Geča

Geča
obec
Kaplnka Premenenia Pána
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	181 m n. m.
Súradnice	48°37′07″S 21°18′19″V
Rozloha	5,48 km² (548 ha)
Obyvateľstvo	1 904 (31. 12. 2023)
Hustota	347,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1255
Starosta	Patrik Rusňák (SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ	044 10
ŠÚJ	521370
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Geča
Webová stránka: obecgeca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Geča (maď. Gecse, Hernádgecse) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 184 m. Najvyššie miesto v obci je lokalita na Gečanským brehu 195m (194,4) nad morom. Najnižšie miesto 174 m nad morom pri Moľve.

Je to skupinová cestná dedina s cestou v smere sever juh s priečne stavanými domami. Domy boli murované z vaľkov vyrobených z nepálenej hliny a slamy a podlaha bola z hrubších drevených dosiek (tzv. dyle). Boli pokryté škridľou z pálenej hliny na juh s otvoreným „gankom“, ktorý sa využíval predovšetkým na dosúšanie poľnohospodárskej produkcie. V skoršom období boli domy postavené z vaľkov z nepálenej hliny a pokryté slamou alebo trstinou, s hlinenou podlahou a s malými oknami s gankom otvoreným na juh.

Geológia

Odlesnený chotár tvoria treťohorné usadeniny o rozlohe 548 hektárov. Má hnedozemné a nivné pôdy v západnej časti ležiacich na terasovitej plošine na východe zvažujúcej sa až ku nive popri koryte Hornádu. Podnebné a nadmorské podmienky sú vhodné pre poľnohospodársku činnosť. V minulosti sa po oboch brehoch ramena Hornádu udržal starý pôvodný, relatívne hustý lužný les až do 80. rokov 20. storočia, kedy bol dosť necitlivo vyklčovaný za pomoci dynamitu a brehy boli zhrnuté už v tom čase do mŕtvych ramien, ktoré spolu s lúkami vytvárali malebné zákutia, v ktorých sa udržiavala ešte aj v tom čase močaristá voda. Obyvatelia obce tieto miesta radi navštevovali.

Dejiny

Stredovek

Geča je stará kultivovaná zem, na ktorej bola už v skorom období vybudovaná osada, ktorá s určitosťou existovala už pred tatárskym vpádom čiže pred rokom 1241. Kráľ Belo IV. z rodu Arpádovcov na žiadosť Jasovského prepošta Albrechta a jasovského konventu vydáva roku 1259 takzvanú novozakladajúcu listinu prepoštstva Jasov, v ktorej vymenúva majetky, ktoré dostalo prepoštstvo od jeho predkov a od kniežaťa Kolomana, ktorý bol mladším bratom Bela IV, keďže donačné (darovacie) listiny konventu boli za tatárskeho vpádu zničené.

V tejto listine z roku 1255 vymenúva aj dediny (majetky), ktoré knieža Koloman daroval prepoštstvu a medzi nimi je aj Geča (Jeche). Vo faksimile listiny je to uvedené slovami: „Praeterea terras, videlicet Pochym et Pochey, Moneykeddy, Neste, Pereche et Jeche a Colomano fratre nostro karissimo eidem ecclesie collatas cum antiquis metis et terminis confir mamus.“ Geča bola teda darovaná jasovskému kláštoru už pred tatárskym vpádom. Z uvedeného vyplýva, že Geča pred touto donáciou patrila k majetkom kráľovskej rodiny.

Všetko však nasvedčuje tomu, že už pri darovaní Geče v období pred tatárskym vpádom išlo len o darovanie čiastky pôvodnej zeme Geča a to tej čiastky, ktorá sa v dokladoch od roku 1261 uvádza ako possessio Supcha, Supch, teda Zupča, Zupč a ktorá ležala medzi dnešnou dedinou Gečou a riekou Hornádom.

