Haľagoš
Haľagoš | |
vrch | |
Haľagoš nad obcou Proč
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Prešov |
Obec | Proč |
Pohorie | Ondavská vrchovina |
Povodia | Torysa, Topľa |
Nadmorská výška | 642,0 m n. m. |
Súradnice | 49°06′06″S 21°22′41″V / 49,1018°S 21,3781°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | z obce Proč |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Haľagoš[1] (642,0 m n. m.[2][3]) je vrch v Ondavskej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[4] Leží nad obcou Proč, približne 14 km severovýchodne od Prešova.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti vrchoviny[4], v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Proč.[1] Najbližším sídlom je na juhovýchodnom úpätí situovaná obec Proč, južne sa nachádza Šarišská Trstená, Chmeľovec a Podhorany, západne Tulčík a Demjata, severne Lopúchov a severovýchodne Dukovce.[5][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Haľagoš leží v hrebeni, lemujúcom juhozápadný okraj Ondavskej vrchoviny. Severným smerom sa nachádza Brezie (412 m n. m.), Rovienky (547 m n. m.), Lazy (524 m n. m.) a Splaziny (411 m n. m.), východným Červelík (384 m n. m.), Chrasť (468 m n. m.), Vichter (415 m n. m.), Lysá hora (465 m n. m.) a Veľká hora (516 m n. m.), južným Oblík (925 m n. m.), Tri chotáre (1 025 m n. m.), Krivý javor (977 m n. m.), Dubová hora (763 m n. m.) a Kapušiansky hradný vrch (511 m n. m.) a západným Stráž (740 m n. m.), Lysá Stráž (697 m n. m.), Dubina (550 m n. m.), Lysá (1 068 m n. m.) a Čergov (1 050 m n. m.).[5][6] Východné svahy odvodňuje Ladianka v povodí Sekčova, kde smeruje aj z južných častí odtekajúca Trstianka a zo západných Dlhý potok, voda zo severovýchodných svahov odteká potokom Topoľa do Tople. Na vrchol nevedie značený chodník.[2] Na vrchole je telekomunikačný stožiar.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva lúka[5], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak vidieť okolité vrcholy Ondavskej vrchoviny, no tiež Slanské a Vihorlatské vrchy, Busov, Čergov, Spišsko-šarišské medzihorie, Branisko, Čiernu horu a Volovské vrchy, nezriedka aj Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný poľnou cestou z neďalekej obce Proč.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 44.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.
- ↑ Slanské vrchy – Domaša. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-10]. Dostupné online.