Preskočiť na obsah

Chicago

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Chicago pozri Chicago (rozlišovacia stránka).
Chicago
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: City of Chicago
Motto: „Urbs in Horto“ („City in a Garden“)
„I Will“
Prezývka: „Windy City“, „Chi-Town“, „City of Big Shoulders“, „Second City“, „My Kind of Town“...
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát Illinois Illinois
Nadmorská výška 179 m n. m.
Súradnice 41°52′55″S 87°37′40″Z / 41,88194°S 87,62778°Z / 41.88194; -87.62778
Najnižší bod 0
Rozloha 606,2 km² (60 620 ha)
 - súše 588,3 km² (58 830 ha)
 - vody 17,9 km² (1 790 ha)
 - aglomerácie 5 498,1 km² (549 810 ha)
 - okresu 28 163 km² (2 816 300 ha)
Obyvateľstvo 2 695 598 (2010)
 - aglomerácie 8 711 000
Hustota 4 582,01 obyv./km²
Založené 1770
Starosta Rahm Emanuel
Časové pásmo EST (UTC - 6)
 - letný čas EDT (UTC - 5)
Telefónna prevoľba +1(0)312, (0)773
Poloha mesta Chicago v rámci USA
Poloha mesta Chicago v rámci USA
Poloha mesta Chicago v rámci federálneho štátu Illinois
Poloha mesta Chicago v rámci federálneho štátu Illinois
Wikimedia Commons: Chicago
Webová stránka: http://www.cityofchicago.org
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chicago [slov. výslovnosť šikágo, angl. výslovnosť En-us-Chicago-2.ogg /ʃɨˈkɑːɡoʊ/ (pomoc·info) alebo /ʃɨˈkɔːɡoʊ/] (príd. meno znie chicagsky, nie chicagský) je najväčšie mesto v štáte Illinois a na Stredozápade a s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov, tretie najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Jeho metropolitná oblasť, všeobecne označovaná ako Chicagoland, je 26. najľudnatejšou[1] vo svete, je domovom pre približne 9,7 miliónov ľudí a rozprestiera sa cez americké štáty Illinois, Wisconsin a Indiana.[2][3] Chicago sa primárne nachádza v Cook County, s výnimkou malej severozápadnej časti mesta pri letisku O'Hare, ktorá sa nachádza v DuPage County.

Chicago bolo založené v roku 1833, v blízkosti rozvodia medzi Veľkými jazerami a povodím rieky Mississippi. Na základe Zmluvy z Chicaga boli pôvodní obyvatelia, Potavatomíovia, násilne vysťahovaní. Mesto sa stalo významným dopravným a telekomunikačným uzlom v Severnej Amerike. V súčasnosti si mesto zachováva svoj status ako dôležitý priemyselný a dopravný uzol, s medzinárodným letiskom O'Hare ako druhým najväčším letiskom na svete. V roku 2008 mesto hostilo 45,6 milióna domácich a zahraničných návštevníkov.[4]

V modernej dobe sa mesto stalo aj obchodným a finančným centrom, keď je zaradené do prvej svetovej desiatky globálnych finančných centier. Chicago je silnou baštou Demokratickej strany a je domovom viacerých vplyvných politikov vrátane bývalého prezidenta Baracka Obamu. V hodnotení World Cities Study Group z Loughborough University je zaradené medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“.[5] V rebríčku popredných svetových globálnych miest z roku 2010, ktorý zostavila Foreign Policy v spolupráci s A. T Kearney, Chicago obsadilo šieste miesto hneď za Parížom a Hongkongom a pred Los Angeles a Singapurom.[6] Poradie zohľadňovalo päť okruhov: hodnota kapitálového trhu, rozmanitosť ľudského kapitálu, medzinárodné informačné zdroje, medzinárodné kultúrne zdroje, a politický vplyv.

Celosvetovo známe[nb 1] Chicago má množstvo prezývok, ktoré odzrkadľujú dojmy a názory na historické a súčasné mesto. Najznámejšími sú: Chi-town; Windy City odkazujúc na hrdosť politikov a obyvateľov na ich mesto; Second City (Druhé mesto)[nb 2], kvôli tomu, že mesto je druhé najprestížnejšie v národnej kultúre, zábave a financiách;[nb 3] a preto, že väčšinu 20. storočia bolo Chicago druhé najväčšie v počte obyvateľov v Spojených štátoch a City of Big Shoulders (Mesto so širokými ramenami). [nb 4] Chicago tiež volajú „najamerickejšie z amerických veľkých miest“.[10][11][12][13]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Chicago a jeho okolie bolo v polovici 18. storočia obývané indiánmi z kmeňa Potavatomíov, ktorí prevzali územie od indiánskych kmeňov Miamiov, Saukov a Foxov. Prvým nedomorodým obyvateľom Chicaga bol Jean-Baptiste Pointe du Sable, Haiťan s európsko-africkým pôvodom, ktorý sa usadil na rieke Chicago v 70-tych rokoch 18. storočia a oženil sa s miestnou indiánkou z kmeňa Potavatomi.[14] V roku 1795, po vojne s indiánmi, bolo okolie Chicaga, podľa zmluvy z Greenville, postúpené vláde Spojených štátov, ktorá tu vybudovala vojenské stanovište.

V roku 1803 bola postavená pevnosť Fort Dearborn, ktorá bola zničená počas bitky v roku 1812. Domorodé kmene Odawiov, Ojibwiov a Potavatomíov postúpili ďalšie územie v roku 1804 podľa zmluvy zo St. Louis až boli Potavatomíovia násilne deportovaní v roku 1833 na základe zmluvy z Chicaga. 12. augusta 1833 malo Chicago približne 200 obyvateľov.[15] Počas nasledujúcich siedmich rokov počet obyvateľov prekročil hranicu 4 000. Štatút mesta Chicago získalo 4. marca 1837.

Názov Chicago pochádza z francúzskej výslovnosti domorodého slova shikaakwa, čo v preklade znamená „divá cibuľa“ alebo „divý cesnak“.[16][17][18][19] Prvý známy odkaz na miesto súčasného mesta Chicago ako „Checagou“ bol od Roberta de LaSalle okolo 1679 v memoároch z tohto obdobia[20] Rastlinu divý cesnak, Allium tricoccum, opísal LaSalloiv priateľ, prírodovedec Henri Joutel, vo svojom denníku z poslednej LasSallovej expedície[21][22]

Infraštruktúra a regionálny rozvoj

[upraviť | upraviť zdroj]
State Street a Madison Street, najrušnejšia časť Chicaga (1897)

Mesto začalo svoju cestu k národným prvenstvám ako dôležitý dopravný uzol medzi východom a západom Spojených štátov. Prvá chicagska železnica, Galena and Chicago Union Railroad, bola otvorená v roku 1838. V roku 1848 bol uvedený do prevádzky kanál Illinois and Michigan Canal, ktorý umožňoval parníkom a lodiam z Veľkých jazier dostať sa na rieku Mississippi. Prosperujúca ekonomika pritiahla obyvateľov z vidieckych komunít a prisťahovalcov zo zahraničia. Mesto si vo výrobe a maloobchode vydobylo dominantné postavenie na Stredozápade s vplyvom aj na americkú ekonomiku, špeciálne v mäsovom priemysle s príchodom chladiarenských vozňov a spoločnosti na spracovanie a distribúciou mäsa, Union Stock Yards.[23]

Vo februári 1856 bol mestskou radou odsúhlasený tzv. Chesbrough plán výstavby Chicaga a prvého kanalizačného systému v USA.[24] Projekt pozdvihol centrum Chicaga na nový stupeň. Nespracované odpady a priemyselné znečistenie teraz prúdilo do rieky Chicago, odtiaľ do Michiganského jazera, znečisťujúc tak hlavný zdroj pitnej vody pre mesto. Mesto preto vybudovalo trojkilometrový tunel do novovybudovaného vodného rezervoáru ďaleko od brehov jazera. V roku 1900 bol problém odpadov z veľkej časti vyriešený obrátením toku rieky Chicago, čo bolo začiatkom výstavby systému kanálov do riek Illinois a Mississippi.

Umelcova predstava Veľkého požiaru v Chicagu v roku 1871

Po veľkom požiari v roku 1871, ktorý zničil tretinu mesta, vrátane celej centrálnej obchodnej štvrte, Chicago zažilo rýchlu obnovu a rast.[25] Počas prestavby postavili v Chicagu v roku 1885 prvý mrakodrap s použitím oceľového skeletu[26] Nasledovali konflikty s odbormi a nepokoje, vrátane aféry Haymarket zo 4. mája 1886. Záujem o sociálne problémy chicagskej nižšej triedy viedol Jane Adamsovú k založeniu Hull House v roku 1889. Programy tam vytvorené sa stali vzorom pre nové oblasti sociálnej práce. Mesto tiež investovalo do mnohých veľkých mestských parkov, ktoré zahŕňali aj verejné sanitárne zariadenia.

V roku 1893 Chicago hostilo World's Columbian Exposition na mieste bývalého močiara, v súčasnosti Jackson Parku. Výstava pritiahla 27,5 milióna návštevníkov a je považovaná za najvplyvnejšiu svetovú výstavu v histórii.[27] University of Chicago bola založená v roku 1892 na rovnakom mieste South Side. Termín "uprostred" angl. midway, na veľtrhu alebo karnevale odkazoval pôvodne na Midway Plaisance, pás pôdy v parku, ktorý ešte stále prechádza cez univerzitný areál a spája parky Washington a Jackson.

20. a 21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
110 poschodí Willis Tower, predtým Sears Tower, dokončenej v roku 1973, najvyššej stavby na západnej pologuli

V 20. rokoch 20. storočia Chicago "preslávili" gangstri, vrátane neslávne známeho Ala Caponeho, ktorí bojovali proti sebe a zákonu v uliciach mesta v čase prohibície. V roku 1920 v meste pôsobilo viac ako 1 000 gangov.[28] 20. roky boli tiež svedkom mohutnej expanzie v priemysle. Dostupnosť pracovných miest prilákala Afroameričanov z juhu. Medzi rokmi 1910 a 1930 sa čierna populácia Chicaga zvýšila zo 44 103 na 233 903 obyvateľov.[29] Príchod stoviek tisícok ľudí počas veľkej migrácie mal obrovský kultúrny dopad. Práve v počas tejto vlny sa Chicago stalo centrom džezu s King Oliverom na čele.[30] V roku 1933 bol chicagsky starosta Anton Cermak smrteľne zranený v Miami počas neúspešného pokusu o atentát na prezidenta Franklina D. Roosevelta.