Štefan V. ml. kráľ ako patrón jasovského kláštora v listine z roku 1261 prisudzuje zem zvanú Supch, ktorú si Sepus, syn Jacinta, Demeter, syn Domu a Gallus, syn Marcela, prisvojili jasovskému kláštoru, pričom uvedený Sepus, Demeter a Gallus mali dostať náhradu zo zemí konventu. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že kráľ Belo IV. na sťažnosť Jána jasovského prepošta, nariaďuje 1. augusta 1263 jágerskej kapitule, aby okrem iného uskutočnila aj obchôdzku hraníc majetku Supch (possessio Supch), ktorý bol vrátený kláštoru naspäť od Sepusa, Demetra a Galla. Listina je uložená v Rádovom archíve prepoštstva v Jasove.

Hranice tohto majetku mali byť ohraničené tak zo strany dediny Geča (a parte villae Geche), ako aj od iných susedov. Z tohto jasne vidieť, že uvedení držitelia vlastnej dediny Geče zabrali kláštoru ich čiastku na pôvodnej zemi Geča, ale že ju zákonite museli vrátiť.

V zmysle kráľovského poverovacieho mandátu jágerská kapitula potom uskutočnila obchôdzku hraníc dediny (majetku) Župč (possessio Supch), ako o tom svedčí aj hlásenie zo 17. augusta 1263, kde je uvedené, že hranice tohto majetku od susedných majetkov a zvlášť od dediny (majetku) Geče (specialiter a possessione Geche) opatrila chotárnymi medzníkmi a to až po Hornád a majetok odovzdali kláštoru bez všetkého protirečenia.

Z uvedeného je zrejmé, že vlastnú dedinu Geča už pred rokom 1261 mali v držbe uvedení zemania Sepus, Demeter a Gallus, ale nevieme nič bližšie o tom, kedy a za akých okolností sa Geča dostala do ich rúk. Pre nás je dôležitá tá skutočnosť, že už v roku 1263 sa výslovne označuje ako villa. Týmto termínom sa v tom čase označovali len značne rozsiahle a zaľudnené osídlenia.

No treba uviesť, že v roku 1270 pri opise chotára dediny (majetku) Čane (Chon) a Vyšného Gyňova (Felgyno) sa uvádza hranica majetku Čane a to tak, že sa začínala na Hornáde, kde bola hranica Geče (Gesche), teda majetok Zupč sa tu zvlášť neuvádza, ale je zahrnutý ešte do pojmu starej pôvodnej Geče.

Nie je bez zaujímavosti konštatovať, že okolo roku 1270 existujú už všetky dediny na okolí Geče tak, ako ich tu nachádzame aj dnes a to: Čaňa (Chon), Myšľa (Mysle), Ždaňa, (Sadan), Trstené pri Hornáde, predtým Nádasd (Nadasd), Vyšný aj Nižný Gyňov (Felgyno, Algunyo), Belža (Belse), Haniska (Enyske), Valaliky, predtým Kokšov (Kokso, Cocso) a Kokšov-Bakša, presnejšie povedané Bakša pri Kokšove (Baxo). Teda osídlenie územia na okolí Geče bolo už okolo roku 1270 úplne dovŕšené.

Vlastná dedina Geča zostáva aj naďalej počas 14. a 15. storočia v rukách zemanov ba dokonca zemania z Geče Mikuláš a Beke, synovia Demetera z Geče (de Gecche), už majú v roku 1324 vo svojej držbe aj susednú Nižnú Bakšu (Alsow Baxa). Tento fakt nám dokumentuje dohoda o čiastke zeme Ostrov (Zygeth), ktorá ležala v ich dedine zvanej Bakša (Boxa) a tam stojacom mlyne na rieke Hornád, uzatvorená medzi už zmienenými synmi Demetera z Geče a myšľanským prepoštom Petrom.

Za portálneho súpisu roku 1427 vystupujú už dve Geče. Jedna vystupuje ako Geche a vlastní ju Ján z Geče s 8 portami a druhá vystupuje ako Felsewgeche, teda Vyšná Geča, ktorú vlastní Ladislav z Geče so 4 portami.

V tých časoch sa sčítavali porty s cieľom zdaniť ich. Porta je brána, ktorou môže prejsť voz s konským záprahom a predstavuje vstup do hospodárskej usadlosti. V podstate sa tým myslí vlastný dom na bývanie gazdu (hospodára), sluhov, čeľade (obslužný personál) a hospodárske budovy (chlievy pre hospodárske zvieratá, budovy na uskladnenie produkcie, sýpky, pivnice, humná), takže hospodárska usadlosť ako taká. Berúc do úvahy tieto skutočnosti sa dá usudzovať, že jednu portu obývalo najmenej 7 dospelých ľudí. Takže populácia v oboch osadách predstavovala spolu najmenej 84 ľudí.

