsahuje o súhvezdiach všetko od A po Z. Súhvezdia v knihe nie sú zoradené abecedne, ale podľa toho, ako sú viditeľné z územia Slovenska.[42] Na knihe pracovala s prestávkami devätnásť rokov,[12]:7 najdlhšia z týchto prestávok bola 2,5-ročná.[43] Počas prvých troch rokov práce autorka neplánovala knihu vydať.[43] Kniha vyšla sedem rokov po dokončení prvej verzie rukopisu.[14] Rukopis knihy obsahoval aj 92 autorkou kreslených máp, ktoré sa do vydanej verzie nedostali. Okrem toho autorka priznala množstvo zbytočnej a opakujúcej sa práce na knihe, ako aj nutnosť priebežného aktualizovania, čo proces písania knihy značne predĺžilo.[43][42]

Prednášková činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Jana Plauchová prednáša pre laikov aj odbornú verejnosť. Jednou z tém jej prednášok je havária raketoplánu Columbia, ďalšou zase otázka existencie mimozemského života.[5][2][30][44][20] V marci 2017 vo Vrbovom napríklad prednášala o priebehu kozmického letu doplnenom animáciou.[45] V septembri 2017, pred 60. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, prednášala Plauchová v slovenskom prírodovednom múzeu v Bratislave na tému „60 rokov kozmonautiky“.[46] Na BB cone 2018 zase vystúpila s prednáškou „Challenger – tragicky krátky let”, vytvorenej pri príležitosti 30. výročia tragédie raketoplánu Challenger.[47]

Wikipédia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006, ako osemnásťročná, Plauchová spoznala projekt slovenskej Wikipédie. Stalo sa tak vďaka hľadaniu informácií do knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.[43] Po niekoľkých anonymných editáciách sa na ňom zaregistrovala pod pseudonymom Eryn Blaireová. Spočiatku sa venovala písaniu a rozširovaniu článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky, počas vysokoškolského štúdia biológie sa zväčšil aj jej podiel biologických článkov.[48] Najintenzívnejšie prispievala v prvých štyroch rokoch od registrácie. Od roku 2010 počet jej editácií dlhodobo poklesol, ale redaktorka je doteraz aktívna.[49]

V roku 2017 sa zúčastnila Wikikonferencie v Žiline, kde prednášala na tému vývoj počtu a kvality článkov slovenskej Wikipédie v oblastiach astronómia, kozmonautika a biológia. Vo svojej prednáške porovnávala spôsoby tvorby článkov, opísala, aké typy článkov v daných odboroch najčastejšie vznikajú, kde sa prejavuje tematická nerovnováha a kde prevažuje kvantita nad kvalitou.[50]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Romány

[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2012 – Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania (Dotyky)[55]
  • 2014 – Granátový vesmír, zbierka Dotyky budúcnosti (Artis Omnis)[56]
  • 2014 – Cintorín živých, zbierka Mladá slovenská poviedka 2014 (Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne)[36]
  • 2018 – Po oblakoch nikto nechodí obutý, zbierka Žena s labutí (Fortna)[57]
  • 2019 – Pravidlá hry, zbierka Istrocon 5 (HJC projekt)[37]
  • 2022 – Marťanská odysea, zbierka Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021)[58]
  • 2022 – Ochladzovač, zbierka Vianoce, zas Vianoce (Hydra)[59]