Pohľad na Illinois Central Railroad v Chicagu, apríl 1943

Dňa 2. decembra 1942 fyzik Enrico Fermi na University of Chicago uskutočnil prvú riadenú jadrovú reakciu na svete ako súčasť prísne tajného projektu Manhattan.

V čase klientelizmu bol v roku 1955 za starostu zvolený Richard J. Daley. Začiatkom 60tych rokov mnoho obyvateľov, rovnako ako vo väčšine amerických miest, opustilo mesto a presťahovalo sa na predmestia. Štrukturálne zmeny v priemysle spôsobili veľký úbytok pracovných miest pre menej kvalifikovaných pracovníkov. V roku 1966 James Bevel, Martin Luther King a Albert Raby viedli hnutie Chicago Open Housing, ktoré vyvrcholilo dohodou medzi starostom Richardom J. Daleyom a vodcami hnutia. O dva roky neskôr mesto hostilo búrlivú Národnú demokratickú konvenciu, ktorá vyústila do fyzickej konfrontácie vo vnútri aj mimo kongresovej sály, vrátane rozsiahlych nepokojov, v niektorých prípadoch stretov s políciou, v uliciach mesta. Počas funkčného obdobia starostu Daleyho sa uskutočnili aj veľké stavebné projekty, vrátane Willis Tower známeho ako Sears Tower (ktorý sa v roku 1974 stal najvyššou budovou sveta), University of Illinois v Chicagu, McCormick Place a Medzinárodného letiska O'Hare. Po smrti Richarda J. Daleyho bol tri roky starostom Michael Anthony Bilandic. Bilandicova prehra v následných primárnych voľbách bola pripísaná nezvládnutiu údržby ciest počas silnej snehovej búrky v roku 1979. V roku 1979 bola po prvýkrát v histórii mesta za starostu zvolená žena, Jane Byrneová. Spopularizovala mesto ako miesto pre natáčanie filmov a turistickú destináciu.

V roku 1983 sa Harold Washington stal prvým Afroameričanom zvoleným za starostu Chicaga v jedných z najtesnejších volieb. Potom, čo Washington vyhral primárky Demokratickej strany, sa niekoľko starších členov z rasových pohnútok priklonilo na stranu republikánskeho kandidáta Bernarda Eptona, ktorý sa uchádzal o kreslo starostu so štvavým heslom Než bude príliš neskoro (angl. Before it's too late).[31] Počas svojho funkčného obdobia Washington venoval pozornosť chudobným a menšinových štvrtiam. Washington zomrel v kancelárii na infarkt v roku 1987, krátko potom, čo bol zvolený do druhého funkčného obdobia. Starosta Richard M. Daley, syn Richarda J. Daleyho, (v úrade 1989 - 2011). Presadil niekoľko progresívnych zmien v meste, vrátane obnovy parkov, vytvorenia stimulov pre udržateľný rozvoj, vrátane zelených striech a nových stavebných projektov. Niektoré štvrte nižšej triedy boli transformované na stredné a drahé oblasti (gentrifikácia).

Od roku 2011 je starostom Rahm Emanuel.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Panoráma mesta
Panoráma mesta

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Letecký pohľad na centrum a North Side s plážami pozdĺž brehu jazera

Chicago sa nachádza na severovýchode Illinois na juhozápadnom cípe Michiganského jazera. Leží na hranici úmorí na mieste zvanom Chicago Portage, spájajúcom povodia rieky Mississippi a Veľkých jazier. Mesto leží vedľa sladkovodného Michiganského jazera a dvoch riek, Chicago v centre a Calumet v priemyselnej oblasti South Side, pretekajúcich úplne alebo čiastočne cezeň. Chicago Sanitary and Ship Canal spája rieku Chicago s riekou Des Plaines, ktorá tečie západne od mesta. História a ekonomika Chicaga je úzko spojená s blízkym jazerom. Kým v minulosti väčšina nákladnej prepravy regiónu smerovala na rieku Chicago, v súčasnosti obrovské nákladné lode využívajú prístav Lake Calumet Harbor v South Side. Jazero má aj ďalšie pozitívne účinky, zmierňuje chicagsku klímu. Pri pobreží je o čosi teplejšie v zime a chladnejšie v lete.

Satelitná snímka Chicaga

V čase založenia Chicaga v roku 1833, sa väčšina prvých stavieb sústreďovala pri ústí rieky Chicago, ako je vidieť na mape pôvodných 58 blokov.[32] Z geomorfologického hľadiska je centrum mesta a zastavaná plocha relatívne v súlade so svojou prírodnou plochosťou, vykazujúc len nepatrné odchýlky. Priemerná nadmorská výška krajiny je 179 metrov nad morom. Najnižšie body sú pozdĺž brehu jazera vo výške 176 m, kým najvyšší bod, nadmorská výška 224 m, sa nachádza na skládke v oblasti Hegewisch na vzdialenej južnej strane mesta.

Ulica Lake Shore Drive vedie popri veľkej časti pobrežia jazera. K parkom pozdĺž brehu jazera patria: Lincoln Park, Grant Park, Burnham Park a Jackson Park. Pri jazere sa nachádza aj 29 verejných pláží. Blízko centra mesta sa zastavaná plocha rozširuje až do jazera a poskytuje priestor pre Jardine Water Purification Plant, Navy Pier, Northerly Island, Museum Campus, Soldier Field a veľké časti McCormick Place Convention Center. Väčšinu z najlukratívnejších komerčných a obytných budov možno nájsť len niekoľko blokov od jazera.

Chicagoland je neformálny názov pre metropolitnú oblasť Chicaga, ktorý sa používa najmä na reklamné účely a v správach o doprave v oblasti. Neexistuje žiadna presná definícia pojmu "Chicagoland", ale zvyčajne to označuje mesto spolu s predmestiami. Chicago Tribune tento termín definuje ako mesto Chicago, zvyšok Cook County, osem blízkych counties štátu Illinois: Lake, McHenry, DuPage, Kane, Kendall, Grundy, Will a Kankakee, tri counties v Indiane: Lake, Porter a Laporte.[33] Úrad cestovného ruchu štátu Illinois (angl. The Illinois Department of Tourism) definuje Chicagoland ako Cook County bez mesta Chicago a len Lake, DuPage, Kane a Will counties.[34]Obchodná komora Chicagolandu ho definuje ako celý Cook county plus counties DuPage, Kane, Lake, McHenry a Will.[35]

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží vo vlhkom kontinentálnom podnebí a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Letá sú teplé a vlhké s priemernou najvyššou dennou teplotou 27 °C až 29 °C. Počas bežného leta najvyššia denná teplota prekročí 32 °C v 17 dňoch. Najnižšie nočné teploty sa pohybujú od 16 °C do 19 °C. Zimy sú chladné, zasnežené a veterné s niekoľkými slnečnými dňami a s teplotami (najmä v noci) pod bodom mrazu. Jar a jeseň sú mierne obdobia s nízkou vlhkosťou.

Podľa National Weather Service bola v Chicagu zaznamená najvyššia teplota 24. júla 1934 a to 41 °C. Najnižšia teplota -33 °C bola zaznamenaná 20. januára 1985. V meste sa môže vyskytnúť extrémne chladné počasie, ktorá môže trvať niekoľko po sebe idúcich dní.


Počasie v Chicagu (Midway Airport)
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia °C (°F) 19.4
(67) 		23.9
(75) 		31.1
(88) 		32.8
(91) 		36.7
(98) 		40
(104) 		40.6
(105) 		38.9
(102) 		38.3
(101) 		34.4
(94) 		27.2
(81) 		21.7
(71) 		40,6
(105)
Najvyššia priemerná °C (°F) -0.72
(30.7) 		2.28
(36.1) 		8.56
(47.4) 		15.11
(59.2) 		21.83
(71.3) 		27.11
(80.8) 		29.28
(84.7) 		27.94
(82.3) 		23.94
(75.1) 		17.33
(63.2) 		8.89
(48.0) 		2
(35.6) 		15,28
(59,5)
Najnižšia priemerná °C (°F) -8.78
(16.2) 		-5.94
(21.3) 		-0.78
(30.6) 		4.56
(40.2) 		10.5
(50.9) 		15.94
(60.7) 		19.06
(66.3) 		18.33
(65.0) 		13.72
(56.7) 		7.17
(44.9) 		0.89
(33.6) 		-5.44
(22.2) 		5,78
(42,4)
Najnižšia °C (°F) -32.8
(−27) 		-29.4
(−21) 		-24.4
(−12) 		-13.9
(7) 		-2.8
(27) 		1.7
(35) 		7.2
(45) 		6.1
(43) 		-1.7
(29) 		-10
(14) 		-18.9
(−2) 		-31.7
(−25) 		−32,8
(−27)
Zrážky mm (palce) 49.5
(1.95) 		45.2
(1.78) 		71.9
(2.83) 		97
(3.82) 		98
(3.86) 		105.7
(4.16) 		97
(3.82) 		99.3
(3.91) 		87.6
(3.45) 		70.9
(2.79) 		81.8
(3.22) 		70.1
(2.76) 		974,1
(38,35)
Snehové cm (palce) 32.8
(12.9) 		26.2
(10.3) 		15.2
(6.0) 		3.6
(1.4) 		0
(0) 		0
(0) 		0
(0) 		0
(0) 		0
(0) 		0.3
(0.1) 		5.8
(2.3) 		25.7
(10.1) 		109,5
(43,1)
Priemerný počet zrážkových dní (≥ 0.01 in) 11.2 8.9 11.7 11.6 11.0 10.3 9.5 9.6 8.9 9.7 11.5 11.3 125,2
Priem. počet snežných dní (≥ 0.1 in) 6.2 6.2 4.5 1.0 0 0 0 0 0 0.2 2.7 7.2 28
Slnečný svit 136.4 138.4 186.0 216.0 282.1 312.0 319.3 282.1 228.0 192.2 114.0 105.4 2 511,9
Zdroj: NOAA [36], Illinois State Climatologist Office[37], HKO (sun) [38]

Charakter mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Chicago Building je ukážkovým príkladom chicagskej školy v architektúre

Veľký požiar v Chicagu viedol k najväčšiemu stavebnému boomu v histórii národa. Snáď najvýraznejšou z týchto udalostí bolo presídlenie viacerých prominentných architektov z New Englandu do mesta kvôli výstavbe World Columbian Exposition 1893.