Zemania z Geče úspešne expandujú aj do širšieho okolia obce a v priebehu 15. storočia získavajú do svojej držby od uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského majetky v obci Bukovec. V portálnom súpise z roku 1427 sa uvádza, že Bukovec je v držbe Šebastianá z Geče, kde vlastní 15 port. Jeho syn Juraj z Geče sa dostal do priazne kráľa Žigmunda a tak pri slávnostnej príležitosti jeho korunovácie za cisára Svätej ríše rímskej ho sprevádza do Ríma.

Neskôr synovia Šebastiána úspešne odolávajú tlaku mesta Košice, ktoré sa snaží získať Bukovec do svojej držby, keďže sa tam nachádzali banské ložiská drahých kovov, ale napokon roku 1446 bol Bukovec znovu prisúdený synom Šebastiána z Geče. Po vymretí rodu sa Bukovec stáva ako odumrť majetkom kráľa Vladislava a ten ho roku 1491 daroval mestu Košice.

V 16. storočí vystupujú popri sebe tiež dve dediny Geča, ktoré sú označované ako Nižná a Vyšná Geča alebo Velká a Malá Geča.

V tridsiatych rokoch 14. storočia bol v Geči postavený prvý písomne doložený kostol, lebo v pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337 sa obidva razy uvádza Geča (Ketha, Kecta) medzi Kokšovom – Všechsvätých (Mendescend, Mendscend) a Čaňou (Chun, Chomi).

Uvedený doklad Ketha sa vzťahuje iba na Geču (má sa to správne čítať Kecha).

Konečne vieme, že v Geči bol v dobe predreformačnej skutočne kostol a kňaz uvádzaný ako Petrus sacerdos de Kesthe v predchádzajúcom zápise sa uvádza v obmene ako Petrus sacerdos de Getsa, čo znamená, že táto oblasť bola silne zaľudnená. Roku 1514 sa pripomína kňaz Benedictus plebanus de Gecze.

Národnostné pomery

Z ďalšieho rozprávania o dedine (majetku) Zupč (Zupča), ktorá patrila pôvodne k zemi Geča, lepšie povedané spolu s Gečou tvorila jednu zem, je zrejmé, že Zupč (Zupča) mala názov slovanského pôvodu. Niet však nijakých pochýb o tom, že aj vlastná Geča bola od starých čias prapôvodne obývaná Slovanmi (Slovákmi) a ako celý kraj medzi Garadnou (Hradnou v hovorovej reči obyvateľov obce známou ako Garadňa) a Košicami, tak aj ona v stredoveku bola zaplavovaná prisťahovaleckými vlnami obyvateľstva maďarského pôvodu, čo sa ešte posilnilo vpádom Turkov na dolnú zem v roku 1600 po zdrvujúcej porážke v roku 1526 v bitke pri Moháči a ich pretrvávajúcim tlakom v 17. storočí. V ďalšom období nasledovali stavovské protihabsburské povstania a náboženské reformačné a protireformačné vojny, čo situáciu v Uhorsku ešte zhoršovalo a to malo za následok všeobecný hospodársky a populačný úpadok aj v našich dedinách.

Pre ilustráciu vtedajšej situácie je možné uviesť, že dňa 20. septembra roku 1652 sa Turci bezprostredne priblížili k obci Geča a vyrabovali a vypálili blízke Sokoľany (Sokol, Zocol) a mnoho ľudí odvliekli do zajatia.

Do všetkých dedín na juh od Košíc v tých časoch neustále prichádzajú zo severu a spod okolitých hôr Slováci. Svedčí o tom najmä to, že vo všetkých týchto dedinách sa až nápadne často v zoznamoch poddaných zo 16. storočia objavuje priezvisko Tót, Toot (v preklade Slovák), ktorého nositelia boli iste slovenského pôvodu. Takže bezpochyby v niektorých miestnych názvoch sa zachovala kontinuita pôvodného slovanského názvu zo stredoveku, ako je to preukázateľné pri miestnych pôvodom slovanských názvoch lokalít v obci ako Padar, Jarek, Myslavka, Berek.