Populárno-náučná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2023 – Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, komplexný encyklopedický sprievodca hviezdnou oblohou[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lucia Lackovičová. Dobývanie vesmíru v podaní slovenských autorov [online]. [Cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m Linda Cebrová. Jana je úspešnou astronomičkou a najvýraznejšou súčasnou autorkou sci-fi žánru v našej krajine [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e Kremničanka Jana Plauchová je považovaná za najvýraznejšiu autorku sci -fi románov [online]. [Cit. 2022-06-14]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Alexandra Pavelková. Esej: Fantastické ženy na Slovensku, 2. časť [online]. 2017-06-23, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f PLAUCHOVÁ, Jana. Úvod do teórie chaosu. Redakcia Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová. Bytča : Artis Omnis, 2016. 429 s. (Margo.)
  6. ↑ a b c d e f g žena s labutí. [s.l.] : Fortna, 2018. ISBN 978-80-907070-2-3.
  7. ↑ a b c d e f Eva Štenclová. Svoju knihu pokrstila prachom z meteoritov [online]. 2014-04-02, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c O mne [online]. 2016-12-19, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e Jana Plauchová: Vesmír si zaslúži záujem a podrobné štúdium [online]. Multiverzum, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g h Nata Sabová. Jana Plauchová [online]. 2014-06-14, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f g h Jana Plauchová [online]. 2017-04-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e f g h i PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357.
  13. ↑ a b c Večnosť omylov Jany Plauchovej [online]. 2014-04-08, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online. Archivované 2019-03-05 z originálu.
  14. ↑ a b c d Rozhovor – Jana Plauchová: Buďte radi, ak o vaše rukopisy nemajú vydavatelia záujem [online]. Fandom.sk, 2023-12-20, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  15. ↑ Jana Plauchová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. Archivované 2019-02-16 z originálu.
  16. ↑ Zamestnanci KHaPMH v Žiari nad Hronom [online]. Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  17. ↑ V stredu pokrstia sci-fi triler Banskobystričanky Jany Plauchovej [online]. 2016-12-10, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c d e f Rozhovor s Janou Plauchovou: V sci-fi sa môže ukrývať naozaj hlboká psychológia [online]. [Cit. 2019-02-01]. Dostupné online.
  19. ↑ Stretnutia s fantastikou: Jana Plauchová [online]. 2019-01-5, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c d e Jana Plauchová sa venuje vesmíru ako astronómka i autorka sci-fi [online]. [Cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  21. ↑ Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem [online]. Sieťovka, 2023-03-07, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  22. ↑ Ako uspieť? Pomaly! Knihu začnite písať, až keď ju máte premyslenú vetu po vete, radí Jana Plauchová [online]. 2023-01-18, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  23. ↑ Veronika Yaonee Inglotová. Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu [online]. 2017-03-25, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  24. ↑ a b c Jana Plauchová. Zóna Nula kelvinov [online]. 2014-03-17, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  25. ↑ a b Miloš Ferko. Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ) Zložité hry času [online]. [Cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  26. ↑ a b Veronika Rácová. Dráhy nevšedného [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-21 z originálu.
  27. ↑ a b c d e f g Spisovateľka Jana Plauchová: Vesmír ma fascinoval už od útleho veku [online]. 2022-09-02, [cit. 2022-10-26]. Dostupné online.
  28. ↑ a b Baška Rothová. Vychádza Tristodesať kelvinov [online]. [Cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  29. ↑ Jana Plauchová. Zóna Večnosť omylov [online]. 2014-03-17, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  30. ↑ a b c Jana Plauchová. Zóna Úvod do teórie chaosu [online]. 2014-08-6, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  31. ↑ Tretí román Jany Plauchovej je aj o sile ľudského strachu či zahrávaní sa s vesmírom [online]. [Cit. 2019-02-15]. Dostupné online. Archivované 2019-03-05 z originálu.
  32. ↑ Katarína Soyka. Jana Plauchová – Úvod do teórie chaosu – recenzia od: Katarína Soyka [online]. 2017-03-17, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  33. ↑ Úvod do teorie chaosu [online]. Praha: Euromedia Group, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online. Archivované 2023-06-22 z originálu.
  34. ↑ Druhá planéta [online]. [Cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
  35. ↑ a b c Dej novej knihy žiarskej spisovateľky Jany Plauchovej sa celý odohráva vo vesmíre. Mestské noviny Žiar nad Hronom, jún 2019, roč. XIV, čís. 11, s. 4. ISSN 1339-1771.
  36. ↑ a b Mladá slovenská poviedka 2014. prvé. vyd. [s.l.] : Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubín, 2014. Dostupné online. ISBN 978-80-89744-01-5.
  37. ↑ a b ISTROCON 5. prvé. vyd. [s.l.] : HJC projekt, s.r.o., 2019. ISBN 978-80-89840-49-6.
  38. ↑ MIKULÁŠTÍK, Pavel. Cena Karla Čapka, výsledky 2021 [online]. fandom.cz, [cit. 2021-12-09]. Dostupné online. (po česky)
  39. ↑ Databazeknih.cz. Cena Karla Čapka (cena fandomu - Mlok) [online]. databazeknih.cz, [cit. 2021-12-09]. Dostupné online. (po česky)
  40. ↑ 30 rokov od štartu Miru. Pontes, 2016, roč. II, čís. 2/3, s. 60. ISSN 1339-8687.
  41. ↑ Objekty pod lupou. Kozmos, 2021, roč. 52, čís. 4, s. 54. ISSN 0323-049.
  42. ↑ a b c BENKOVIČOVÁ, Kristína. Vyštudovaná biologička Jana Plauchová vydala po takmer 20 rokoch knihu o súhvezdiach [online]. [Cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  43. ↑ a b c d Baška Rothová. Jedinečná kniha na slovenskom trhu: Súhvezdia od Andromedy po žirafu [online]. [Cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  44. ↑ Zuzana Pelechová. Raketoplán Columbia, cesta bez návratu [online]. 2015-05-17, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  45. ↑ Mesiac, Venušu aj Plejády pozorovali napriek oblakom [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  46. ↑ 60 rokov kozmonautiky [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  47. ↑ BBCON 2018 [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online. Archivované 2020-08-15 z originálu.
  48. ↑ Jana Plauchová. Wikiživotopis 1/2 [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  49. ↑ Eryn Blaireová, sk.wikipedia.org [online]. [Cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  50. ↑ Wikikonferencia 2017 [online]. [Cit. 2019-01-23]. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
  51. ↑ SCHNEIDER, Alexander. Kniha Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ) - predstavenie knihy [online]. scifi.sk, 2012-12-31, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  52. ↑ Prichádza slovenský sci-fi román Večnosť omylov [online]. fandom.sk, [cit. 2016-07-10]. Dostupné online.
  53. ↑ Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu [online]. Artis Omnis, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online. Archivované 2017-01-31 z originálu.
  54. ↑ Jana Plauchová: Druhá planéta [online]. Artis Omnis, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
  55. ↑ Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania. Dotyky, 2012, roč. XXIV, čís. 6, s. 81.
  56. ↑ Dotyky budúcnosti (ve slov.) [online]. [Cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
  57. ↑ HLOUŠKOVÁ, Zuzana. Žena s labutí připlouvá [online]. [Cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
  58. ↑ Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021). prvé. vyd. Praha : Cena Karla Čapka, 2022. ISBN 978-80-88343-24-0.
  59. ↑ Vianoce, zas Vianoce. prvé. vyd. [s.l.] : Hydra, 2022. ISBN 9788089968756.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jana_Plauchová&oldid=7914870“