V roku 1885 výstavba prvej výškovej budovy s oceľovou konštrukciou, Home Insurance Building, ohlásila príchod éry mrakodrapov.[39] Dnes patrí panoráma Chicaga medzi najvyššie a najhustejšie na svete.[40] Dve najvyššie budovy v Spojených štátoch sa nachádzajú v Chicagu, Willis Tower (predtým Sears Tower) a Trump International Hotel and Tower. Medzi historické budovy v centre patria Chicago Board of Trade Building, Fine Arts Building, 35 East Wacker a Chicago Building, 860-880 Lake Shore Drive Apartments od Mies van der Rohe a mnoho ďalších. Budova Merchandise Mart bola kedysi prvá na zozname najväčších budov na svete a stále figuruje na dvadsiatom mieste s vlastným poštovým smerovacím číslom (angl. ZIP code), stojí neďaleko križovatky severnej a južnej vetvy rieky Chicago. V súčasnosti štyri najvyššie budovy v meste sú Willis Tower, Trump International Hotel and Tower, Aon Center (predtým Standard Oil Building) a John Hancock Center. Priemyselné štvrte, ako napríklad na South Side, oblasti pozdĺž Chicago Sanitary and Ship Canal, Chicago Southland a Northwest Indiana sú preplnené. Medzi budúce plány výstavby mrakodrapov patrí okrem iného, supervysoký Chicago Spire.

V Chicagu je možné nájsť budovy, bytové aj mestské domy rôznych tvarov a štýlov. Veľký segment obytných zón Chicago vzdialených od jazera sa vyznačuje bungalovmi postavenými od začiatku 20. storočia až do konca druhej svetovej vojny. Chicago je tiež významným centrom katedrál poľského typu v rámci sakrálnej architektúry. Jedno z predmestí Chicaga, Oak Park, bolo domovom architekta Franka Lloyda Wrighta.

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]
Administratívne rozdelenie Chicaga

Chicago je rozdelené na štyri hlavné oblasti: Downtown (ktorý zahŕňa Loop), North Side, South Side a West Side. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sociológovia z Chicagskej univerzity rozdelili mesto na 77 rôznych komunitných oblastí.

V Downtowne (centrum) sú sústredené kultúrne, obchodné a finančné inštitúcie, nachádza sa tam Grant Park a väčšina mrakodrapov. Množstvo finančných inštitúcií sa nachádza v oblasti s názvom "The Loop", čo je štvorec osemkrát päť blokov obkolesený vyvýšenou mestskou železnicou.

North Side (severná strana) je najhustejšie obývanou časťou mesta. Na tejto strane, pozdĺž jazera, sa nachádzajú viaceré drahé lokality. Lincoln Park sa rozprestiera na ploche 490 ha a je roztiahnutý 8,9 km pozdĺž nábrežia. Je tiež domovom pre Lincoln Park Zoo. V časti River North je najväčšia koncentrácia galérií súčasného umenia v Spojených štátoch mimo New Yorku. V Chicagu, ako jednom z miest, kde žije aj početná poľská komunita, sa každoročne počas Labor Day víkendu v Jefferson Parku koná festival Taste of Polonia.[41]

South Side (južná strana) je domovom Chicagskej univerzity a Múzea vedy a priemyslu. Hostí tiež jeden z najväčších sprievodov, každoročný afroamerický Bud Billiken Day. Pozdĺž nábrežia South Side je tiež vybudovaná sieť parkov. Nachádzajú sa tu dva z najväčších mestských parkov: Jackson Park, ktorý hraničí s jazerom a v ktorom sa v roku 1893 konala World's Columbian Exposition je domovom vyššie uvedeného múzea. Mierne na západ leží Washington Park. Tieto dva parky sú spojené samostatným pásom zelene s názvom Midway Plaisance. V South Side má montážny závod aj automobilka Ford Motor Company.

Vo West Side (západná strana) sa nachádza botanická záhrada Garfield Park Conservatory, jedna z najväčších zbierok tropických rastlín v Spojených štátoch. Medzi kultúrne pamiatky patria Humboldt Park's Puerto Rican Day Parade, Institute of Puerto Rican Arts, a National Museum of Mexican Art v štvrti Pilsen. V Near West Side má sídlo televízna produkčná spoločnosť Harpo Studios.

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]
Portage Park v Northwest Side a Washington Square Park v Near North Side

Keď sa Chicago stalo v roku 1837 mestom, vybralo si motto Urbs in Horta, latinskú frázu, ktorá v preklade do slovenčiny znamená „Mesto v záhrade“. V súčasnosti Chicago Park District pozostáva z 552 parkov s rozlohou väčšou ako 3000 hektárov. Patrí tam 33 pieskových pláží, nepreberné množstvo múzeí, dva prvotriedne skleníky, 16 historických lagún, a 10 vtáčích záhrad a záhrad s voľne žijúcimi živočíchmi.[42] Lincoln Park, najväčší z mestských parkov, má rozlohu 490 ha a ročne ho navštívi viac ako 20 miliónov návštevníkov, čo ho radí na druhé miesto za Central Park v New Yorku.[43] S miestom pre viac ako 5000 lodí, Chicago Park District prevádzkuje najväčší obecný prístavný systém, dokonca väčší, ako v New Yorku, Los Angeles alebo Miami. Okrem pokračujúcich projektov skrášľovania a obnovy existujúcich parkov, bolo v posledných rokoch vybudovaných niekoľko nových parkov, napríklad Ping Tom Memorial Park v čínskej štvrti, DuSable Park v Near North Side, ale najmä Millenium Park v centre Chicaga.

Bohatstvo zelene poskytované chicagskymi parkmi je umocnené sieťou prírodných rezervácií Cook County Forest Preserves. Nájdeme v nej lesy, prérie, mokrade, potoky a jazerá, ktoré sú vyčlenené ako prírodné oblasti ležiace na mestskej periférii. V Glencoe do nich patrí Chicagska botanická záhrada a v Brookfielde Zoo.

Cestná sieť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice v Chicagu sú usporiadané do mriežky, ktorá sa rozširovala s postupným rozrastaním mesta. Ulice, ktoré kopírovali katastrálne hranice (Public Land Survey System) sa neskôr stali hlavnými ulicami v okrajových častiach. Ako do mesta pribúdali nové územia, mestská vyhláška požadovala, aby cestná sieť mala hustotu osem ulíc na míľu v jednom smere a šestnásť ulíc na míľu v druhom smere. Pravidelnosť mriežky poskytla účinný prostriedok na budovanie nových nehnuteľností. Mestom prechádza aj niekoľko diagonálnych ulíc, mnohé z nich na pôvodne indiánskych chodníkoch. V pláne výstavby Chicaga bolo doporučených viacero ďalších diagonálnych ulíc, ale zrealizované bolo iba predĺženie Ogden Avenue.

Jedna z najznámejších mestských tepien, Western Avenue je jednou z najdlhších mestských ulíc na svete. Medzi ďalšie známe ulice patria Belmont Avenue, Pulaski Road a Division Street. Chicagske bulváre a diaľnice boli inšpirované hnutím City Beautiful movement.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Džezový klub v Chicagu

Najväčším lákadlom pre turistov a obyvateľov mesta je pobrežie jazera a nočný život. Viac ako jedna tretina populácie mesta je sústredená v štvrtiach pri jazere (od Rogers Park na severe až po South Shore na juhu). Dve časti North Side, Lakeview a oblasť Andersonville v okolí Edgewater, sú domovom mnohých LGBT podnikov a organizácií. Územie North Side v okolí križovatiek Halsted Street, Belmont Avenue a Clark Street je štvrť homosexuálov známa ako "Boystown. " V meste sa nachádza množstvo výberových reštaurácií ako aj viacero štvrtí s národnými reštauráciami. Medzi ne patria mexické dediny, ako sú Pilsen na 18. ulici a La Villita na 26. ulici, portorická enkláva Paseo Boricua v okolí Humboldt Parku, "Greektown" v South Halsted, "Little Italy" na Taylor Street, kúsok na západ od Halsted, "čínska štvrť" v South Side, poľská v Belmont-Central, "Little Soul" okolo Lawrence Avenue, množstvo vietnamských reštaurácií na Argyle Street a juhoázijská štvrť (indická/pakistanská) na Devon Avenue.

Zábava a umenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Chicago Theatre

Divadelná komunita Chicaga dala vznik modernému improvizačnému divadlu.[44] Objavili sa dve známe komediálne skupiny - Second City a I.O. (predtým známy ako ImprovOlympic). Medzi renomované chicagske divadelné spoločnosti patria Steppenwolf Theatre Company (v severnej časti mesta), Goodman Theatre a Victory Gardens Theater. Chicago ponúka broadwayský štýl zábavy v divadlách ako sú Ford Center for the Performing Arts Oriental Theatre, Bank of America Theatre, Cadillac Palace Theatre, Auditorium Building z Rooseveltovej univerzity a Drury Lane Theatre. Poľské inscenácie pre veľkú poľskú komunitu uvádza historické Gateway Theatre v Jeffersons Park. Od roku 1968 sa každoročne udeľujú ceny Joseph Jefferson Awards pre divadlá v chicagskej oblasti.