V 17. a 18. storočí už v obci úplne prevláda slovenský živel.Pod neustálym vplyvom maďarského jazyka preberajú tunajší Slováci aj niektoré maďarské slová a výrazy a včleňujú ich do svojho slovníka, pričom výrazne tieto jazykové formy poslovenčujú. Slovenský ľud začal používať niektoré už maďarské podoby názvov a slov v poslovenčenej forme.

Samotný variant názvu obce v maďarčine Gecse prechádzal nevyhnutným historickým vývinom, a taktiež sa vyvíjala slovenská forma ako Geča. Lipszky roku 1808 uvádza ešte slovenský názov pre túto dedinu ako Geče alebo Geča, podľa čoho sa slovenský názov vtedy pravdepodobne ustaľoval.

Inak však vieme, že Geča bola už roku 1746 obývaná slovenským ľudom a mala vtedy podľa Konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice (z roku 1746) 60 dospelých duší. V tejto konskripcii sa výslovne uvádza „ Fil. Gecse. Populus exiguus Slavus“.

V roku 1772 Vyšná Geča ma 9 poddaných (mužov s rodinami) a vlastní ju rodina Dessewffyovcov.

Podobne aj podľa lexikónu z roku 1773 je uvedené, že v obci dominuje slovenská reč.

Moderné dejiny

Ešte v polovici 70. rokov 20. storočia sa vyháňali kravy z dvorov každý deň na „na obecné pašvisko“ s pastierom, na ktorom ešte v tom čase bola vahadlová obecná studňa (žeriav) obmurovaná kameňmi. (Podobná studňa sa ešte v 90. rokoch nachádzala v dvore rodiny Bednárovcov.)

Do roku 1948 bol v plnej prevádzke mlyn, ktorý patril statkárskym rodinám Laszlóvych a Blaškovych (Mlynskí páni).V roku 1959 bolo založené JRD.

Od 50. rokov 20. storočia sa ľudia z obce vo väčšej miere začínajú zamestnávať v priemysle.

Bohaté ložiská štrku a piesku využíva od konca 50. rokov až dosiaľ miestny závod na ich ťažbu a spracovanie. V 60. rokov dochádza k výstavbe závodu Prefa, ktorá taktiež profituje z betonárskych výrobkov, vyrábaných z materiálov pochádzajúcich z miestnych ložísk štrku.

Vývoj administratívneho začlenenia

Z hľadiska administratívno – správneho patrili Geča a Župča do roku 1918 do Abovsko-Turnianskej župy. Od 1918 do roku 1960 pod okres Košice v Košickom kraji. Neskôr okres Košice vidiek vo Východoslovenskom kraji. Od 1.7.1996 na základe nového územného členenia patrí obec pod Košický kraj a okres Košice – okolie.

