Garnier de Nablus
| Garnier de Nablus | ||||||||
| Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
_(14579750980).jpg) | ||||||||
| 10. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1190 – 1192 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1147 Náblus, Jeruzalemské kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 31. august 1192 (44 – 45 rokov) Akko, Ajjúbovský sultanát | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Garnier de Nablus (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Garnier de Nablus, známy aj ako Garnier zo Sýrie (* 1147, Náblus, Jeruzalemské kráľovstvo – † 31. august 1192, Akko) bol v rokoch 1190 až 1192 desiatym predstaveným Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád). Bojoval v bitke pri Arsufe v roku 1191, počas Tretej križiackej výpravy podporoval anglického kráľa Richarda I. Sídlo Rádu presunul z Tyrosu (arabsky Súr) do Acre (hebrejsky Akko). Jeho nástupcom sa stal Geoffroy de Donjon.[1]
Meno Garnier de Nablus ho možno spája s rodinou usadenou v Nábuluse, ale mohol byť aj anglického pôvodu, pretože bol priorom Langue of England. V rokoch 1173 až 1175 bol lordom v Gibelíne a potom dvakrát veľkým preceptorom rádu. Potom bol 10. apríla 1185 poverený funkciou priora, neskôr úradom Hlavného špitálnika.[2]
Garnier bol vážne zranený v bitke pri Hattine v roku 1187, ktorá rozhodla o osude Jeruzalema. Napriek tomu sa mu podarilo dostať do mesta Ascalon a zotaviť sa zo zranení. Prevzal vedenie Rádu pravdepodobne v roku 1190. Do 24. marca 1190 bol v Paríži a čakal na anglického kráľa Richarda I., aby sa pripojil Tretej krížiackej výprave. V lete 1190 sa nalodil v Marseille na loď do Messiny, ktorú opustil 10. apríla 1191 s Richardovou flotilou. Richard pristál na Cypre 6. mája, aby pomstil posádky troch anglických lodí vyhodených na breh búrkou, na ktorú zaútočil pán ostrova Isaac Doukas Comnenus. Richard si ostrov podmanil 11. mája. Potom spoločne doplávali k Acre (hebrejsky Akko), kde vojská francúzskeho kráľa obliehali mesto. Kresťanské vojská získali prevahu a obkľúčení nepriatelia 12. júla 1191 kapitulovali.[2]
Francúzsky kráľ Filip II. August opustil Svätú zem 31. júla 1191, Richard odišiel 22. augusta 1191 z Acre do Caiffy, pričom templári tvorili predvoj, bretónski a anjouovskí rytieri prvú skupinu, druhú tvorili poitouskí križiaci, tretiu anglickí rytieri a vzadu špitálnici. Boli napadnutí 7. septembra, keď sa dostali do záhrad Arsuf, ale pomerne ľahko zvíťazili a prinútili Saladina ustúpiť.[3]
Toto víťazstvo otvára cestu do Jaffy zničenej Saladinom. Richard však jeseň strávil vyjednávaním so Saladinom, ten to využil a stiahol a smerom k Jeruzalemu a nechal križiakov Lyddu, Ramleh a casal des Bains8. Po neúspešnom útoku na Jeruzalem sa kresťanské jednotky vrátili do Ascalonu, aby znovu zmontovali opevnenia a strávili tam zimu.[2]
Garnier de Nablus zomrel pravdepodobne 31. augusta 1192. Prvá zmienka o jeho nástupcovi je z januára 1193.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Chisholm, Hugh, (22 Feb. 1866–29 Sept. 1924), Editor of the Encyclopædia Britannica (10th, 11th and 12th editions). [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupné online.
- ↑ a b c BOUCHETTE, François-Joseph; DELAVILLE-LE ROULX, Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.
- ↑ PAINTER, Sidney. II. THE THIRD CRUSADE: RICHARD THE LIONHEARTED AND PHILIP AUGUSTUS. [s.l.] : University of Pennsylvania Press, 1962-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-5128-1956-4. S. 45–86.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Garnier de Nablus