Ponuka klasickej hudby zahŕňa koncerty Chicagskeho symfonického orchestra (CSO), ktorý je uznávaný ako jeden z najlepších orchestrov na svete,[45] a ktorý vystupuje v Symphony Center. Pravidelné vystúpenia v Symphony Center má aj Chicago Sinfonietta, pestrejší a multikultúrny náprotivok CSO. V lete sa viacero koncertov koná pod holým nebom v Grant Park a Millenium Park. Ravinia Park, ktorý sa nachádza asi 40 km severne od Chicaga, je tiež obľúbenou destináciou pre mnohých obyvateľov mesta. Niektoré z tamojších predstavení sú príležitostne uvedené aj v Harris Theatre. Civic Opera House je domovom chicagskej opery. Lithuanian Opera Company of Chicago, ktorú založili obyvatelia litovskej národnosti v roku 1956,[46], uvádza opery je v litovčine. V roku 2006 oslávila päťdesiat rokov existencie, pôsobí ako nezisková organizácia. Za zmienku stojí jej naštudovanie zriedkavo hranej Rossiniho opery William Tell (1986) a Ponchielliho I Lituani (1981, 1983 a 1991) a tiež pre vystúpenia skúseného zboru v Chicagskej opere.[47] Opera Jūratė and Kastytis od Kazimierasa Banaitisa bola predstavená v Chicagu v roku 1996.[48]

Joffrey Ballet a Chicago Festival Ballet vystupujú na rôznych miestach, vrátane Harris Theatre v Millenium Park. Chicago je domovom niekoľkých ďalších moderných a džezových tanečných skupín, ako napríklad Hubbard Street Dance Chicago.

Medzi ostatné živé hudobné žánre, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva, patria chicago blues, džez a gospel. Mesto je rodiskom house music a miestom vplyvnej hip-hopovej scény. V 80. rokoch 20. storočia bolo mesto centrom priemyselného punku a new wave čo v 90. rokoch prerástlo do alternatívneho rocku. Od 80. rokov bolo mesto epicentrom kultúry rave. Prosperujúca nezávislá rocková hudobná kultúra priniesla chicagske indie. V meste sa každoročne konajú rôzne festivaly, ako sú Lollapalooza, Intonation Music Festival a Pitchfork Music Festival

Médiá

[upraviť | upraviť zdroj]
Harpo Studios, sídlo talk show Oprah Winfrey

Chicagska metropolitná oblasť je tretím najväčším mediálnym trhom v Severnej Amerike, po New Yorku a Los Angeles.[49] Každá zo silnej štvorky amerických televíznych sietí, CBS, ABC, NBC a Fox, v Chicagu priamo vlastní a prevádzkuje televíznu stanicu z vysokým rozlíšením (WBBM, WLS, WMAQ a WFLD v uvedenom poradí). WGN-TV, ktorá je vo vlastníctve Tribune Company, má niektoré programové rozdiely oproti "WGN America" na celonárodnej a čiastočne karibskej káblovej televízii. Mesto je domovom niekoľkých talk show, vrátaneThe Oprah Winfrey Show na WLS-TV, zatiaľ čo Chicago Public Radio produkuje programy, ako sú This American Life na PRI a Wait Wait... Don't Tell Me! na NPR. Chicagska stanica PBS, ktorá vysiela na WTTW, produkuje napríklad Sneak Previews, The Frugal Gourmet, Lamb Chop's Play-Along a The McLaughlin Group.

V Chicagu vychádzajú dvoje hlavné denné noviny, Chicago Tribune a Chicago Sun-Times, ktoré mali v minulosti širší záber. Je tam tiež niekoľko regionálnych a špecializovaných novín a časopisov, ako sú Chicago, Dziennik Związków (poľský denník), Draugas (litovský denník), Chicago Reader, SouthtownStar, Chicago Defender, Daily Herald, StreetWise a Windy City Times.

Chicago je obľúbené miesto pre natáčanie filmov. Od roku 1980 tu boli natočené napríklad filmy Bratia Bluesovci, Voľný deň Ferrisa Buellera, Sám doma, Utečenec, Blade: Trinity, Ja, robot, Smiem prosiť?, Wanted, Batman začína, Temný rytier a Transformers 3.

V Chicagu tiež vysiela viacero národných rozhlasových programov, vrátane Beyond the Beltway s Bruce Dumontom v nedeľu večer.

V Chicagu sa tiež odohrávalo a odohráva niekoľko seriálov, napr. : Shameless(Hriešnici), ER(Pohotovosť seriál), a seriáli Chicago Med, Chicago Fire, Chicago PD, Chicago Justice a Chicago Hope.

Kuchyňa

[upraviť | upraviť zdroj]
Chicagska pizza s bohatou paradajkovou polevou
Chicagsky hotdog

Chicago charakterizuje veľký počet regionálnych špecialít, ktoré odrážajú rôzne národnostné zloženie a tradíciu robotníckej triedy. Medzi inými je to najmä známa chicagska pizza. Tento druh vraj vznikol v Pizzerii Uno. Táto pizza s tenkou kôrkou je populárna aj v meste. Počet pizzerií špecializujúcich sa na chicagsku pizzu s tenkou kôrkou je oveľa vyšší, mnohé z nich ako obchody v štýle "Mum and Pop".

Typický chicagsky hotdog je párok Vienna Beef s prílohou, ktorá zvyčajne obsahuje nakladanú zeleninu, žltú horčicu, čili papričky, krájané paradajky a kyslú uhorku, všetko posypané zelerovou vňaťou.[50] "Fanúšikovia" chicagskeho hotdogu kečup na ňom nemajú radi, radšej si pridávajú giardinieru.

Existuje niekoľko rôznych chicagskych sendvičov, medzi nimi aj taliansky hovädzí, ktorý obsahuje tenké plátky pomaly vareného hovädzieho mäsa au jus (vo vlastnej šťave) a podáva sa na talianskej rolke so sladkou paprikou, alebo pikantnou giardinierou. Populárna modifikácia je tzv. Combo - taliansky hovädzí sendvič v kombinácii s talianskou klobásou. Ďalším je Maxwell Street Polish, grilovaná alebo opečená klobása v rožku s grilovanou cibuľou, žltou horčicou a pikantnými papričkami.[51]

Poľský obchod v Chicagu

Medzi národnostné špeciality patrí kuracie Vesuvio, pôvodom talianska špecialita z 30. rokov 20. storočia. Ide o pečené kura na oleji a cesnaku s cesnakovými pečenými zemiakmi a zeleným hráškom. Ďalšou je portorické jibarito, sendvič s vyprážaným zeleným banánom namiesto chleba. Za zmienku ešte stojí grécke saganaki, predjedlo z flambovaného syra.[52]

Stovky miestnych reštaurácií sa pravidelne zúčastňujú festivalu Taste of Chicago (Chuť Chicaga), ktorý sa koná každoročne v Grant Park posledný týždeň v júni do víkendu Dňa nezávislosti.

Množstvo slávnych šéfkuchárov má v Chicagu svoje reštaurácie. Patria medzi nich Charlie Trotter, Rick Tramonto, Jean Joho, Grant Achatz a Rick Bayless.

Chicago ponúka aj široký výber vegetariánskych jedál. Nachádza sa tu 22 úplne vegetariánskych reštaurácií a mnoho k vegetariánom ústretových zariadení.[53][54]

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Navy Pier z 23. poschodia Lake Point Tower
Magnificent Mile je miestom početných luxusných obchodov a významných objektov, ako je napr. Chicago Water Tower

V roku 2008 Chicago prilákalo 32,4 milióna domácich turistov, 11,7 milióna ľudí na služobných cestách a 1,3 milióna zahraničných návštevníkov.[4] Títo návštevníci prispeli ekonomike Chicaga viac ako 11,8 mld. dolárov.[4] Nákupy na Magnificent Mile a State Street, tisícky reštaurácií a jedinečná architektúra aj naďalej lákajú turistov z celého sveta. Mesto je treťou najväčším cieľom zhromaždení v Spojených štátoch. Väčšina zhromaždení sa koná v McCormick Place, južne od Soldier Field. Historické Chicago Cultural Center (1897), pôvodne slúžiace ako verejná knižnica, je dnes mestským informačným centrom s galériami a výstavnými halami. Strop jeho Preston Bradley Hall tvorí 12 metrová kupola z Tiffanyho skla. Grant Park zahŕňa Millenium Park, Buckingham Fountain (1927) a Art Institute of Chicago. V parku sa tiež organizuje každoročný festival Taste of Chicago (Chuť Chicaga). V Millenium Parku sa nachádza zrkadlová socha Cloud Gate. V zimnom období sa vonkajšia reštaurácia mení na klzisko. Dve vysoké sklenené plastiky tvoria Crown Fountain. Dve veže fontány pomocou vizuálnych efektov zobrazujú LED obrázky tvárí obyvateľov spolu s vodou vytryskujúcou z ich úst. Kryté javisko z nehrdzavejúcej ocele architekta Franka Gehryho, Jay Pritzker Pavilion, hostí sériu koncertov klasickej hudby Grant Park Music Festival. Za ním sa nachádza Harris Theatre, krytý priestor pre stredne veľké umelecké súbory, vrátane Chicago Opera Theater a barokovej hudby.

Navy Pier, ktorý sa nachádza východne od Streeterville, je 900 metrov dlhé mólo s obchodmi, reštauráciami, múzeami, výstavnými sieňami a hudobnými sálami. Jeho 46 m vysoké ruské koleso je jednou z najnavštevovanejších pamiatok na Stredozápade, ročne pritiahne asi 8 miliónov ľudí.[55]

V roku 1998 mesto oficiálne otvorilo Museum Campus, štvorhektárový pobrežný park, obklopujúci tri hlavné mestské múzeá, každé celoštátneho významu: Adler Planetarium & Astronomy Museum, Field Museum of Natural History a Shedd Aquarium. Museum Campus je spojené s južnou časťou Grant Parku, so známym Art Institute of Chicago. Buckingham Fountain zas spája centrálny park s pobrežím. University of Chicago Oriental Institute má rozsiahlu zbierku archeologických artefaktov zo starovekého Egypta a Blízkeho východu. Medzi ostatné múzeá a galérie v Chicagu patria Chicago History Museum, DuSable Museum of African American History, Museum of Contemporary Art, Peggy Notebaert Nature Museum, Polish Museum of America, Museum of Broadcast Communications a Museum of Science and Industry.