Názov

Vývin názvu obce

• 1255 terra (zem) Jeche
• 1263 villa (dedina), possessio (majetok) Geche
• 1270 possessio (majetok) Gesche
• 1284 possessio (majetok) Geche
• 1288 Gueche, Gesche (pri osobnom mene)
• 1290-1307 Gusce (pri osobnom mene)
• 1299 Gesce (pri osobnom mene)
• 1302 Geche (pri osobnom mene)
• 1303 Heghazas Gehe (Vyšná Geča)
• 1324 Getche (pri osobnom mene)
• 1332-1337 v pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337 Ketha, Kesthe, Getsa
• 1337 villa (dedina) Gechche
• 1339 (pri osobnom mene) Geche, (Oruzlav de Geche, teda Jaroslav z Geče)
• 1341 possessio (majetok) Gecche
• 1348 Gesche (pri osobnom mene)
• 1362 Geche (pri osobnom mene)
• 1398 Geczar (pri osobnom mene)
• 1407 Geche
• 1427 v portálnom súpise Geche a Felsewgeche (Vyšná Geča)
• 1514 (pri osobnom mene) Benedictus plebanus de Gecze
• 1553 v portálnom súpise z roku 1553 Utraque Geche (Obe Geče)
• 1560 v desiatkovom registri Abovskej stolice (Regesta decimarum comitatus Abaujvariensis) z roku 1560 Kis Geche (Malá Geča) a Nagy Geche (Veľká Geča)
• 1630 Also Gecze (Nižná Geča), Gecze, Hernádgecse (Geča pri Hornáde) po maďarsky, po nemecky Getsche (pri osobnom mene)
• 1773 v lexikóne z roku 1773 Getse, Felsö Gecse (Vyšná Geča)
• 1808 Lipszky uvádza v spise Repertórium z roku 1808 po slovensky Geče alebo Geča (pagus) po maďarsky Gecse a Kis (Malá) alebo Alsó (Nižná) Gecse (predium) Niederle uvádza v štúdii z roku 1903 po slovensky Geča (Niederle, 72)
• 1906 Czambel uvádza v štúdii z roku 1906 po slovensky Geča (Czambel, SR, 509)
• 1920 úradný názov po vzniku 1. ČSR Geča
• 1930 Štatistický lexikón Slovenska z roku 1930 úradný názov Geča
• 1938-1945 (počas okupácie Maďarskom, úradný názov) Hernádgecse (Geča pri Hornáde)
• 1945 po 2. svetovej vojne úradný názov v 2. ČSR Geča

Etymológia

Niektoré autority ako Stanislav vysvetľuje etymológiu názvu Geča, že pochádza od slova Gošča, ku gost?,hosť' a že g v názve odkazuje nás do čias pred polovicou 12. storočia. Na podporu tohto tvrdenia treba brať do úvahy aj historické súvislosti. Blízkosť Starého Hradu priam predurčovala toto miesto na osadenie hosťami, ktorí pravdepodobne tvorili strážne oddiely a to aj s ohľadom na preukázané postupné obsadzovanie košickej kotliny maďarskými vojenskými skupinami. Napríklad nie tak vzdialený Ruskov (Ruzka), bol osídlený ruskými pohraničnými strážcami, ktorí boli v službách Maďarov a mali za úlohu dohliadať na strategický Slánsky priesmyk.

Takže pre pôvod názvu obce Geča „ Gošče“ je dôležité, že to bola osobitá usadlosť osadená pravdepodobne podobnými „hosťami“ akýmsi vojenským strážnym oddielom podliehajúcim veleniu a správe blízkeho opevneného (Starého) hradu ešte pred rokom 1200. Reliéf terénu, kde bol postavený Starý Hrad (Ouwar) je z obce dobre viditeľný a voľným okom pozorovateľný až do dnešných čias a tak vojenské oddiely mohli rýchlo zmobilizovať svoje sily a reagovať tak na blížiace sa nebezpečenstvo nepriateľa napríklad aj na vizuálne (dymový signál), či zvukové znamenie.

Zasluhuje si pozornosť aj tá skutočnosť, že všetky zeme so základom gošč- (hosť) v názve ležali v bezprostrednom susedstve „ kráľovských“ pôd z čoho vyplýva, že v predkráľovskej dobe vznikali na pôde slovanských kniežat, stoličných hradov a občinami neobhospodarovanej „ božej“ zemi osídlenia. Ako už bolo uvedené Geča patrila po roku 1200 kniežaťu Kolomanovi a susedila so zemami kráľovského Starého Hradu (Bočiar (Boltchard), Gyňov (Gyno), Čaňa (Chon) a jeho servientov v Haniske (Enyske) a Bakša (Baxo).

