Gruzínska demokratická republika
| Gruzínska demokratická republika საქართველოს დემოკრატიული რესპუბლიკა
| |||||||||
| Hymna: Dideba | |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha
|
107 600 km²
| ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
2 500 000 (1919)
| ||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Gruzínsky maneti
| |||||||||
Vznik
|
26. máj 1918
| ||||||||
Zánik
|
25. február 1921
| ||||||||
| |||||||||
.svg)
.svg)
.svg){kind=small}
Gruzínska demokratická republika ( gruz. საქართველოს დემოკრატიული რესპუბლიკა,skr. GDR) je názov prvého novodobého nezávislého štátu Gruzínska, ktorý existoval v roku 1918 po kolapse cárskeho Ruska. Samostatne existoval v čase občianskej vojny v Rusku a zanikol po útoku Červenej armády v roku 1921. Dnešné Gruzínsko voľne nadväzuje na pôvodnú Gruzínskou demokratickú republiku.
Vznik republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Po Februárovej revolúcií v cárskom Rusku v roku 1917 sa ujal moci na území dnešného Gruzínska tzv. Špeciálny zakaukazský komitét, ktorý bol pod kontrolou Dočasnej vlády. Miestne soviety boli ovládané menševikmi, ktorí boli verní Dočasnej vláde v Petrohrade.
Októbrová revolúcia ale všetko zmenila. Nástupom boľševikov k moci začala Ruská občianska vojna. Vo vzniknutom mocenskom vákuu sa spojili Gruzínci, Arméni a Azerbajdžanci a vo februári 1918 vytvorili Zakaukazskú federáciu. Federácia sa ale čoskoro vďaka vnútorným rozporom rozpadla a 26. mája 1918 bola vyhlásená nezávislá republika.
Rozloha republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Štát mal spoločnú hranicu s Ruskom, Kubánskou ľudovou republikou a Horskou republikou Severného Kaukazu na severe, s Tureckom a Arménskom na juhu a s Azerbajdžanskou demokratickou republikou na juhovýchode. Hlavným mestom sa stalo Tbilisi, rozloha štátu vtedy činila až 107 600 km² (dnes má Gruzínsko len 69 700 km²) a v celom Gruzínsku žilo na 2,5 miliónov obyvateľov.
Medzinárodné uznanie republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Gruzínska demokratická republika bola uznaná postupne týmito štátmi: Rumunsko, Argentína, Nemecko, Turecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Taliansko, Poľsko a Československo.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Republika bola okamžite uznaná Nemeckom a Tureckom, ktoré hneď ponúkli pomoc. Na druhú stranu z toho vyplývalo odovzdanie moslimami obývaných území Turecku (mestá: Batumi, Artvin a Achalciche) a Gruzínsko sa dostalo pod silný nemecký vplyv. Nemci dokonca poslali na pomoc Gruzíncom vojsko, ktoré viedol generál Friedrich Freiherr Kress von Kressenstein. Na konci vojny sa Nemci stiahli späť do Nemecka.
GDR mala od začiatku problémy so svojimi susedmi. Územné spory viedla so susedným Arménskom aj Azerbajdžanom. V prípade Arménska skončil spor dokonca ozbrojeným konfliktom. Ďalším problém bolo neuznanie nezávislosti bielogvardejcami. Generál Denikin, miestny veliteľ Bielej armády, nehodlal uznať žiadny novovzniknutý štát, ktorý si uzurpoval nároky na územia bývalého Ruského cárstva alebo dokonca sa od neho odtrhol. Aj tento spor skončil ozbrojeným konfliktom. Situácia zašla až tak ďaleko, že Briti poslali do oblasti svoje vojsko. Intervenčná armáda mala ustáliť situáciu na Kaukaze a vytvoriť jednotnú silu bojujúcu proti boľševikom. Bola vytvorená línia s pomocou britskej armády, ktorú mal Denikin s jeho armádou zakázané prekročiť. Dôsledkom hrozby Bielej armády bolo podpísanie spojenectva medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom v júni 1919.
Voľby
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 14. februára 1919 sa konali voľby do parlamentu. Ako víťaz vyšla z volieb so ziskom 81,5% hlasov strana menševikov. Novovzniknutá vláda vytvorila demokratický štát. Bola poskytnutá autonómia búriacemu sa Abcházsku a vykonané reformy súdnictva a štátnej správy.
Koniec GDR
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1920 začalo silnieť nebezpečenstvo zo strany boľševikov. Biela armáda bola porazená a Červená armáda sa blížila ku Kaukazu. Sprvu boľševici ponúkali spojenectvo proti zvyškom Biele armády, ale Gruzínci odmietli a začali s mobilizáciou a ďalšími prípravami na vojnu. V tej dobe ale boli boľševici zaneprázdnení zle sa vyvíjajúcou vojnou s Poľskom. Podpísali teda Moskovskú dohodu, v ktorej uznali nezávislosť Gruzínska. Nikdy ale nepočítali, že by dohodu dodržali. V decembri 1920 prišla pre Gruzínsko ďalšia dobrá správa. Liga národov oficiálne uznala gruzínsku nezávislosť a v januári 1921 to isté urobili štáty Dohody Francúzsko a Británia.
Sovietsky útok
[upraviť | upraviť zdroj]Postupne podľahli Červenej armáde susedné Arménsko a Azerbajdžan a Briti stiahli svoje vojsko z Kaukazu. Gruzínsko tak zostalo v boji proti boľševikom osamotené. Červená armáda so sfalšovanými dôkazmi o protiboľševickej činnosti Gruzínska začala s útokom vo februári 1921. Z juhu sa pridala k boľševikom aj turecká armáda a osud nezávislého Gruzínska bol tak spečatený. Na jej území bola vytvorená Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika a v roku 1936 reorganizovaná Gruzínska sovietska socialistická republika. Politická reprezentácia nezávislého Gruzínská emigrovala z krajiny a vytvorila v Paríži exilovú vládu, ktorá fungovala do roku 1954.
Odkaz GDR
[upraviť | upraviť zdroj]Krátkotrvajúca nezávislá republika sa stala veľmi dôležitým faktorom pre gruzínske národné cítenie. Zo všetkých sovietskych republík sa práve v Gruzínsku vytvorilo najsilnejšie hnutie za nezávislosť. V 80. rokoch začali politici používať GDR ako alternatívu úspešného boja Gruzíncov proti Rusku a začali ju volať Prvá republika.
V apríli 1991 bola obnovená nezávislosť Gruzínska, ktorá oficiálne nadväzovala na GDR. Symboly GDR (štátna vlajka, štátny znak) boli moderným Gruzínskom používané až do roku 2004. Deň vyhlásenia nezávislosti GDR 26. mája bol vyhlásený za štátny sviatok ako Deň nezávislosti.
Významní politici
[upraviť | upraviť zdroj]- Noe Ramišvili - prvý predseda vlády Gruzínska
- Noe Žordanija - druhý predseda vlády a dlhoročný predseda exilovej vlády v Paríži
- Nikolaj Čcheidze - Predseda Ústavodarného zhromaždenia
- Kote Abchazi - generál, účastník ozbrojeného protisovietskeho odboja
- Kakuca Čolokašvili - plukovník, minister obrany (1919), vodca protisovietskeho odboja
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gruzínska demokratická republika
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gruzínská demokratická republika na českej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Www.geocities.com - Democratic Republic of Georgia (1918-1921) od Dr Levana Z. Urušadzeho (Tbilisi, Gruzínsko) ISBN 99940-0-539-1
- Sisauri.tripod.com - Etnické problémy v Gruzínsku (1918-1921) od Avtandila Mentešašviliho