Chmeľovec
| Chmeľovec | |
| obec | |
 Kostol Nanebovzatia Panny Márie
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 368 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′00″S 21°22′03″V / 49,0834°S 21,3675°V |
| Rozloha | 7,28 km² (728 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 451 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 61,95 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1251 |
| Starosta | Eva Partilová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 082 12 (pošta Kapušany) |
| ŠÚJ | 524514 |
| EČV (do r. 2022) | PO |
| Tel. predvoľba | +421-51 |
| Adresa obecného úradu |
Chmeľovec 98, 082 12 Kapušany okres Prešov |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 051/7944107 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Chmeľovec | |
| Webová stránka: chmelovec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chmeľovec je obec na Slovensku v okrese Prešov. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsky evanjelický kostol z prvej polovice 13. storočia.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 350 m, v chotári 300–640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.
Obec je vzdialená 13 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Podhorany a z východu s obcou Šarišská Trstená. Južne sa dá prejsť poľnou cestou aj do obcí Nemcovce a Lada.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec bola založená ako sídlisko v 11. storočí z iniciatívy uhorských kráľov. Založili ju vojenskí strážcovia krajinskej cesty a pohraničia. Samotná obec vznikla približne v 2. polovici 12. storočia. Prvá doložená písomná zmienka sa datuje k roku 1251, kde je obec označovaná ako Cumlous. Približne v 13. storočí sa obec stala strediskom panstva zemanov. Uhorský kráľ Belo IV. v tomto čase povýšil rytiera Germana do vyššieho šľachtického stavu za verné služby.[4] Do panstva spadali aj susedné obce Šarišská Trstená, Nemcovce, Čeľovce, Pušovce, Kuková, Lúčka. Z tohto obdobia pochádza aj dnes významný románsky kostol. Pôvodne bol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi a spadal pod rímskokatolickú cirkev. V prvej štvrtine 15. storočia bol kostol vyzdobený freskami. Neskôr v čase reformácie kostol prešiel pod Evanjelickú cirkev, ktorá má kostol v správe do dnešného dňa.[5]
15. – 19. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1427 patrila obec Bánovcom. V roku 1600 malo sídlisko 30 poddanských domov, kuriu zemanov, evanjelický a.v. kostol, faru a školu. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 42 domov a 329 obyvateľov, v roku 1900 bolo 268. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
20. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]Chmeľovec je stále poľnohospodárskou obcou. Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky došlo k zmene názvu na "Malý Chmeľov" ale používal sa aj pôvodný maďarský názov Komlóš. V roku 1927 došlo k úplnému poslovenčeniu na terajší názov Chmeľovec. Zmena prebehla na celom Slovensku a dotkla sa aj okolitých obcí.
II. svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie obyvateľstva z roku 1940 obec mala 323 obyvateľov a 57 domov. V obci žilo aj 5 obyvateľov židovskej národnosti. V rámci procesu arizácie na Slovensku sa v roku 1942 robil súpis židov.[6]
Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945 červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického Nemecka Wehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády.[7][8][9]
Vznik JRD a násilná kolektivizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Prešove. Obec bola súčasťou Šarišskej župy, potom do roku 1960 patrila do okresu Prešov a Prešovskéhokraja. Po roku 1968 bola súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Prešov.
Od 1989 – súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Po páde komunistického režimu prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. Po vzniku miestnej samosprávy v roku 1990 sa stal prvým starostom Jozef Majirský. V obci sa realizovalo viacero projektov, kde patrila oprava škôlky, hasičskej zbrojnice, rekonštrukcia obecného úradu.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1251 – 1311 – Cumlous
- 1311 – 1351 – Komlos
- 1351 – 1773 – Komlos
- 1773 – 1920 – Komloss
- 1920 – 1927 – Komlóš, Malý Chmeľov
- 1927 – oficiálny názov Chmeľovec
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Graf nižšie zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Chmeľovec. Os X označuje časovú líniu od roku 1789 po súčasnosť. Ypsilónová os zobrazuje celkový počet obyvateľov obce.
V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností. V roku 1789 bolo v obci 304 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 329 obyvateľov, 1880 – 303 obyvateľov,[10] v roku 1900 bolo 268, v roku 1940 – 57 domov a 323 obyvateľov, v roku 1970 – 369 obyvateľov.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obecná samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo obce Chmeľovec je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu pobce.
Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 1994: Jozef Majirský (nezávislý)
- 1994 – 1998: Jozef Majirský (KDH)
- 1998 – 2002: Jozef Majirský (KDH, DÚ), DS)
- 2002 – 2006: Jozef Majirský (KDH, SDKÚ)
- 2006 – 2010: Ján Jakab (nezávislý)
- 2010 – 2014: Ján Jakab (nezávislý)
- 2014 – 2018: Ján Jakab (nezávislý)
- 2018 – 2022: Ján Jakab (nezávislý)
- 2022 – 2026: Eva Partilová (nezávislá)
Komunálne voľby
[upraviť | upraviť zdroj]| Voľby | Volebná účasť | Výsledky voľby starostu | Výsledky voľby poslancov | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| % | Počet vydaných obálok |
Zvolený starosta | Nezvolení kandidáti | Zvolení poslanci | Nezvolení kandidáti | |
| 1990 [11][12] |
?? % | ? | Jozef Majirský (nezávislý) | ? | ? | ? |
| 1994 [13] |
83,57% | 239 | Jozef Majirský (KDH) 147 hlasov (64,19%) |
? | Pavol Brezina (KDH) Ján Harčarik (KDH) Ján Jakab (KDH) Ján Kovaľ (KDH) Štefan Kožár (KDH) Jozef Kurimčak (HZDS) Ján Petrík (HZDS) Ľubomír Sotak (HZDS) Irena Vereščaková (KDH) |
? |
| 1998 [14] |
84,83% | 246 | Jozef Majirský (KDH, DÚ), DS) ?? hlasov (?? %) |
? | KDH, DÚ), DS - 6 poslancov HZDS - 2 poslanci SOP - 1 poslanec |
? |
| 2002 [15] |
84,71% | 266 | Jozef Majirský (KDH, SDKÚ) ?? hlasov (?? %) |
? | KDH, DS - 5 poslancov | ? |
| 2006 [16] |
80,13% | 254 | Ján Jakab (nezávislý)[17] 110 hlasov (43,48%) |
2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS) 102 hlasov (40,32%) 3. Pavol Vojtek (nezávislý) 41 hlasov (16,21%) |
KDH, SDKÚ-DS - 4 poslanci SMER - 2 poslanci |
? |
| 2010 [18] |
83,28% | 279 | Ján Jakab (nezávislý) 167 hlasov (61,17%) |
2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS) 83 hlasov (30,40%) 3. Pavol Vojtek (SMER) 23 hlasov (8,42%) |
KDH - 3 poslanci SDKÚ-DS - 1 poslanec SMER - 1 poslanec |
? |
| 2014 [19] |
83,28% | 279 | Ján Jakab (nezávislý)[20] 114 hlasov (45,24%) |
2. Jozef Majirský (nezávislý) 100 hlasov (39,68%) 3. Pavol Vojtek (SMER-SD) 38 hlasov (15,08%) |
1. Jana Dadejová (KDH) - 179 hlasov (71,03%) 2. Iveta Vavreková (nezávislý) - 169 hlasov (67,06%) 3. Marián Vojtek (KDH) - 169 hlasov (67,06%) 4. Pavol Kiseľak (KDH) - 130 hlasov (51,59%) 5. Jozef Majirský (nezávislý) - 121 hlasov (48,02%) |
? |
| 2018 [21] |
74,22 % | 262 | Ján Jakab (nezávislý)[22] 104 hlasov (40,78%) |
2. Jozef Majirský (nezávislý) 85 hlasov (33,33%) 3. Pavol Vojtek (SMER-SD) 66 hlasov (25,88%) |
1. Jozef Kendra (nezávislý) - 191 hlasov (74,90%) 2. Ján Vraňuch (KDH) - 190 hlasov (74,51%) 3. Iveta Vavreková (KDH) - 176 hlasov (69,02%) 4. Anna Solejová (KDH) - 126 hlasov (49,41%) 5. Miroslav Jakub (SNS) - 119 hlasov (46,67%) |
6. Ján Ružbarský (SNS) - ? hlasov (?? %) |
| 2022 | 80,88 % | 292 | Eva Partilová (nezávislá)[23] 92 hlasov (31,61%) |
2. Ján Vraňuch (nezávislý)[24] 54 hlasov (18,55%) 3. Mgr. Michaela Maňkošová (nezávislá)[25] 49 hlasov (16,83%) 4. Pavol Vojtek (SMER-SD)[26] 39 hlasov (13,40%) 5. Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý)[27] 25 hlasov (8,59%) 6. Iveta Vavreková (nezávislý)[28] 16 hlasov (5,49%) 7. Ján Jakab (SOM)[29] 9 hlasov (3,09%) 8. Pavol Kiseľák (SNS) 7 hlasov (2,41%) |
1. Bc. Miloš Tivadar, DiS. (nezávislý) - 177 hlasov (60,62%) 2. Peter Muľ (nezávislý) - 170 hlasov (58,22%) 3. Gabriel Vojtek (nezávislý) - 134 hlasov (45,89%) 4. Ľuboslava Majerníková (nezávislý) - 113 hlasov (38,70%) Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý) - 112 hlasov (38,36%) |