Takže táto zem bola osídlená slovanským obyvateľstvom ešte pred príchodom Maďarov. Dôkazom sú archeologické nálezy slovanských pohrebísk (mimo iné) na hraniciach chotára obce Geča a Koštian. Spolu s ostatnými osadami smerom na juh od súčasných Košíc, kde sa nachádzalo severné hradisko v Barci – Haradisha, bolo toto osídlenie príslušné k jednému západoslovanskému kmeňu s centrálnym kmeňovým hradiskom Starého Hradu a ktorý až do prvej polovice 11. storočia (mladšia doba hradištná 950 – 1200) úspešne bránil celé toto územie až po južné hradisko Hradná (Garadna) pred útočiacimi Maďarmi ešte aj za kráľa Štefana I.. Maďari usadení pod Bukovskými horami na rovinách uskutočňovali výpady na sever s cieľom anektovať toto územie, čo sa napokon natrvalo podarilo uskutočniť Maďarom až za vlády Abu Samuela, ktorý dal vybudovať Nový Hrad (Novum Castrum) v 40. rokoch 11. storočia a podľa ktorého aj novodobyté územia teda naša župa (stolica) dostala neskôr svoje nové meno Abaúj (var). Vybudovaním Nového Hradu zaniká strategický význam Starého Hradu a tak zákonite zaniká. Hostia sa zaiste prijímali aj za členov slovanských občín, ale išlo prevažne o jednotlivcov, ktorí sa museli podriadiť žrebovaciemu poriadku o podiele na oráčine vždy v inej časti chotára.

Osobitné presné vymedzené územie mohla dostať len skupina hosťov, ktorej poslaním nebolo obrábať pôdu v rámci občiny, ale plnili špeciálne úlohy v rámci vojenských služobností ako vojenské družiny v službe kniežat, stoličných hradov a významných strategických miest či veľmožov. Významné postavenie hosťa a právo na zem, na jej orbu, pastvu, lov a rybolov ako dobová zvláštnosť utkvelo názvom „gošč“.

Medzi zápismi od roku 1255 sa často ešte prediera „s“, hoci je to celkom proti duchu maďarského jazyka; Gesche roku 1270, 1288, 1348, Gusche a Gesce roku 1299, Getche v rokoch 1290,1300,1324, Gechche v rokoch 1312, 1337, Gecche 1323 a podobne.

Ak si na pomoc zoberieme dialekt tu žijúceho ľudu prostredníctvom východoslovenského sufixu – aňský, ktorý je odvodeninou od obyvateľského sufixu – aň, všimneme si v súdobých notárskych a súdnych dokladoch napísaných v neďalekých Košiciach u nemeckého mestského obyvateľstva v stredoveku nemecký variant pomenovania pre vidiečanov, ktorý prichádzajú z Geče. Gečana nazývajú po nemecky Geczner (Gechen Gescel – el = – er). To znamená, že koncom 14. storočia (+- 1398) sa košickí mešťania stretávali na trhu s vidiečanmi, ktorí tu predávali svoju poľnohospodársku nadprodukciu a ktorí si hovoria Gečaň, Gečane, gečansky, gečaňský. Len z bežne takto v meste používaných slovenských tvarov sa mohlo dostať „ n“ do nemeckej verzie Geczener, Geczner.

Vo vývoji pomenovania Geče máme analógiu i v tom, že do zápisov jej názvu sa v stredoveku dlho prediera zo živej reči obce a okolia dvojitý konsonant, funkčný len v pôvodnej slovenskej forme názvu. V prípade Geče bola to skupina – šč – (Gesche, Gechche, a podobne) Pozitivistická literatúra z toho nič nevyvodila, vystačila paušálne s komfortnou teóriou „pomaďarčenia“ v stredoveku, „pretrhnutia kontinuity“ a následného poslovenčenia v 17. a 18. storočí, čo sa vo svetle týchto dôkazov javí ako neopodstatnené a hodné ďalšieho vedeckého skúmania.

Pre objektivitu je nevyhnutné uviesť, že občas sa táto etymológia spochybňuje čo sa zdôvodňuje tým, že vraj pred polovicou 12. storočia nemožno v Geči predpokladať nijakých hostí. Názov údajne pochádza od osobného mena, lebo osobné meno Geča sa v dokladoch z 13. storočia často uvádza v Uhorsku. Tak vo varadínskom registri sa uvádza k roku 1220 osobné meno Gecha, v roku 1225 je Gecha županom Zalanskej stolice a v roku 1236 sa stáva tekovským županom. Tento sa uvádza roku 1240 ako Geche a mal aj syna Geche. Roku 1237 sa pripomína zase libertinus (prepustenec) Geche. Na základe uvedeného je potrebné položiť si otázku, kedy Geča dostala svoj názov, lebo mohlo sa tak stať podľa ich tvrdenia až v prvej polovici 13. storočia a tým sa potom vysvetľuje aj spoluhlásku g v tomto názve.