Až 33 % všetkých turistov prichádza do Chicaga za zábavou. K takému vysokému percentu prispievajú zariadenia ako sú McCormick Place a Chicago Theatre.[56]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

The Sporting News označil Chicago za Najlepšie športové mesto (angl. Best Sports City) v Spojených štátoch v roku 1993 a 2006.[57] Mesto je domovom dvoch klubov Major League Baseball (MLB): Chicago Cubs z National League (NL), ktorý hrá na Wrigley Field v North Side a Chicago White Sox z American League (AL), ktorý hrá na U.S. Cellular Field v South Side. Chicago je jediné mesto v Severnej Amerike, ktoré má viac ako jeden klub MLB od začiatku AL v roku 1900. Chicago Machine, člen Major League Lacrosse, hrá svoje domáce zápasy v Toyota Parku. Chicago Bears je jedným z dvoch posledných zakladajúcich členov National Football League (NFL). Celkovo získal deväť ligových titulov, vrátane Super Bowl XX. Druhým zakladajúcim členom je Chicago Cardinals, ktorý tiež začínal v Chicagu, je ale teraz známy ako Arizona Cardinals. Medvede hrajú svoje domáce zápasy na Soldier Field v centre mesta.

Chicago Bulls z NBA je jedným z najznámejších basketbalových klubov na svete. V 90. rokoch 20. storočia ich Michael Jordan doviedol k šiestim titulov v ôsmich sezónach (neuspeli iba v dvoch sezónach pri Jordanovej absencii). Ženskú basketbalovú ligu (WNBA) v meste reprezentuje klub Chicago Sky, založený v roku 2006.

Klub Chicago Blackhawks v National Hockey League (NHL), ktorý začal hrať v roku 1926, získal štyri Stanleyho poháre. Posledný v sezóne 2009-10, kedy bol aj hostiteľom NHL Winter Classic 2009 na Wrigley Field. Svoje najväčšie úspechy tu prežil jeden z velikánov NHL, hokejista slovenského pôvodu Stan Mikita. Ďalší úspešný slovenský hokejista, Marián Hossa, tu získal svoj prvý Stanleyho pohár. Bulls a Blackhawks hrajú svoje domáce zápasy v United Center v Near West Side. Chicago Fire je členom Major League Soccer a hrá v Toyota Parku na predmestí Bridgeview, potom, čo prvých osem sezón hral na Soldier Fielde. Od svojho založenia v roku 1997, Fire získali jeden ligový titul a štyri U.S. Open Cup.

Od roku 1977 sa každoročne koná Chicagsky maratón, s výnimkou roku 1987, kedy sa namiesto maratónu bežal polmaratón. Chicagsky maratón je jedným z piatich hlavných svetových maratónov.[58] V roku 1994, Spojené štáty hostili úspešné Majstrovstvá sveta vo futbale, ktorých niektoré zápasy sa hrali na Soldier Field v centre Chicaga.

Po mesiacoch dlhého procesu, v ktorom bolo eliminovaných niekoľko amerických a medzinárodných miest, bolo 14. apríla 2007 Chicago vybrané, aby reprezentovalo Spojené štáty na medzinárodnej úrovni v kandidatúre na Letné olympijské hry 2016.[59][60] Chicago predtým hostilo Panamerické hry 1959 a Gay Games 2006. Chicago malo v roku 1904 hostiť olympijské hry, ale tieto boli preložené do St. Louis, aby sa to zhodovalo so svetovou výstavou.[61] 4. augusta Medzinárodný olympijský výbor zúžil kandidátku z vybral Chicago ako jedno zo štyroch miest pre hry v roku 2016. 2. októbra 2009 bolo za usporiadateľské mesto Letných olympijských hier 2016 vybrané Rio de Janeiro.

Hneď vedľa Navy Pier každoročne v júli štartujú 530 km jachtárske preteky Race to Mackinac organizované miestnym jachtárskym klubom. Ide o najdlhšie sladkovodné jachtárske preteky na svete. V roku 2010 sa konal už 102. ročník.[62]

Na univerzitnej úrovni, Chicago a predmestie Evanston v dvoch národných atletických konferenciách reprezentujú DePaul University v Big East Conference a Northwestern University z Evanstonu v Big Ten Conference. Loyola University Chicago a University of Illinois at Chicagu hrajú v prvej divízii NCAA ako členovia Horizon League.

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]
Chicago Board of Trade Building

Chicagska metropolitná oblasť je, čo sa týka hrubého regionálneho produktu, tretia najväčšia v Spojených štátoch s približne 506 miliardami $ podľa odhadu z roku 2007.[63] Mesto má tiež najviac vyváženú ekonomiky v Spojených štátoch, vzhľadom k vysokej úrovni diverzifikácie.[64] Vo svetovom indexe obchodných centier podľa Mastercard (angl. MasterCard Worldwide Centers of Commerce Index) je Chicago vedené ako štvrté najdôležitejšie obchodné centrum na svete.[65] Navyše Chicagska metropolitná oblasť zaznamenala najväčší počet nových alebo rozšírených firiem v Spojených štátoch po dobu šiestich zo siedmich rokov 2001 až 2008.[66] Chicagska metropolitná oblasť má tretiu najväčšiu vedeckú a inžiniersku pracovnú silu v Spojených štátoch.[67] V roku 2009 bolo Chicago na 9. miesto zoznamu najbohatších miest podľa UBS.[68] Chicago bolo základňou pre podnikanie Johna Crerara, Johna Bunna, Richarda Tellera, Marshalla Fielda, Johna Farwella, Morrisa Selza a mnohých ďalších vizionárov, ktorí položili základy priemyslu na Stredozápade, ale aj v globálnom meradle.

Federal Reserve Bank of Chicago

Chicago patrí medzi hlavné svetové finančné centrá, s druhou najväčšou centrálnou obchodnou štvrťou v Spojených štátoch.[69] V meste má sídlo Federal Reserve Bank of Chicago (siedmy okrsok Federálneho rezervného systému). Mesto je tiež domovom pre tri hlavné finančné a futures burzy, Chicago Stock Exchange, Chicago Board Options Exchange (CBOE) a Chicago Mercantile Exchange ("Merc"), ktorý zahŕňa bývalý Chicago Board of Trade (CBOT). Snáď v dôsledku vplyvu chicagskej ekonomickej školy sa v meste nachádzajú trhy pre neobvyklé komodity, ako sú emisie (Chicago Climate Exchange) a pasívne investovanie (U.S. Futures Exchange).

Mesto a jeho metropolitná oblasť poskytujú druhý najväčší objem pracovnej sily v Spojených štátoch s približne 4,25 milióna pracovníkov.[70]

Dôležitú úlohu v ekonomike mesta hrá výroba, tlač, nakladateľstvo a spracovanie potravín. V Chicagu sídli aj niekoľko firiem, ktoré vyrábajú zdravotnícke produkty a poskytujú zdravotnícke služby, vrátane Baxter International, Abbott Laboratories a divízie Healthcare Financial Services firmy General Electric. Okrem toho výstavba kanálu, ktorý pomohol presunúť tovar z Veľkých jazier na juh na rieku Mississippi, a železníc v 19. storočí spravila z mesta jedno z hlavných dopravných centier v Spojených štátoch. V 40. rokoch 19. storočia bolo Chicago hlavným obilným trhom. V nasledujúcich dvoch desaťročiach sa v meste rozšíril priemysel s bravčovým a hovädzím mäsom. S rastom tohto priemyslu sa z mnohých firiem, ako napríklad Armour and Company, stali globálne korporácie. Aj keď jatočný priemysel hrá v súčasnosti menšiu úlohu v miestnej ekonomike, Chicago je aj naďalej jedno z hlavných prepravných a distribučných centier v Spojených štátoch.

Kým ku koncu 19. storočia Chicago, ako domov firmy Western Wheel Company, ktorá do výrobného procesu zaviedla razenie a výrazne znížila náklady,[71], zasiahla móda bicyklov, začiatkom 20. storočia bolo mesto súčasťou automobilovej revolúcie. V roku 1907 tu bola založená automobilka Bugmobile, ktorá vyrábala autá v tzv. mosadznej ére automobilizmu.[72] V Chicagu sídlila aj firma Schwinn Bicycle Company.

Chicago je jeden z hlavných cieľov rôznych kongresov. Hlavným kongresovým centrom je McCormick Place. Sa štyrmi prepojenými budovami, je to najväčšie kongresové centrum v Spojených štátoch a tretie najväčšie na svete.[73] Chicago sa tiež radí na tretie miesto v USA (za Las Vegas a Orlandom) v množstve uskutočnených konferencií.[74] Navyše sa v Chicagu nachádza jedenásť a v celej metropolitnej oblasti 32 spoločností zaradených do Fortune 500.[75] Štát Illinois je domovom 66 spoločností z Fortune 1000, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v Chicagu.[76] V meste má hlavné sídlo 12 spoločností Fortune Global 500 a 17 spoločností Financial Times 500. V meste sídli aj jedna spoločnosť Dow 30: letecký obor Boeing, ktorá sa presídlila zo Seattlu do Chicago Loop v roku 2001. Globalization and World Cities Research Network na Loughborough University v Anglicku, vo svojej štúdii z roku 2008, zaradila Chicago medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“.[77][78]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Populačný vývoj
Rok Obyv. %±
18404 470
—
1860112 172
—
1870298 977166.5%
1880503 18568.3%
18901 099 850118.6%
19001 698 57554.4%
19102 185 28328.7%
19202 701 70523.6%
19303 376 43825.0%
19403 396 8080.6%
19503 620 9626.6%
19603 550 404-1.9%
19703 366 957-5.2%
19803 005 072-10.7%
19902 783 726-7.4%
20002 896 0164.0%
Odhad 20092 851 268[79]-1.5%
Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Chicaga

Počas prvých 100 rokov mesta Chicago patrilo k najrýchlejšie rastúcim mestám na svete. V rozpätí štyridsiatich rokov vzrástol počet obyvateľov z menej ako 30 000 na viac ako 1 milión v roku 1890. Ku koncu 19. storočia bolo Chicago piate najväčšie mesto na svete,[80] a najväčšie z miest, ktoré neexistovali na začiatku tohto storočia. Do päťdesiatich rokov od Veľkého požiaru v roku 1871 sa počet obyvateľov strojnásobil na viac ako 3 milióny,[81] a dosiahol vôbec najvyšší zaznamenaný stav a to 3,6 milióna obyvateľov v roku 1950.