6. Vincent Dadej (SNS) - 101 hlasov (34,59%) 7. Pavol Kiseľak (SNS) - 100 hlasov (34,25%) 8. Matúš Juraj Kobyľan (nezávislý) - 96 hlasov (32,88%) 9. Tomáš Kiseľak (SNS) - 73 hlasov (25,00%) 10. Miroslav Jakub (ŽIVOT) - 64 hlasov (21,92%) |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjelický kostol, jednoloďová románska stavba so stlačenou polkruhovou apsidou, bez veže, z 1. polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium bolo sv. Kozmu a Damiána. V období okolo roku 1420 bol interiér doplnený o freskovú výmaľby, ktorej súčasťou boli výjavy Svätoladislavskej legendy, sv. Bartolomeja či latinský dedikačný nápis. Tieto maľby boli žiaľ zničené pri necitlivej obnove interiéru v roku 1967, ktorá spôsobila nenávratné kultúrne škody. Od roku 1579 tu existuje samostatný evanjelický cirkevný zbor.[30] V roku 1795 vznikol kamenný ohradný múr okolo kostola.[31] V areáli sa však pochovávalo už od polovice 13. storočia.[32] Obnovou prešiel v roku 2010. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s polkruhovým záklenkom. Vstupný portál má taktiež polkruhový záklenok.
- Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1764. Obnovou prešiel v roku 1855 a rozšírený bol v roku 1922. Presbytérium je zaklenuté lunetovou klenbou. Interiér je po modernistickej prestavbe novodobý.[33] Zo staršieho mobiliára sa zachoval len jednomanuálový organ z druhej polovice 19. storočia na novej empore.[34] Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Pred kostol je predstavaná modernistická veža s vertikálnym priebežným rezonančným otvorom a plochou strechou.
-
Evanjelický kostol pred obnovou
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Obecný úrad
- Kultúrny dom
- Futbalové ihrisko
- Materská škola
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kostol v Chmeľovci je jedným z najstarších, má 750 rokov, www.prešov.korzar.sme.sk, 19.03.2016
- ↑ Chmeľovec, www.apsida.sk, dostupné online.
- ↑ Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940., Ústav pamäti národa, [cit. 2022-04-27]
- ↑ Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dni Archivované 2022-02-27 na Wayback Machine, www.spravodaj.net, 01.05.2020
- ↑ V Prešove si pripomenuli 77. výročie oslobodenia mesta, www.presov.korzar.sme.sk, 19.01.2022
- ↑ Pamätný deň 19. január 1945 - Deň Oslobodenia Prešova, www.presov.sk, [cit. 2022-02-22]
- ↑ [https://web.archive.org/web/20211207155525/https://telepulesek.adatbank.sk/telepules/tapolykomlos-chmelovec/ Archivované 2021-12-07 na Wayback Machine Tapolykomlós [Chmeľovec] /település/, Databáza Maďarov na Slovensku (www.adatbank.sk), dostupné online
- ↑ Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Chmeľovci, www.volby.pravda.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 1990 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 1994 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 1998 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 2002 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 2006 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2006, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Komunálne voľby 2010 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Komunálne voľby 2014 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2014, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Komunálne voľby 2018 na Slovensku - Chmeľovec, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
- ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2018, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Eva Partylová, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Ján Vraňuch, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Michaela Maňkošová, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Pavol Vojtek, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Zuzana Vojteková, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Iveta Vavreková, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Ján Jakab, Volebný leták 2022, [cit. 2022-10-29]
- ↑ Chmeľovec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Chmeľovec – Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Chmeľovec [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chmeľovec
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk– profil románskeho kostola