Preskočiť na obsah

Helen Hayesová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Helen Hayesová
Celé menoHelen Hayes Brown
Narodenie 10. október 1900
Washington, DC, USA
Úmrtie17. marec 1993 (92 rokov)
Nyack, New York, USA
Povolanieamerická herečka
Roky pôsobenia1905 – 1987
ManželCharles MacArthur (1928 – s.1956)
Deti2

Helen Hayesová, rodným menom Helen Hayes Brown (* 10. október 1900, Washington, DC, USA – † 17. marec 1993, Nyack, New York) bola americká filmová a divadelná herečka, ktorá získala dvoch Oscarov, Emmy, Grammy a divadelnú cenu Tony. V roku 1986 dostala od prezidenta Ronalda Reagana vyznamenanie v podobe Presidential Medal of Freedom.

Detstvo a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa vo Washingtone. Jej matka Catherine Estelle (rodená Hayes) bola príležitostná herečka, otec Francis van Arnum Brown vystriedal mnoho zamestnaní, bol napr. úradníkom patentového úradu a obchodným cestujúcim. Prarodičia z matkinej strany emigrovali do USA z Írska pri veľkom hladomore.

Helen Hayes vo filme Vanessa: Her Love Story z roku 1935

Už ako päťročná debutovala v divadle. V desiatich rokoch natočila krátky film Jean and the Calico Doll. Strednú školu absolvovala v roku 1917.

Jej zvukovým debutom bola dráma The Sin of Madelon Claudet, za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Vo filme stvárnila matku, ktorá sa dostane do väzenia a teda sa musí vzdať dieťaťa. Keď ju po 10 rokoch prepustia, nemá dosť peňazí, aby začala usporiadaný život a tak zostane na ulici bez toho, aby videla svojho syna vyrastať.

Vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam z roku 1932 si zahrala po boku Garyho Coopera. Dramatický film Night Flight znamenal spoluprácu s Clarkom Gablom a Myrnou Loy. Helen Hayesová však preferovala divadlo pred filmom a tak sa v roku 1935 vrátila na javisko. Na Broadwayi hrala tri roky titulnú rolu po boku Vincenta Pricea v hre Victoria Regina.

V roku 1953 sa stala vôbec prvou laureátkou ceny Sarah Siddons za prácu v divadle v Chicagu. Tento úspech zopakovala v roku 1969. V päťdesiatych rokoch sa vrátila do Hollywoodu. Zahrala si spolu s Ingrid Bergmanovou vo filme Anastázia. V roku 1970 stvárnila čiernu pasažierku pani Quonsettovú vo filme Letisko, za čo získala druhého Oscara, tentoraz za vedľajšiu úlohu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočila prevažne televízne filmy a filmy produkcie Walta Disneyho.

V roku 1971 počas natáčania filmu Do Not Fold, Spindle, or Mutilate. Druhá zľava Myrna Loy, tretia zľava Sylvia Sidney a štvrtá zľava Mildred Natwick.

V roku 1955 premenovali Fultonovo divadlo na Divadlo Helen Hayes. V osemdesiatych rokoch bolo divadlo zbúrané, aby ustúpilo novej zástavbe. V roku 1983 však bolo iné divadlo na 45. ulici v New Yorku pomenované po nej.

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Helen Hayesová bola dvakrát vydatá. Manželstvo s Johnom Swansonom trvalo v rokoch 19261928. Druhým manželom bol scenárista a dramatik Charles MacArthur, ktorého si vzala v roku 1928, a za ktorého bola vydatá až do jeho smrti v roku 1956. Mali spolu dcéru Mary, ktorá predčasne zomrela na obrnu v devätnástich rokoch v roku 1949.[1] MacArthur mal nemanželského syna Jamesa, ktorý sa narodil v roku 1937. Helen si ho osvojila.

Bola katolíčka a republikánka. Okrem herectva sa venovala filantropii.

Helen Hayesová zomrela na zlyhanie srdca v Deň svätého Patrika, 17. marca 1993 vo veku 92 rokov v Nyacku v štáte New York.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Na hollywoodskom chodníku slávy má dve hviezdy. Jednu za počiny vo filmovom priemysle, druhú za počiny v rozhlase.[2]

Získala prezývku "prvá dáma amerického divadla".[3]

Je jednou z dvanástich herečiek, ktorým sa podarilo získať Oscara, Tony a Emmy.[3]

Je prvým hercom, resp. herečkou, ktorá získala Oscara v hlavnej, aj vo vedľajšej úlohe.[4]

Vybraná filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • The Weavers of Life (nemý film, 1917)
  • Babs (nemý film, 1920)
  • The Dancing Town (nemý film, 1928)
  • Arrowsmith (1931)
  • The Sin of Madelon Claudet (1931)
  • A Farewell to Arms (1932)
  • Son-Daughter (1932)
  • Another Language (1933)
  • Night Flight (1933)
  • The White Sister (1933)
  • Crime Without Passion (1934)
  • What Every Woman Knows (1934)
  • Vanessa: Her Love Story (1935)
  • Stage Door Canteen (1943)
  • My Son John (1952)
  • Main Street to Broadway (1953)
  • Anastázia (1956)
  • The Cherry Orchard (TV film, 1959)
  • Third Man on the Mountain (1959)
  • Arsenic and Old Lace (TV film, 1969)
  • Letisko (1970)
  • The Front Page (TV film, 1970)
  • Do Not Fold, Spindle, or mutilate (TV film, 1971)
  • Harvey (TV film, 1972)
  • Sestry Snoopovy (TV film, 1972)
  • Black Day for Bluebeard (TV film, 1974)
  • Herbie znovu útočí (1974)
  • One of Our Dinosaurs Is Missing (1975)
  • Candleshoe (1977)
  • Victory at Entebbe (TV film, 1977)
  • A Family Upside Down (TV film, 1978)
  • Vraždiť je ľahké (TV film, 1982)
  • Karibská záhada (TV film, 1983)
  • Vražda trikom (TV film, 1985)
  • 1952: Najlepšia herečka v dramatickom seriáli (cena)
  • 1977: Najlepšie hovorené album - Great American Documents (cena)
  • 1947: Najlepšia herečka v hre - Happy Birthday (cena)

Zlatý glóbus

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (anglicky)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Helen Hayes Family (anglicky)
  2. The Walk of Fame Helen Hayes (anglicky)
  3. a b Biography for Helen Hayes (anglicky)
  4. Osborne, Robert A., 80 years of the Oscars, Abbeville Press Publishers, New York 2008, s. 212
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helen Hayesová na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]