Pri sčítaní obyvateľov v roku 2000 Chicago malo 2 896 016 obyvateľov, 1 061 928 domácností a 632 558 rodín. Viac ako polovica populácie štátu Illinois žije v Chicagskej metropolitnej oblasti. Hustota obyvateľstva samotného mesta bola 4923 obyv/km2, čo ho robí jedným z najhustejšie zaľudnených miest v Spojených štátoch. V meste bolo narátaných sa 1 152 868 bytových jednotiek s priemernou hustotou 1960 jednotiek na kilometer štvorcový. Z 1 061 928 domácností 28,9 % mali deti do veku 18 rokov, 35,1 % tvorili manželské páry v spoločnej domácnosti, 18,9 % domácností bez manžela a 40,4 % bez rodiny.[82] Priemerný príjem pre domácnosť v meste bol 38 625 dolárov a priemerný príjem pre rodinu bol 42 724 dolárov. Muži mali priemerný príjem 35 907 $, ženy 30 536 $. Asi 16,6 % rodín a 19,6 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.[83] Mesto má tiež veľkú asýrsku populáciu v počte 80 000 až 100 000, ktorá sa nachádza v blízkosti sídla hlavy Asýrskej cirkvi Východu, Mar Dinkha IV.

Podľa prieskumu American Community Survey z obdobia rokov 2006 až 2008 [84] bolo rasové zloženie mesta nasledovné: 39,9 % belosi (nehispánski belosi: 31,5 %), 34,6% černosi alebo Afroameričania, 0,2 % indiáni, 4,9% aziati, 18,6 % z nejakej inej rasy a 1,7 % z dvoch alebo viacerých rás. Hispánci a Latinskoameričania (akejkoľvek rasy) tvoria 27,8 % populácie.

Pri zisťovaní pôvodu väčšina obyvateľov, 64 % z 2 986 974, uviedla svojich predkov ako "iné skupiny".[85] 36 % obyvateľov zaradilo svoj pôvod do skupín, ktoré uviedol Úrad sčítania obyvateľov, takto: írsky (6,6 %), nemecký (6,5 %), poľský (5,8 %),slovenský (4,7 %), taliansky (3,4 %), anglický (1,98 %), subsaharská Afrika (1,2 %), americký (1,1 %), ruský (0,97 %), švédsky (0,91 %), francúzsky (0,85 %), arabský (0,68 %), grécky (0,63 %), holandský (0,53%), nórsky (0,52 %), škótsky (0,49 %), európsky (0,47 %), indický (0,46 %), litovský (0,43 %), ukrajinský (0,38 %), český (0,33 %), maďarský (0,27 %), škótsko-írski (0,21 %), waleský (0,20 %), dánsky (0,18 %), kanadsko-francúzsky (0,16 %),britský (0,12 %), švajčiarsky (0,10 %) a portugalský (0,05 %).[85]

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k pestrému národnostnému zloženiu obyvateľstva Chicaga, je pestré aj náboženstvo. V celej oblasti sa nachádzajú rôzne kresťanské denominácie, vrátane rôznorodých pravoslávnych, katolíckych a protestantských cirkví. Okrem kresťanov sa v Chicagu môžeme stretnúť s prívržencami judaizmu, islamu, budhizmu, hinduizmu, sikhizmu, bahaizmu a mnohými inými. Výsledkom je, že mesto má množstvo úžasných architektonických pamiatok rôznych náboženských vyznaní, od katedrály poľského typu až k Sikh Gurdwara a hinduistického chrámu.

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]
Critical Mass na Daley Plaza s Chicago City Hall v pozadí a Chicago Picasso vpravo
Vozidlo Chicago Police Department

Chicago je hlavné mesto Cook County. Vláda mesta Chicago je rozdelená na výkonnú a zákonodarnú. Starosta Chicaga je najvyšší predstaviteľ mesta, ktorý je volený vo všeobecných voľbách na obdobie štyroch rokov a to bez obmedzenia počtu funkčných období. Starosta vymenúva komisárov a iných úradníkov, ktorí dohliadajú na rôzne oddelenia správy mesta. Okrem starostu sú v Chicagu aj dvaja iní volení úradníci a to vedúci úradu a pokladník.

Rada mesta je zákonodarný orgán, ktorý sa skladá z 50 radných, po jednom z každého okrsku v meste. Rada uzákoňuje miestne zákony a schvaľuje rozpočet mesta. Vládne priority a činnosti sú stanovené v rozpočte, ktorý sa prijíma každoročne, zvyčajne v novembri.

V druhej polovici 19. storočia v chicagskej politike dominovala rastúca Demokratická strana, ktorá stavala na podpore etník. V 80. a 90. rokoch 19. storočia malo Chicago silnú radikálnu tradíciu s veľkým počtom vysoko organizovaných socialistických, anarchistických a odborových organizácií.[86] Väčšinu 20. storočia Chicago patrilo medzi najväčšie a najspoľahlivejšie bašty Demokratickej strany v Spojených štátoch. S prevahou demokratov v Chicagu je štát Illinois "spoľahlivo modrý" v prezidentských voľbách od roku 1992. Občania Chicaga si nezvolili republikánskeho starostu od roku 1927, kedy bol do úradu zvolený William Thompson. Sila strany v meste je čiastočne dôsledkom politiky štátu Illinois, keď republikáni skôr zastupujú záujmy reprezentujú záujmy poľnohospodárskeho vidieka, zatiaľ čo demokrati sa sústreďujú na mestské otázky, ako je napríklad financovanie verejného školstva v Chicago. V Chicagu žije takmer 25 % populácie štátu, takže osem z devätnástich Illinois zástupcov v Snemovni reprezentantov má vo svojich okrskoch aj časti Chicaga.

Bývalý chicagsky starosta Richard J. Daley udržal chicagsky demokratický klientelizmus dlho potom, ako tento zlyhal v iných veľkých mestách USA.[87] V tom období sa opozícia formovala najmä z radov liberálnej "nezávislej" frakcie Demokratickej strany. Nezávislí nakoniec získali kontrolu nad správou mesta v roku 1983 so zvolením Harolda Washingtona. Od roku 1989 bolo Chicago pod vedením Richarda M. Daleyho, syna Richarda J. Daleyho. Vzhľadom k dominancii Demokratickej strany v Chicagu, sú demokratické primárky na jar vo všeobecnosti zaujímavejšie ako všeobecné voľby v novembri.

Kriminalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet vrážd v meste dosiahol prvý vrchol v roku 1974 (970), keď populácia mesta bola viac ako tri milióny ľudí čo bolo okolo 29 vrážd na 100 000 obyvateľov. Druhý vrchol dosiahol v roku 1992 (943), čo bolo okolo 34 vrážd na 100 000 obyvateľov[88] V Chicagu, spolu s inými veľkomestami v USA, došlo k významnému zníženiu násilných činov v 90. rokoch 20. storočia. V roku 2004 bolo zaznamenaných 448 vrážd, čo bol najnižší počet od roku 1965 (15,65 na 100 000). Počet vrážd v Chicagu sa v rokoch 2005, 2006 a 2007 veľmi nemenil (449, 452 resp 435).

V roku 2008 počet vrážd vyskočil až na 510, čo bol druhý najvyšší počet v krajine, prelomil hranicu 500 po prvýkrát od roku 2003.[89][90] V roku 2009 vraždy klesli asi o 10 % na 458.[91]

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Lincoln Park High School

V Chicagu sa nachádza 675 verejných škôl,[92] 394 súkromných škôl, 83 vysokých škôl a 88 knižníc. Riadiacim orgánom školského okrsku v Chicagu je Chicago Public Schools (CPS) a má na starosti verejné základné a stredné školy, vrátane deviatich výberových škôl. Výberové školy boli zriadené pre potreby nadaných študentov z oblasti Chicaga. Ponúkajú základný učebný plán a pokročilé vzdelávacie kurzy (angl. Advanced Placements, AP).[93] Najlepšou školou štátu Illinois je Walter Payton College Preparatory High School. Poradie škôl v štáte Illinois určujú výsledky testu Prairie State Achievement Exam, ktorý každoročne absolvujú žiaci na 11. stupni.[94] Školský okrsok je so 400 000 študentmi (štat. 2005) tretí najväčší v USA[95] Súkromné školy v Chicagu sú do značnej miery riadené náboženskými skupinami, dva najväčšie systémy sú katolícky a protestantský. Rímskokatolícka arcidiecéza Chicago v meste prevádzkuje katolícke školy vrátane jezuitských prípravných škôl. Medzi prominentné katolícke školy patria De La Salle Institute, Gordon Technical High School, Cristo Rey Jesuit High School, Brother Rice High School, St. Ignatius College Preparatory School, St. Scholastica Academy, Mount Carmel High School, Mother McAuley Liberal Arts High School, Marist High School, St. Patrick High School a Resurrection High School. Okrem siete 32 protestantských škôl,[96] existuje aj niekoľko súkromných škôl iných denominácií a cirkví, ako sú napríklad Ida Crown Jewish Academy vo West Ridge a Fasman Yeshiva High School na blízkom predmestí Skokie. Okrem toho existuje niekoľko súkromných škôl, ktoré majú úplne sekulárne vzdelávacie prostredie, ako sú Latin School of Chicago, University of Chicago Laboratory Schools v Hyde Parku, Francis W. Parker School, Chicago City Day School v Lake View, Feltre School v River North a Morgan Park Academy. Chicago je tiež domovom súkromnej Chicago Academy for the Arts, vysokej školy zameranej na šesť rôznych kategórií umenia a to mediálne umenie, výtvarné umenie, hudba, tanec, hudobné divadlo a divadlo.

Vysoké školy a univerzity

[upraviť | upraviť zdroj]
Kampus University of Chicago

Už od 50. rokov 19. storočia bolo Chicago bol svetovým centrom vysokoškolského vzdelávania a výskumu s niekoľkými vysokými školami priamo v meste alebo v bezprostrednom okolí. Tieto inštitúcie sa podľa US News & World Report dlhodobo radia medzi najlepšie vysoké školy v Spojených štátoch. V meste alebo v blízkom okolí sa nachádzajú tri špičkové vedecko-výskumné (RU/VH) inštitúcie: University of Chicago, Northwestern University a University of Illinois v Chicagu. Medzi ostatné výberové národné univerzity patria Illinois Institute of Technology, Loyola University Chicago a DePaul University.[97] Ďalšie významné školy sú Chicago State University, School of the Art Institute of Chicago, East-West University, National-Louis University, North Park University, Northeastern Illinois University, Columbia College Chicago, Robert Morris University, Roosevelt University, Saint Xavier University a Rush University.

