Halofantrín
Halofantrín je relatívne nové antiprotozoikum, antimalarikum patriace do skupiny derivátov fenantrénmetanolu,[1] resp. aminoalkoholov,[2] ktoré sa používa hlavne pri infekciách druhmi Plasmodium spp., ktoré sú rezistentné na chlorochín.[3] Halofantrín je účinný voči všetkým druhom plazmódií, najmä Plasmodium falciparum a Plasmodium vivax.[3] Halofantrín patrí ku krvným schizontocídam, nie je účinný proti hypnozoitom,[2] takže nezabraňuje relapsom terciány, a nemá gametocídny účinok,[2] preto nezabraňuje prenosu malárie z človeka na človeka cestou komára. Halofantrín nie je vhodný na chemoprofylaxiu malárie,[2] vykazuje skríženú rezistenciu s meflochínom.[2]
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Halofantrín je derivát fenantren-9-ylpropan-1-olu,[2] ktorý je vyšším analógom chlorochínu: na rozdiel od chinolínového jadra chlorochínu, má halofantrín fenantrénové jadro. Halofantrín si zachováva farmakofor chinínu: má v polohe 9 hydroxylovú skupinu a bázický postranný reťazec.
Farmakodynamika a farmakokinetika halofantrínu
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže je halofantrín vyšší analóg chlorochínu, má rovnaký aj mechanizmus účinku: pôsobí v tráviacej vakuole plazmódií v erytrocyte, kde dochádza ku tráveniu hemoglobínu: halofantrín blokuje polymerizáciu uvoľneného hému, ktorý je toxický pre parazita, pretože hém oxidatívnepoškodzuje bunkové membrány a tráviace enzýmy parazita.[1] Halofantrín tak blokuje detoxifikáciu hému polymerizáciou na netoxický hemozoín.[1]
Halofantrín je možné podávať perorálne. Nevýhodou halofantrínu je jeho nízka biologická dostupnosť,[2] maximálnu plazmatickú koncentráciu dostahuje po 4 až 6 hodinách po perorálnom podaní.[1] Eliminačný polčas halofantrínu je 24 až 48 hodín.[1] Halofantrín sa metabolizuje na aktívny metabolit, ktorého eliminačný polčas je ešte dlhší ako halofantrínu: dosahuje 72 až 120 hodín.[1]
Nežiaduce účinky a kontraindikácie halofantrínu
[upraviť | upraviť zdroj]Halofantrín je kardiotoxický, pretože predlžuje QT interval na EKG.[1] Boli zaznamené aj náhle úmrtia po podaní tejto látky.[3] Je kontraindikované používanie halofantrínu s inými látkami, ktoré predlžujú QT interval, ako je chinín, chlorochín, meflochín, chinidín niekotoré antihistaminiká a neuroleptiká.[1][3] Tak isto by sa nemal používať u pacientov trpiacich predĺženým QT intervalom s inou patogenézou.[3] Z nežiaducich účinkov boli ďalej popísané nechutenstvo, svrbenie, kaseľ.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
- ↑ a b c d e f g HARTL, Jiří; DOLEŽAL, Martin; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie IV.. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-4264-2. (český)
- ↑ a b c d e f LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)