Peder
| Peder | |
| obec | |
 Reformovaný kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 182 m n. m. |
| Súradnice | 48°34′47″S 20°57′08″V / 48,579722°S 20,952222°V |
| Rozloha | 11,28 km² (1 128 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 382 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 33,87 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1275 |
| Starosta | Jozef Holečko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 05 (pošta Janík) |
| ŠÚJ | 521868 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Peder 117, 044 05 Janík |
| E-mailová adresa | ocupeder@post.sk |
| Telefón | (055) 460 20 48 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Peder | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Pederčan[4]
| |
Peder (v minulosti Pedrov, maď. Péder)[5] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je situovaná v západnej časti Košickej kotliny, na náplavovom kuželi rieky Bodva. Stred obce leží na nížine v nadmorskej výške 182 metrov nad morom, no časť katastrálneho územia sa nachádza na abovskej časti Bodvianskej pahorkatiny. Najnižší bod katastrálneho územia leží vo výške 180 m nad morom, najvyšší bod je vo výške 272 m nad morom. Maďarská štátna hranica je od obce vzdialená asi 3 kilometre. Leží asi 5 kilometrov juhozápadne od Moldavy nad Bodvou.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Cez katastrálne územie preteká rieka Bodva (povodie Tisy), juhozápadne od obce sa do nej vlieva rieka Ida, posledný ľavostranný prítok Bodvy na území Slovenska. Pri sútoku riek je aj najnižší bod katastrálneho územia - 180,9 m n. m.
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Obec pozostáva z ôsmich ulíc, z toho tri sú slepé. Hlavnú komunikačnú líniu tvorí cesta III. triedy 050177, ktorá vedie cez obec v smere východ - západ. Ulice nie sú pomenované.
Výzor ulíc je daný charakterom zástavby, pričom prevažnú časť domov tvoria stavby postavené pred a tesne po druhej svetovej vojne. Niektoré sedliacke domy a zemepanské kúrie sú aj dnes v takmer pôvodnom stave. Siluetu obce pri pohľade z diaľky vytvárajú kostoly rímskokatolíckej a reformovanej cirkvi, juhovýchodnému okraju obce dominuje hydroglóbus v areáli PD. Vidiecky kolorit obce dokresľuje orechová alej tiahnúca sa na južnom a juhozápadnom okraji obce a ulicou v strede obce (severo - južný smer). Dominantou obce je gaštan rastúci na školskom dvore.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Pederi pochádza z roku 1275, kde sa obec spomína pod názvom Pudur. V roku 1317 sa už spomína aj miestny kostol. Postupne sa vyvinuli dve obce - Malý a Veľký Peder, ktoré neskôr splynuli do jedného celku. Peder bol istý čas aj sídlom slúžnovského okresu. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-nemecká so 799 obyvateľmi[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala už len 388 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti[7].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec istý čas poslovenčený názov Pedrov, no od roku 1927 sa vrátila k pôvodnému názvu Péder[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu vypustením dĺžňa na Peder[5].
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Pederi 382 obyvateľov, z toho bolo 310 maďarskej, 43 slovenskej, 1 českej a 28 inej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Reformovaný kostol, dvojloďová románska stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa uprostred obce, obklopený zástavbou. Z románskeho obdobia pochádza okrem obvodových múrov aj východné okno v presbytériu. Od 16. storočia je kostol protestantský. Miestna tradícia hovorí, že interiér obsahoval stredovekú výmaľbu, ktorá však mala byť zoškrabaná v roku 1858. V 19. storočí bola pristavaná veža s ihlancovou helmicou. Kostol prešiel čiastočnou obnovou v roku 2008.[8]
- Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1928. Kostol má hladké fasády, oktogonálna veža je ukončená ihlancom.
- Nyormárkayovská kúria, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Okná majú šambrány s klenákmi. Kúria sa nachádza v centrálnej časti obce, neďaleko školy a autobusovej zastávky.
- Vendéghyovská kúria, v súčasnosti v súkromných rukách. Objekt leží v severozápadnej časti obce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Pederčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (maďarský)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
- ↑ Peder [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Turistická mapa 136. Volovské vrchy - Košice. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, a.s., 2010. ISBN 978-80-8042-585-2.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskeho kostola