Prvý prezident University of Chicago, William Rainey Harper, sa spolupodieľal na vytvorení konceptu junior college, ktorý sa po prvýkrát uplatnil v roku 1901 na Joliet Junior College.[98] Jeho koncept pokračuje na niekoľkých community College aj v Chicagu. Medzi nich patria City Colleges of Chicago, Richard J. Daley College, Kennedy–King College, Malcolm X College, Olive–Harvey College, Harry S Truman College, Harold Washington College, Wilbur Wright College a súkromná vysoká škola MacCormac College.

V Chicagu je tiež veľká koncentrácia odborných škôl, seminárov a teologických škôl, ako sú Adler School of Professional Psychology, The Chicago School of Professional Psychology, Catholic Theological Union, Moody Bible Institute a University of Chicago Divinity School.

Infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Vlak Amtrak odchádza z Chicago Union Station
Mimoúrovňová križovatka v Chicagu

Chicago je významný dopravný uzol v Spojených štátoch. Hrá dôležitú úlohu v celosvetovej distribúcii, po Hongkongu a Singapure je tretím najväčším prekladiskom pre kontajnerovú dopravu na svete.[99] Všetkých šesť železníc I. triedy prechádza Chicagom.[100] V roku 2002 trvalo ťažkým nákladným vlakom dostať sa cez Chicago rovnako dlho ako dostať sa do Chicaga zo západného pobrežia krajiny (cca 2 dni).[101] Asi jedna tretina všetkých nákladných vlakov krajiny prechádzala mestom, čo z neho robí hlavný dopravný lievik v Spojených štátoch.[102] V roku 2003 Chicago Region Environmental and Transportation Efficiency (CREATE) predstavilo investíciu okolo 1,5 miliardy dolárov zo súkromných, štátnych, miestnych a federálnych zdrojov na zlepšenie železničnej infraštruktúry v regióne a zvýšenie priepustnosti nákladnej železničnej dopravy o jednu tretinu.[103] Táto investícia by mala mať pozitívny vplyv aj záťaž v osobnej železničnej a cestnej doprave ako aj na tvorbu nový zelených zón.[104]

Chicago je jedným z najväčších uzlov osobnej železničnej dopravy v krajine. Množstvo vlakov Amtrak na dlhé vzdialenosti vychádza z Union Station a končí v New Yorku, Seattli, Portlande, New Orleans, San Franciscu, Los Angeles, San Antoniu a Washingtone. Amtrak takisto prevádzkuje niekoľko kratších tratí po celom Illinois a smerom k neďalekému Milwaukee, Indianapolisu, St. Louis a Detroitu. Na začiatku 20. storočia boli pokusy spojiť Chicago s New Yorkom pomocou vlakov na vzduchových vankúšoch. Časti tohto projektu boli postavené, ale nedokončené.

Cez Chicago a jeho predmestia vedie deväť medzištátnych diaľnic. Ich časti, ktoré vedú do centra mesta sú pomenované po vplyvných politikoch, z toho štyri po bývalých amerických prezidentoch. Miestni občania majú tendenciu používať viac názvy rýchlostných ako čísla a to najmä preto, že názvy označujú určité časti medzištátnych diaľnic.

Kennedyho diaľnica (angl. The Kennedy Expressway) a diaľnica Dana Ryana (angl. The Dan Ryan Expressway) sú najvyťaženejšie štátne cesty na území Chicaga a jeho predmestí.[105]

Vlak Ružovej linky chicagskeho metra prichádza na stanicu Randolph/Wabash
O’Hareovo medzinárodné letisko

Regional Transportation Authority (RTA) koordinuje činnosť všetkých troch dopravných podnikov: CTA, Metra a Pace. Chicago Transit Authority (CTA) má na starosti verejnú dopravu v Chicagu a niekoľkých priľahlých predmestiach za hranicami mesta. CTA prevádzkuje rozsiahlu sieť autobusov a nadzemný a podzemný systém metra známy ako Chicago 'L' (pre „nadzemné“), s linkami rozlíšenými farbami. Tieto rýchlovlaky slúžia aj pre obidve medzinárodné letiská Midway a O’Hare. CTA prevádzkuje trate pre tieto linky Červenú, Modrú, Zelenú, Oranžovú, Hnedú, Fialovú, Ružovú a Žltú. Červená a Modrá linka ponúkajú 24 hodinový servis, čo Chicago radí k jedným z mála miest na svete (a jedným z iba troch miest v Spojených štátoch), ktoré ponúkajú nepretržité železničné služby po celý rok. CTA plánuje aj novú nadzemno/podzemnú linku metra, Circle Line. Metra, druhá najpoužívanejšia regionálna železničná sieť v Spojených štátoch, v Chicagu a predmestiach prevádzkuje 11 liniek prímestskej železnice. Metra Electric Line zdieľa koľajiská s linkou South Shore Line z dopravného okrsku severnej Indiany, ktorá zabezpečuje prímestskú dopravu medzi South Bendom a Chicagom. Pace zabezpečuje autobusovú a paratransit dopravu vo viac ako 200 predmestiach s niektorými linkami smerujúcimi až do mesta. Štúdia z roku 2005 zistila, že jedna štvrtina cezpoľných používa verejnú dopravu.[106] Medzimestskú autobusovú dopravu v Chicagu zabezpečuje spoločnosť Greyhound Lines.

Chicago ponúka širokú škálu akcií a zariadení na podporu cyklistiky, vrátane niekoľkých kilometrov cyklistických chodníkov, 10 000 stojanov na bicykle, 270 kilometrov označených cyklotrás,[107] cyklistické centrum v Millenium Parku a každoročný festival Bike Chicago.[108] Sieť zahŕňa 160 km pouličných cyklistických pruhov a 80 km cyklistických chodníkov.[109] Bicykle sa smú prevážať vo vlakoch CTA a ich flotila viac ako 2 000 autobusov je tiež vybavená držiakmi na bicykle. Úspechy cyklistického programu sú z veľkej časti zásluhou starostu Daleyho a začlenenia cyklistiky do programu Chicago Department of Transportation, CTA, Chicago Park District a Úradu primátora pre špeciálne akcie, v spolupráci s Active Transportation Alliance.[110]

