Preskočiť na obsah

Georg Löffelholz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Georg Löffelholz
rakúsky cisársky generál a poľný maršal
Rod. menoGeorg Wilhelm Löffelholz von Colberg
Narodenie9. jún 1661
Norimberg, Nemecko
Úmrtie10. august 1719 (58 rokov)
Budín, Maďarsko
RodičiaJakub Wiliam Löffelholz, Regina Katarina Scheuerl
ManželkaMária Polyxena Stuppart von Lowental (1687 - z. 1692 )
Konštancia von Zauner

Georg Löffelholz (celým menom Georg Wilhelm Löffelholz von Colberg, spomína sa tiež ako Loeffelholz, Löffelholtz, alebo Loeffelholtz; * 9. jún 1661, Norimberg, Nemecko – † 10. august 1719, Budín, Maďarsko)[1] bol rakúsky cisársky generál a poľný maršal. Patril medzi najschopnejších veliteľov vo vojskách princa Eugena Savojského.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Norimbergu. Jeho otec bol Jakub Wiliam Löffelholz a matka Regína Katarína, ktorá pochádzala z významnej rodiny Scheuerlovcov z Defersdorfu.[2] Pochádzali zo zámožnej rodiny, ktorá bola od roku 1440 až do konca roku 1806, keď Norimberg prestal mať štatút cisárskeho mesta, stálymi členmi magistrátu a mestskej tajnej rady. Rodina si taktiež držala predsedníctvo v mestskom predstavenstve, podľa tzv. Tanečných pravidiel (Tanzstatut).[3]

Rod Löffelholz sa prvý raz spomína už v trinástom storočí v Bambergu. Keď došlo k nezhodám medzi biskupstvom a bambergskou mestskou radou, členovia rodiny Burkhard a Hans odišli a usadili sa v Norimbergu. V roku 1512 rodina získala šľachtický titul. Vo vojne o landshutské dedičstvo jeden z jeho predkov úspešne viedol vojská vojvodu Albrechta IV. Ako odmenu za víťazstvo dostal zámok Kolberg (dnes Josefsburg) v Altöttingu.[4]

V roku 1708 získal Georg Löffelholz titul baróna a jeho rodina sa zapísala do triedy bavorskej aristokracie. Georg študoval na vojenskej jazdeckej akadémii v Turíne. V roku 1676 bol veliteľom jazdeckej školy. Neskôr bol v službách markgrófa Hermanna von Baden (1621–1691). Zároveň bol cisárskym radcom. Neskôr bol menovaný za poľného maršala a spolu so Sebastianom de Montecuccoli bojoval v Alsasku a Breisgau. V roku 1681, sotva dvadsaťročný, velil elitnému pešiemu pluku grófa Daunchena. Na jar roku 1683 bol zapojený do protitureckej vojenskej kampane v Uhorsku, kde strávil potom celý svoj život. 13 rokov velil pluku v posádkach v Prešove a Košiciach. Bol plukovníkom elitného Houchinišského regimentu. V roku 1685 ako plukovník - nadporučík získal rozkaz obliehať turecké opevnenie v Sedmohradsku. Silné turecko-tatárske zoskupenia odvážnymi nájazdami vytlačil z Transylvánie. Pozoruhodné vojenské úspechy získal v bitke medzi Starým Slankamenom, Petrovaradínom a Zemunom pri Belehrade pod velením markgrófa Ludwiga von Badena. V ďalších rokoch slúžil ako veliteľ na pohraničných pevnostiach Lipa, Káranšebeš v Banáte, Brašov. Roku 1709 bol povýšený na cisárskeho plukovníka. V rokoch 1701 – 1704 velil v Sedmohradsku dôležitej pohraničnej pevnosti Arad. Tu sa Georg Löffelholz vyznamenal tým, že posádka pevnosti prežila z vlastných zdrojov a nepotrebovala financie na zásobovanie z prázdnej cisárskej pokladnice. Požiadavky tureckého pašu z Temešváru odmietol a nespoľahlivé maďarské oddiely v decembri 1702 premiestnil do Kežmarku. V roku 1704 bol povýšený na poľného generála. V roku 1707 prijal hodnosť generálporučík - poľný maršal. Jeho pluk niesol meno „Peší pluk grófa Freisenského“ (Július Heinrich, gróf z Freisenu, 1657 — 1706). Dňa 6. augusta 1708 získal šľachtický titul dedičného baróna. V roku 1709 sa vo významnej miere zúčastnil na potláčaní povstania Františka II. Rákociho v Uhorsku. Velil cisárskym vojenským postaveniam na Liptove. V jeseni 1709 bez boja dobyl morovou epidémiou oslabený Prešov. V zime 1710 tri mesiace obliehal Levoču na Spiši, ktorá bola baštou rákociovských povstalcov. Napokon 13. februára 1710 Levoča kapitulovala bez boja. Vtedajšia uhorská povstalecká tlač Mercurius Veridicus ex Hungaria napísala, že o kapituláciu „sa zaslúžila jedna frivolná žena“ (Juliana Géciová-Korponaiová).

