Galileo (navigačný systém)
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Navigačný systém Galileo je plánovaný kozmický systém, ktorý by sa mal stať alternatívou k americkému armádou kontrolovanému systému GPS a ruskému systému GLONASS. Jeho výstavbu realizuje Európska únia. Systém Galileo by mal byť prevádzkyschopný od roku 2016.
Vlastnosti systému
[upraviť | upraviť zdroj]
Systém pozostáva z 26 operačných družíc, obiehajúcich vo výške približne 23 tisíc kilometrov nad povrchom Zeme po dráhach so sklonom 56° k zemskému rovníku v troch rovinách, vzájomne voči sebe posunutých o 60° (uzlovej priamky). Ďalšie tri družice, po jednej v každej rovine, budú tvoriť operačnú zálohu na obežnej dráhe, aby systém mohol byť pri technickom výpadku ktorejkoľvek družice okamžite doplnený na plný počet.
Mal by poskytovať:
- Vyššiu presnosť (v porovnaní s existujúcimi navigačnými systémami) dostupnú všetkým používateľom
- Väčšie pokrytie signálom družíc obiehajúcich na vyšších obežných dráhach. Z tejto výhody bude ťažiť napríklad Škandinávia, ako najsevernejšia európska oblasť.
- Galileo by sa mal stať spoľahlivým, verejnosti celosvetovo dostupným satelitným navigačným systémom, využiteľným súčasne európskymi štátmi aj pre vojenské účely.
Služby
[upraviť | upraviť zdroj]Galileo prinesie tri druhy kvality služieb.
- Open Service (OS) bude pre každého zdarma. Jeho signály budú využívať 2 pásma:1 164 – 1 214 MHz a 1 563 – 1 591 MHz. Prijímače budú mať horizontálnu presnosť lepšiu ako 4 m a vertikálnu lepšiu ako 8 m (alebo horizontálne pod 15 m a vertikálne pod 35 m pri použití jedného pásma). Pretože bolo dosiahnutej dohody o kompatibilite s americkým systémom, budúce prijímače navyše budú zároveň využívať aj GPS.
- Šifrovaný Commercial Service (CS) bude spoplatnený a poskytne presnosť lepšiu ako 1 m. V kombinácii s pozemnými stanicami môže dosiahnúť presnosť až 10 cm. Bude využívať tri pásma – dve použité OS a navyše 1 260 – 1 300 MHz.
- Šifrované Public Regulated Service (PRS) a Safety of Life Service (SoL) poskytnú presnosť podobnú OS. Budú však odolnejšie proti rušeniu a budú schopné detegovať problémy do 10 sekúnd. Využívať ich budú ozbrojené zložky a dopravcovia, pre ktorých by strata presnosti mohla ohroziť ľudské životy (riadenie letovej prevádzky…).
Okrem uvedených navigačných služieb budú družice systému Galileo poskytovať aj služby núdzovej lokalizácie v rámci celosvetovej družicovej záchrannej služby Sarsat/Kospas. Oproti nej družice oznámia stroskotancovi, že jeho signály boli zachytené a lokalizované.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Projekt bol pomenovaný podľa významného talianskeho vedca Galilea Galileiho, ktorý sa okrem iného zaujímal aj o problémy námornej navigácie.
História realizácie
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 28. decembra 2005 bola do vesmíru vyslaná prvá technologická navigačná družica pre testovanie komponent tohto systému, pomenovaná Giove-A. Vyniesla ju z kazašského kozmodrómu Bajkonur ruská raketa Sojuz-FG/Fregat.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- GLONASS – ruský navigačný systém.
- GPS – americký navigačný systém.
- Geocaching
