Helen Hayesová
Helen Hayesová | |
---|---|
Celé meno | Helen Hayes Brown |
Narodenie | 10. október 1900 Washington, DC, USA |
Úmrtie | 17. marec 1993 (92 rokov) Nyack, New York, USA |
Povolanie | americká herečka |
Roky pôsobenia | 1905 – 1987 |
Manžel | Charles MacArthur (1928 – s.1956) |
Deti | 2 |
Helen Hayesová, rodným menom Helen Hayes Brown (* 10. október 1900, Washington, DC, USA – † 17. marec 1993, Nyack, New York) bola americká filmová a divadelná herečka, ktorá získala dvoch Oscarov, Emmy, Grammy a divadelnú cenu Tony. V roku 1986 dostala od prezidenta Ronalda Reagana vyznamenanie v podobe Presidential Medal of Freedom.
Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa vo Washingtone. Jej matka Catherine Estelle (rodená Hayes) bola príležitostná herečka, otec Francis van Arnum Brown vystriedal mnoho zamestnaní, bol napr. úradníkom patentového úradu a obchodným cestujúcim. Prarodičia z matkinej strany emigrovali do USA z Írska pri veľkom hladomore.
Už ako päťročná debutovala v divadle. V desiatich rokoch natočila krátky film Jean and the Calico Doll. Strednú školu absolvovala v roku 1917.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Jej zvukovým debutom bola dráma The Sin of Madelon Claudet, za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Vo filme stvárnila matku, ktorá sa dostane do väzenia a teda sa musí vzdať dieťaťa. Keď ju po 10 rokoch prepustia, nemá dosť peňazí, aby začala usporiadaný život a tak zostane na ulici bez toho, aby videla svojho syna vyrastať.
Vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam z roku 1932 si zahrala po boku Garyho Coopera. Dramatický film Night Flight znamenal spoluprácu s Clarkom Gablom a Myrnou Loy. Helen Hayesová však preferovala divadlo pred filmom a tak sa v roku 1935 vrátila na javisko. Na Broadwayi hrala tri roky titulnú rolu po boku Vincenta Pricea v hre Victoria Regina.
V roku 1953 sa stala vôbec prvou laureátkou ceny Sarah Siddons za prácu v divadle v Chicagu. Tento úspech zopakovala v roku 1969. V päťdesiatych rokoch sa vrátila do Hollywoodu. Zahrala si spolu s Ingrid Bergmanovou vo filme Anastázia. V roku 1970 stvárnila čiernu pasažierku pani Quonsettovú vo filme Letisko, za čo získala druhého Oscara, tentoraz za vedľajšiu úlohu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočila prevažne televízne filmy a filmy produkcie Walta Disneyho.
V roku 1955 premenovali Fultonovo divadlo na Divadlo Helen Hayes. V osemdesiatych rokoch bolo divadlo zbúrané, aby ustúpilo novej zástavbe. V roku 1983 však bolo iné divadlo na 45. ulici v New Yorku pomenované po nej.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Helen Hayesová bola dvakrát vydatá. Manželstvo s Johnom Swansonom trvalo v rokoch 1926 až 1928. Druhým manželom bol scenárista a dramatik Charles MacArthur, ktorého si vzala v roku 1928, a za ktorého bola vydatá až do jeho smrti v roku 1956. Mali spolu dcéru Mary, ktorá predčasne zomrela na obrnu v devätnástich rokoch v roku 1949.[1] MacArthur mal nemanželského syna Jamesa, ktorý sa narodil v roku 1937. Helen si ho osvojila.
Bola katolíčka a republikánka. Okrem herectva sa venovala filantropii.
Úmrtie
[upraviť | upraviť zdroj]Helen Hayesová zomrela na zlyhanie srdca v Deň svätého Patrika, 17. marca 1993 vo veku 92 rokov v Nyacku v štáte New York.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Na hollywoodskom chodníku slávy má dve hviezdy. Jednu za počiny vo filmovom priemysle, druhú za počiny v rozhlase.[2]
Získala prezývku "prvá dáma amerického divadla".[3]
Je jednou z dvanástich herečiek, ktorým sa podarilo získať Oscara, Tony a Emmy.[3]
Je prvým hercom, resp. herečkou, ktorá získala Oscara v hlavnej, aj vo vedľajšej úlohe.[4]
Vybraná filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Oscar
[upraviť | upraviť zdroj]- 1932: Najlepšia herečka - The Sin of Madelon Claudet (cena)
- 1970: Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe - Letisko (cena)
Emmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1952: Najlepšia herečka v dramatickom seriáli (cena)
Grammy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1977: Najlepšie hovorené album - Great American Documents (cena)
Tony
[upraviť | upraviť zdroj]- 1947: Najlepšia herečka v hre - Happy Birthday (cena)
Zlatý glóbus
[upraviť | upraviť zdroj]- 1956: Najlepšia dramatická herečka - Anastázia (nominácia)
- 1974: Najlepšia komediálna herečka - Herbie znovu útočí (nominácia)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (anglicky)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Helen Hayes Family (anglicky)
- ↑ The Walk of Fame Helen Hayes (anglicky)
- ↑ a b Biography for Helen Hayes (anglicky)
- ↑ Osborne, Robert A., 80 years of the Oscars, Abbeville Press Publishers, New York 2008, s. 212
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helen Hayesová na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helen Hayesová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 10. októbra
- Narodenia v 1900
- Úmrtia 17. marca
- Úmrtia v 1993
- Divadelné herečky USA
- Filmové herečky USA
- Televízne herečky USA
- Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe
- Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe
- Držitelia ceny Tony
- Držitelia ceny Grammy
- Hollywoodsky chodník slávy
- Osobnosti USA írskeho pôvodu
- Osobnosti z Washingtonu D.C.