24. júna 1710 bol vymenovaný za cisárskeho dvorného vojnového radcu, ale zostal naďalej v aktívnej vojenskej službe. Zúčastnil sa obliehania takmer nedobytného Spišského hradu a 22. júna 1711 a pevnosti Palánok v Mukačeve. Dobytím týchto pevností sa kurucká vojna skončila. Za to si vyslúžil osobitné ocenenie cisárskym výnosom z 28. augusta 1713. Potom velil kľúčovej hraničnej pevnosti v Petrovaradíne. 2. mája 1716 bol veliteľom poľného cisárskeho delostrelectva. Rýchlo prenikol cez rieku Sávu a prelomil Turkami obsadený priesmyk Mitrovica. Dňa 15. júna 1716 bol jeho pluk začlenený pod hlavné velenie princa Eugena Savojského, keď začala nová vojna proti Turkom. Dňa 5. augusta 1716 sa odohrala bitka známa ako Bitka pri Petrovaradíne, kde bola porazená oveľa početnejšia armáda veľkovezíra Damada Aliho. Maršal Löffelholz v pamätnej bitke velil prvému vojenskému zoskupeniu Kronenwerk a druhému Retrachementu. V auguste 1716 taktiež dobyl Turkami kontrolovaný priesmyk Knieževac, ktorý spája Bosnu so Srbskom. Jeho zásluhy boli odmenené cisárskym dekrétom. V novembri roku 1717 pôsobil ako veliteľ pevnosti v Budíne a bol taktiež vymenovaný za veliteľa mest], ktoré bolo 145 rokov pod tureckou nadvládou. Tento vysoký post si však v Budíne dlho neudržal, pretože 10. augusta 1719 zomrel. Krátko pred tým (23. júna toho istého roku) stratil svojho jediného syna, ktorý v hodnosti podplukovníka velil v pluku svojho otca v bitke pri Villafranka na Sicílii. Generál Georg Löffelholz bol pochovaný v Loretánskej kaplnke v Budíne, pretože v mladosti konvertoval ku katolicizmu.[5]

Bol dvakrát ženatý. Prvýkrát: 3. mája 1687 si vzal Máriu Polyxenu Stuppartovú von Lowental, ktorá bola dcérou kráľovského radcu.[6] Zomrela pri pôrode tretieho dieťaťa v roku 1692. Druhý sobáš bol s Konštanciou von Zaunerovou.

Známi členovia rodiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Wilhelm Löffelholz (1424-1475), kapitán, diplomat a poradca
  • Johan Löffelholz (1448-1509), právnik, humanista a básnik (pseudonym: „Cocles“)
  • Thomas Löffelholz (1472–1527), kapitán
  • Martin Löffelholz (?–1533), ošetrovateľ (Lichtenau)
  • Burkhard Löffelholz (1599–1675), Starosta mesta Norimberg
  • Georg Wilhelm Löffelholz (1661–1719), šéf všeobecného zbrojárstva
  • Friedrich Zigmund Löffelholz (1807–1874), barón, lesník
  • Wilhelm Löffelholz (1809–1891), archivár, riaditeľ umeleckých zbierok v Maihingene
  • Curt Loeffelholz (1874–1945), nemecký politik (NSDAP)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ wikisource.org de.
  2. ↑ Christoph von Imhoff: Deväť Slávnych storočí Norimbergu.
  3. ↑ Hofmann, 1984, 425 S., ISBN 3-87191-088-0; ., rozšírené vydanie.
  4. ↑ Michael Diefenbach, Rudolf Endres. Encyklopédia mesta Norimberg.
  5. ↑ Löffelholz’sches Urkundenbuch. – Historia. Merkur
  6. ↑ W. Tümmels ISBN 3-921590-69-8, 2. vydanie Norimberg 2000
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Georg_Löffelholz&oldid=7869440“