Nie je bez zaujímavosti konštatovať, že Geča sa v najstaršom doklade z roku 1255 uvádza ako Jeche, teda Ječe, Ječa. Takáto zámena „ j“ a „g“ sa v Uhorsku vyskytuje a napríklad dedina Jenó (novšie Szamosjenó v stolici Szolnok Doboka) sa uvádza v rokoch 1269 a 1270 ako Geneu.

Je nepochybné, že niektoré zeme, respektíve dediny na okolí už v priebehu 13. storočia menili viac ráz svojho majiteľa, ako to vieme napríklad aj o susednej Haniske, kde sa už do roku 1267 vystriedali až štyria majitelia, prípadne držitelia. Nie je preto vylúčené, že pôvodný názov celej tejto zeme bol Zupča (Zupč).

Obyvateľstvo

Populačný vývoj

• 1427 – 20 port (spolu za obe Geče a Župču)
• 1470 – 8 port
• 1565 – 5 port
• 1715 – 5 rodín
• 1746 – 60 dospelých obyvateľov
• 1772 – 9 poddaných s rodinami
• 1828 – 81 domov a 546 obyvateľov
• 1869 – 435 obyvateľov
• 1880 – 376 obyvateľov
• 1890 – 503 obyvateľov
• 1900 – 494 obyvateľov
• 1910 – 505 obyvateľov
• 1921 – 529 obyvateľov
• 1930 – 602 obyvateľov
• 1940 – 638 obyvateľov
• 1948 – 799 obyvateľov
• 1961 – 869 obyvateľov
• 1970 – 1065 obyvateľov
• 1980 – 1217 obyvateľov

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Miestny kaštieľ, dvojpodlažná obdĺžniková baroková stavba zo 17. storočia. Jeho súčasťou je v roku 1750 pristavaný kostol. Nachádza sa na miernom návrší uprostred obce. Prefasádovaný bol v roku 1836. Príslušenstvom kaštieľa je aj podpivničený pôvodný sklad pre uskladňovanie poľnohospodárskej produkcie, záhrada tzv. „kertešňa“ (od maďarského kertész – záhradník) a taktiež parčík situovaný od severu do návšia pred starým kostolom. Kaštieľ má osemosovú fasádu členenú horizontálne kordónovou rímsou s oknami so šambránami a jednoduchými rímsovými suprafenestrami.

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou z roku 1750. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V presbytériu je iluzívna nástenná maľba z roku 1760, predstavujúca Korunovanie Panny Márie od A.I. Trtinu v dolnej časti signovaná autorom. V lodi sú nástenné maľby od J. Smolku z roku 1945 maľované na pôvodných rokokových Trtinových kompozíciách. Hlavný oltár je nepôvodný s centrálne umiestneným obrazom Panny Márie s Ježiškom v náručí so štylizovaným rámom predstavujúcim slnečné lúče smerujúce z rohov rámu do priestoru. Po stranách sú inštalované plastiky sv. Štefana kráľa a sv. Ladislava z polovice 18. storočia, umiestené na štylizovaných nástenných drevených konzolách, ďalšie dve plastiky od toho istého rezbára sú v lodi a predstavujú sv. Mikuláša biskupa a sv. Michala archanjela s mečom a knihou. Sochy sú inšpirované plastikami jasovského sochára J. A. Kraussa.

• Kaplnka Premenenia Pána, jednoduchá cintorínska kaplnka s polkruhovým záverom s možným románskym pôvodom. Zariadenie kaplnky je novodobé. Interiér je bez výmaľby, no dá sa predpokladať, že pod vápennými nátermi sa vyskytuje staršia maliarska úprava. V 19. storočí bola zo severnej strany vŕšku zboku do terénu až po základy stavby pristavaná krypta statkárskej rodiny Laszló. Strecha je zakončená vežičkou so zvonom (umieráčikom) pôvodne pokrytá dreveným šindľom. O kostolíku sa zmieňujú už konskripcie cirkvi z obce Geča.

