Hana Ponická

Hana Ponická
slovenská spisovateľka, publicistka a prekladateľka
Narodenie	15. júl 1922 Halič, ČSR
Úmrtie	21. august 2007 (85 rokov) Banská Bystrica, Slovensko
Rodičia	Július Ponický Margita, rod. Göőzová
Manžel	Štefan Žáry Ján Kostra Jaroslav Šolc
Deti	Katarína, Lucia, Juraj
Poznámky	Je podľa nej pomenovaná zastávka MHD - „Hany Ponickej“ pre autobusovú linku v Bratislave v mestskej časti Lamač
Literárny portál  Biografický portál

Hana Ponická (* 15. júl 1922, Halič – † 21. august 2007, Banská Bystrica) bola slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca.

Životopis

Narodila sa v rodine Júliusa Ponického, sudcu a vrchného súdneho inšpektora ČSR nad súdmi Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Počas 2. svetovej vojny začala študovať medicínu, no štúdium po desiatich semestroch opustila. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, prihlásila sa za dobrovoľnú ošetrovateľku a na bratislavskej stanici ošetrovala ranených vojakov, zajatcov a väzňov z koncentračných táborov. Po skončení vojny sa vydala. S manželom Štefanom Žárym, ktorý pracoval ako redaktor v Národnej obrode, v rokoch 1948 – 1950 žila v Ríme, kde sa on stal spravodajcom Československej tlačovej kancelárie (ČTK) v Ríme. Po návrate na Slovensko pracovala ako redaktorka, v rokoch 1954 – 1967 sa profesionálne venovala literatúre, v rokoch 1968 – 1972 bola redaktorkou Smeny na nedeľu. Práve v Smene ju zastihol nástup normalizácie. Ponická odmietla písať oslavné články na okupačné vojská a neskôr aj o „normalizácii“ pomerov, takže musela redakciu v roku 1972 opustiť. Zostala spisovateľkou na voľnej nohe, hoci so značne obmedzenými možnosťami publikovania.

Ďalším zásadným zlomom v živote Ponickej bol rok 1977. Vtedy na seba pritiahla pozornosť, keď sa odmietla podpísať pod petície odsudzujúce Vyhlásenie Charty 77 (Anticharta). Na marec 1977, kedy sa v Bratislave konal 3. zjazd Zväzu slovenských spisovateľov, si potom Ponická pripravila príspevok, ktorý jej nakoniec nebolo umožnené predniesť. V príspevku, ktorý pomenovala "Otázky tvorby a etiky súčasného spisovateľa", protestovala proti politickým zásahom do kultúry ale aj proti útokom proti Charte 77, ktorej vtedy ešte nebola členkou. Marta Součková v rozhovore o tom aké bolo vtedy postavenie Ponickej na zväze rozprávala príhodu ako Ponická prichystala ešte počas rokovania svoj príspevok vytlačený a rozmnožený, keď už nemohla oficiálne diskutovať ale odmietla ísť na spoločnú večeru. Vtedy ju oslovila Margita Figuli, vtedy už národná umelkyňa, ktorá však nechcela diskutovať len požiadala Ponickú aby je prenechala lístok, pretože jej manžel čakal vonku hladný.

Začiatkom mája 1977 jej príspevok ale zverejnil francúzsky denník Le Monde. „Už sa nedokážem ďalej hanbiť, že ja môžem publikovať, zatiaľ čo iní nemôžu,“ napísala Ponická, ktorá menovite spomenula množstvo spisovateľov, ktorým bolo po začiatku normalizácie znemožnené publikovanie. Reakcia režimu bola rýchla: Ponická bola vylúčená zo Zväzu spisovateľov, vydavateľstvo zastavilo vydanie druhého dielu knihy O Štoplíkovi a zakázaný bol už dokončený film Zlatá réva, natočený podľa jej poviedky.

Ponická žila od roku 1968 v existenčných problémoch a to na rôznych miestach Slovenska. V Ploštíne (teraz je mestskou časťou mesta Liptovský Mikuláš) sa zoznámila s Jánom Kostrom. Obaja boli vtedy rozvedení. Potom sa zaľúbila do generála Jaroslava Šolca a aj sa za neho vydala. „S manželom sme spolu žili od roku 1968. Obaja sme boli politicky prenasledovaní, tie časy nás zblížili. On nebol priamo disident, hovoril, že už svoju revolúciu urobil. Z Bratislavy sme sa presťahovali do Lukavice, kde sme kúpili starý mlyn a tam sme žili.“ Ponická žiadala neúspešne o odchod do predčasného dôchodku a preto sa po jej odsťahovaní sa do Lukavice (v blízkosti Sliača), uvádza, že pôsobila ako disidentka. Nadviazala kontakty s českým disentom a postupne začala publikovať v pražskej edícii Petlice.

V roku 1977 sa stala podporovateľkou Charty 77, ktorú však podpísala až v decembri 1989.

Vo februári 1979 založila Štátnu bezpečnosť zväzok s krycím menom Mlyn.

V roku 1988 sa stala súčasťou odporu proti praktikám komunistického režimu v rámci tzv. bratislavskej päťky. 14. augusta 1989 spolu s ostatnými jej členmi bola postavená pred súd za pripomenutie spomienky na 20. výročie sovietskej invázie.

Hana Ponická zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci.

Tvorba

Vo svojej próze pre deti pôsobí na detskú predstavivosť, oživuje minulosť a zameriava sa tiež na vážne problémy súčasnosti. V tvorbe pre dospelých sa zameriava na svet žien, ich vzťahové problémy, túžbu po prekonaní hrozby osamelosti. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom, najmä z taliančiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny.

Dielo

Diela pre dospelých

• 1959 – Ábelovský dom
• 1964 – Prísť, odísť, zbierka poviedok
• 1968 – Bosými nohami, zbierka poviedok
• 1974 – Janko Novák, dokumentárno-beletristické dielo
• 1989 – Lukavické zápisky (Toronto)
• 1990 – Milan Rastislav Štefánik, dokumentárno-beletristické dielo

Diela pre deti

• 1953 – Slávikove husličky
• 1961 – O Štoplíkovi
• 1968 – Svietiaca ryba
• 1955 – Halúzky
• 1955 – Medvedí rok
• 1961 – Zimná rozprávka
• 1961 – Malí mičurinci
• 1972 – O parádnici lienke
• 1991 – O Štoplíkovi, kým do školy nechodil
• 1991 – Ako Štoplík do školy chodil-nechodil

Scenáre

• 1976 – Zlatá réva, scenár k filmu

O nej

V roku 1992 nakrútil Fedor Bartko jej portrét pod názvom Stretnutie s Hanou Ponickou (cyklus Osobne a neosobne, Slovenská televízia, Bratislava).

O Hane Ponickej sa Michal Havran v roku 2024 zhováral s profesorkou v odbore teória literatúry na Prešovskej univerzite Martou Součkovou v diskusnej relácii RTVS.

Ocenenia

• 1996: Medaila Za zásluhy I. triedy, prepožičaná prezidentom ČR Václavom Havlom.
• 2002: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, prepožičaný prezidentom SR Rudolfom Schusterom.

Externé odkazy

• Hana Ponická – Literárne informačné centrum
• Diela Hany Ponickej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Pripomienky k vyšetrovaniu Bratislavskej päťky – nahrávka vysielania Rádia Slobodná Európa z októbra 1989