• Zemianska kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 18. storočia. Objekt s malým parčíkom je postavený v južnej časti obce. V minulosti boli jej príslušenstvom rozsiahle hospodárske stavby, ktoré sú v súčasnosti asanované. Fasáde dominuje päťosová arkádová chodba. Na hlavnej fasáde sa nachádza stredný rizalit zakončený trojuholníkovým štítom. Okná majú šambrány a nadokennú rastlinnú ornamentiku, ktorá sa vyskytuje aj po bokoch okien s motívom viniča s hroznom. Necitlivou úpravou v roku 1999 boli tieto vzácne pôvodné prvky zničené, čím stavba značne utrpela z hľadiska historického významu.

Miestne chotárne názvy podľa ústneho podania obyvateľov obce

Poznámka:Miestne názvy sú úmyselne napísané tak, ako majú znieť foneticky a tak nerešpektujú pravidlá slovenského pravopisu!

V obci sú vžité tieto časti:

Intravilán

• Na valaľe.
• Telepeše z maďarského telep – západ táto časť obce sa skutočne nachádza na západe obce
• Pažic (Pažiť) postavená v tej časti kde sa z obce vychádzalo na pastviny (pašviská)
• Nižný konec pri kašteľu (juhovýchodne od kurie by sa dala približne lokalizovať pôvodná Župča)
• Na Doľine.

Extravilán

• Padar, Podar, na padaroh, na padare, podare
• Gečanský Breh, na Gečanským brehu, do breha, na brehu, za brehom (orvaše, varheďe, varheďky)
• Malý Breh, na malým brehu
• Berek, v bereku, na bereku
• Roveň (na rovni)
• Kukuričance od drahy, na kukuričancoh

Lúky

• na gečanských lúkoh, na lúky (na lúkách) na pravej strane Hornádu
• na myšľanských lúkoh na ľavej strane Hornádu
• Lúčky, na lúčkoh – malé lúčky vytvorené medzi meandrujúcimi mŕtvymi ramenami Hornádu
• Bradľisko, na bradľisku, lúky na bradľisku
• Konopnice na konopnici, lúky na konopnici
• Brodziky, gu brodzikom, lúky gu brodzikom
• Lúky medzi drahami
• Pašviska /Pašenky/, na pašviskoh, volské pašvisko, kravské pašvisko, huše (husie) pašvisko (na pastvinách)
• Zadky, na zadkoh
• Gečanský mľin, gu mľiňe
• Dluhy hon, na dluhym hone
• Blata, Balata, na blatoh, na balatoh
• Kalanda, na kalandze, gu kalandze
• Kút (Barónsky kút), v kuce, v kúce od Bakši
• Opatov, na opatove
• Oľšinky, pri oľšinkoh
• Moľva, na moľve ale aj Moľhe identicke miesto

ostrov medzi dvomi ramenami Hornádu

• Koscelek, pri koscelku (pri kostolíku)
• Urbarske žeme, urbarske pašenky, na urbarskym
• Furmanec, od furmanca, na furmancu

Pomenovanie podľa stavieb

• Gečanský mľin, gu mľiňe
• Komencijašňa, pri komencijašni
• Dekung, pri dekungu

Názvy miestnych tokov a vôd

• Hornád, na Hornadze (rieka – rameno hornádu)
• Myslavka, na Myslavke (potok)
• Jarek, na jarku (potok)
• Vajcovka pri mľine (prameň)
• Za mľinom, Šterkovňa (jazero Geča)

Hospodárstvo

Poľnohospodárstvo

Už tradične sa tu pestujú všetky druhy obilnín, kukurica, cukrové repa, olejniny, okopaniny, zelenina a ovocie. Okrem obrábania pôdy obyvatelia obce sa venovali aj chovu hovädzieho dobytka – dojníc, jatočných býkov ako aj ťažných volov (ktorých zapriahali ako ťažné zvieratá do vozov), koní, ošípaných, oviec, kôz a samozrejme hydiny všetkého druhu.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Geča

Referencie

• Článok pôvodne pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Geča podľa dostupnej literatúry spracoval Pavol Eštok, recenzia a jazykové úpravy: JUDr. Martin Nagy

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geča

Externé odkazy

• Oficiálny web