Chicago obsluhujú medzinárodné letisko Midway na South Side a medzinárodné letisko O'Hare, druhé najrušnejšie letisko na svete, na Northwest Side. V roku 2005 bolo letisko O'Hare najrušnejšie letisko na svete podľa počtu príletov a odletov a druhé najrušnejšie čo sa týka počtu cestujúcich.[111] Obidve letiská vlastní a prevádzkuje mesto Chicago. Gary/Chicago International Airport, ktoré sa nachádza v blízkosti Gary, slúži ako tretie letisko v okolí Chicaga. Chicago je sídlom United Airlines, druhej najväčšej leteckej spoločnosti na svete podľa tržieb-pasažierov-kilometrov a svoj hub tu má aj spoločnosť American Airlines. Midway je hub pre nízkonákladového dopravcu Southwest Airlines.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Chicago je pravidelne subjektom alebo sa naň odvoláva množstvo románov, divadelných hier, filmov, piesní, rôznych časopisov a spravodajských médií.
  2. ↑ A.J.Liebling, ktorý výraz Second City vymyslel a použil na Chicago[7]
  3. ↑ "Chicago sa stalo známe ako americké Druhé mesto- druhé oproti New Yorku, ktoré sa často spomína ako číslo jeden"[8]
  4. ↑ Carl Sandburg nazval Chicago ako „mesto so širokými ramenami“ v jednej zo svojich básní, ktorá odkazuje na moc robotníkov v začiatkoch ekonomiky Chicaga, ako aj na množstvo mrakodrapov (ktorých oceľové konštrukcie boli prvýkrát vyskúšané práve v Chicagu).[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Demographia World Urban Areas & Population Projections [PDF]. Demographia, apríl 2009, [cit. 2009-04-18]. S. 35, 91. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Table 1. Annual Estimates of the Population of Metropolitan and Micropolitan Statistical Areas: April 1, 2000 to July 1, 2008 (CBSA-EST2008-01) [online]. United States Census Bureau, Population Division, 2009-03-19, [cit. 2010-03-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Population in Metropolitan and Micropolitan Statistical Areas Ranked by 2000 Population for the United States and Puerto Rico [CSV]. US Census Bureau, 30. december 2003, [cit. 2008-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c 2008 Visitor Volume Economic Impact [online]. Chicago Convention and Tourism Bureau, [cit. 2010-05-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ P.J. Taylor et al. Measuring the World City Network: New Developments and Results [online]. Globalization and World Cities (GaWC) Research Network, [cit. 2009-04-18]. S. pozri Table 1. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ http://www.foreignpolicy.com/node/373401
  7. ↑ Sarah S. Marcus. Chicago's Twentieth-Century Cultural Exports [online]. The Electronic Encyclopedia of Chicago, [cit. 2009-04-19]. Dostupné online.
  8. ↑ Spears 2005, s. 9
  9. ↑ Carl Sandburg Poems - Chicago [online]. Carl-sandburg.com, [cit. 2009-09-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Architect Gallery website [online]. [Cit. 2009-11-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Skyscraper City website [online]. [Cit. 2009-11-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ CARO, Marka. The Foie Gras Wars: How a 5,000-Year-Old Delicacy Inspired the World's Fiercest Food Fight. [s.l.] : Simon a Schuster, 2009. [Cit. 2009-11-07]. Dostupné online. ISBN 978-1-4165-5668-8. S. 149. (po anglicky)
  13. ↑ PORTALES, Marco. Latino sun, rising: our Spanish-speaking U.S. world. [s.l.] : Texas A&M University Press, 2004. [Cit. 2009-11-07]. Dostupné online. ISBN 978-1-58544-381-9. S. 54. (po anglicky)
  14. ↑ SWENSON, John W. Jean Baptiste Point de Sable—The Founder of Modern Chicago [online]. Early Chicago, Inc., [cit. 2010-08-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Timeline: Early Chicago History [online]. WGBH Educational Foundation And Window to the World Communications, Inc., [cit. 2009-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Z historického hľadiska pozri sekciu „Pôvod slova Chicago“ v knihe Alfreda Theodora Andreasa, History of Chicago, A.T. Andreas, Chicago (1884) strany 37-38.
  17. ↑ Swenson, John F.. Chicagoua/Chicago: The origin, meaning, and etymology of a place name. Illinois Historical Journal, Winter 1991, roč. 84, čís. 4, s. 235–248. ISSN 0748-8149. (po anglicky)
  18. ↑ McCafferty, Michael. "Chicago" Etymology [online]. The LINGUIST List, 21. december 2001. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ MCCAFFERTY, Michael. A Fresh Look at the Place Name Chicago. Journal of the Illinois State Historical Society (Illinois State Historical Society), leto 2003, roč. 96, čís. 2. Dostupné online [cit. 2009-10-22]. ISSN 1522-1067. (po anglicky)
  20. ↑ Quaife, Milton M. Checagou, (Chicago: University of Chicago Press., 1933).
  21. ↑ SWENSON, John F.. Chicago: Meaning of the Name and Location of Pre-1800 European Settlements []. zima 1991, [cit. 2010-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ ZELDES, Leah A.. Ramping up: Chicago by any other name would smell as sweet []. Chicago's Restaurant & Entertainment Guide, Inc., 2010-04-05, [cit. 2010-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ BOYLE, Elizabeth; ESTRADA, Rodolfo. Development of the U.S. Meat Industry [online]. Kansas State University Department of Animal Sciences and Industry. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Chicago Daily Tribune, Thursday Morning, February 14 [online]. Jonathanriley.net, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online.
  25. ↑ BRUEGMANN, Robert. Built Environment of the Chicago Region [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ ALLEN, Frederick E.. Where They Went to See the Future [online]. American Heritage, marec 2003, [cit. 2010-07-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ Chicago History [online]. Chicago Convention and Tourism Bureau. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Gang (crime) - History [online]. Britannica Online Encyclopedia, [cit. 2009-06-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ MARTIN, Elizabeth Anne. Detroit and the Great Migration, 1916-1929 by Elizabeth Anne Martin [online]. Bentley Historical Library, University of Michigan. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Bessie Smith [online]. The Red Hot Archive, [cit. 2007-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Constancy*** [online]. Time & CNN, 4. apríl 1983, [cit. 2007-08-11]. Html Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Thompson's Plat of 1830 [online]. Chicago Historical Society. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ Chicago Tribune: Classifieds map of Chicagoland [online]. Chicagotribune.com, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Chicagoland Region [online]. Illinois Department of Tourism, [cit. 2009-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ Chicagoland Chamber of Commerce [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Monthly Station Normals of Temperature, Precipitation, and Heating and Cooling Degree Days Chicago Midway Airport (1971 - 2000) [online]. National Oceanic and Atmospheric Administration, [cit. 2009-11-10]. Dostupné online.
  37. ↑ Historical Climate Data Chicago Midway Airport (1971-2000) [online]. Illinois State Climatologist Office, [cit. 2009-11-10]. Dostupné online.
  38. ↑ Climatological Normals of Chicago [online]. Hong Kong Observatory, [cit. 2010-05-12]. Dostupné online.
  39. ↑ Chicago [online]. Chicago Public Library. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ World's Tallest Cities [online]. UltrapolisProject.com. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ Chicago's Polish neighborhoods [online]. USA Weekend Magazine, 2005-05-15, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Chicago Park District - Financial report [PDF]. [Cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ City Park Facts [online]. The Trust for Public Land, Center for City Park Excellence, [cit. 2006-07-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Sawyer 2002, strana 14
  45. ↑ Tom Huizenga. Chicago Symphony Tops USA Orchestras [online]. 2008-11-21, [cit. 2008-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ About the Lithuanian Opera Company, Inc. in Chicago [online]. Lithuanian Opera Co., [cit. 2006-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ Marsh, Robert C.. 150 rokov Opera v Chicagu. DeKalb (Illinois) : Northern Illinois University Press. ISBN 0-87580-353-9. Kapitola Author's Preface, s. xii. (po anglicky)
  48. ↑ Posters by Ada Sutkus for the Lithuanian Opera Company of Chicago [online]. Lituanus.org, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ Nielsen Media 2009-2010 Local Market Estimates [online]. Broadcast Employment Services, 27. september 2009, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Classic Chicago Hot Dog [online]. [Cit. 2007-09-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ ZELDES, Leah A.. City of the big sandwiches: Four uncommon Chicago meals on a bun []. Chicago's Restaurant & Entertainment Guide, Inc., 2010-01-22, [cit. 2010-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ ZELDES, Leah. How to Eat Like a Chicagoan [online]. Chicago's Restaurant Guide, 2002-09-30, [cit. 2010-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ HappyCow.net [online]. HappyCow.net, 2009-08-05, [cit. 2009-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ VegIllinois.com [online]. VegIllinois.com, 2009-08-05, [cit. 2009-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ About Navy Pier - The Pier [online]. Metropolitan Pier and Exposition Authority. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Chicago Office of Tourism [PDF]. [Cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ Best Sports Cities 2006: Who, where and how [online]. Sporting News, 1. august 2006. Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ World Marathon Majors [PDF]. The LaSalle Bank Marathon, [cit. 2007-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ LEVINE, Jay. Chicago In The Running To Host 2016 Summer Games [online]. CBS, 26.júl 2006, [cit. 2006-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ Oficiálna webstránka Chicago 2016 [online]. [Cit. 2006-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ Letné olympijské hry 1904 [online]. Medzinárodný olympijský výbor. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ Race to Mackinac Frequently Asked Questions [online]. Chicago Yacht Club, [cit. 2009-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ Global Insight. US Metro Economies. Washington, D. C. : United States Conference of Mayors. [Cit. 2006-09-15]. Dostupné online. Kapitola Gross Metropolitan Product with housing update June 2008, s. 14. (po anglicky)
  64. ↑ Moody's: Chicago's Economy Most Balanced in US [PDF]. World Business Chicago, 23. január 2003. Dostupné online. (po anglicky)
  65. ↑ London named world's top business center by MasterCard [online]. CNN, 13. jún 2007. Dostupné online. (po anglicky)
  66. ↑ Ron Starner. Life at the Top [online]. Siteselection.com, [cit. 2008-03-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  67. ↑ Washington area richest, most educated in US: report [online]. Washingtonpost.com, 2006-06-08, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. ↑ UBS AG. The most expensive and richest cities in the world [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ 50 Largest Urban Areas: 2000 Data on Employment & Transit Work Trips [PDF]. demographia, [cit. 2009-08-07]. Dostupné online.
  70. ↑ Chicago Market Outlook 2006 - Market Commentary [PDF]. CBRE - CB Richard Ellis. -47BC-9960-448BD4B32C52/0/MarketOutlook06FINAL.pdf Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Norcliffe 2001, s. 107
  72. ↑ Clymer 1950, s. 178
  73. ↑ US Largest Convention Centers [online]. Exhibitorhost.com, 1987-09-26, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. ↑ Chicago falls to 3rd in U.S. convention industry [online]. Crain's Chicago Business, 26. apríl 2006. Dostupné online. (po anglicky)
  75. ↑ Fortune 500 2006 - Illinois [online]. CNNMoney.com. Dostupné online. (po anglicky)
  76. ↑ FORTUNE 500 2007: States - Illinois [online]. CNNMoney.com, [cit. 2007-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  77. ↑ The World According to GaWC 2008 [online]. GaWC Loughborough University, [cit. 2009-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  78. ↑ P.J. Taylor et al.. Measuring the World City Network: New Developments and Results [online]. Globalization and World Cities (GaWC) Research Network, [cit. 2009-04-18]. S. pozri tabuľku č. 1. Dostupné online. (po anglicky)
  79. ↑ Annual Estimates of the Population for Incorporated Places Over 100,000 [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  80. ↑ Top 10 Cities of the Year 1900 [online]. Geography.about.com, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  81. ↑ Chicago Growth 1850-1990: Maps by Dennis McClendon [online]. University Illinois Chicago, [cit. 2007-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. ↑ American FactFinder, United States Census Bureau. Chicago city, Illinois - DP-1. Profile of General Demographic Characteristics: 2000 [online]. Factfinder.census.gov, [cit. 2009-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. ↑ American FactFinder, United States Census Bureau. Chicago city, Illinois - DP-3. Profile of Selected Economic Characteristics: 2000 [online]. Factfinder.census.gov, [cit. 2009-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  84. ↑ American Community Survey: Chicago city [online]. United States Census Bureau, [cit. 2010-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  85. ↑ a b Table:C04003 - Total Ancestry Reported [online]. United States Census Bureau, [cit. 2010-03-16]. Dostupné online.
  86. ↑ Schneirov 1998, s. 173, 174
  87. ↑ Montejano 1998, s. 33-34
  88. ↑ HEINZMANN, David. Chicago falls out of 1st in murders [online]. Chicago Tribune, 1. január 2003. Dostupné online. (po anglicky)
  89. ↑ Murder rate jumps in 2008 [online]. ABC News, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  90. ↑ Chicago's Murder Rate Double American Soldiers Killed in Iraq [online]. Tres Sugar, 2008-09-05. Dostupné online. (po anglicky)
  91. ↑ FBI 2005 UCR data [online]. FBI, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  92. ↑ Chicago Public Schools - Stats and Facts [online]. Chicago Public Schools, [cit. 2009-06-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Chicago Public Schools : Selective enrollment [online]. Chicago Public Schools, [cit. 2010-08-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  94. ↑ Illinois State High Schools- IL School Ratings [online]. School Digger, [cit. 2010-08-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  95. ↑ CPS At A Glance [online]. Chicago Public Schools. Dostupné online. (po anglicky)
  96. ↑ Pogorzelski 2008, s. 58
  97. ↑ Best Colleges 2009 [online]. US News & World Report, 2008-08-21, [cit. 2009-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  98. ↑ History [online]. Joliet Junior College, [cit. 2009-07-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ Madigan 2004, s.52.
  100. ↑ Appendix C: Regional Freight Transportation Profiles [online]. Assessing the Effects of Freight Movement on Air Quality at the National and Regional Level, apríl 2005. Dostupné online. (po anglicky)
  101. ↑ WINSOR, Jeromie. Metropolitan Planning Council [online]. Metroplanning.org, 2003-07-14, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  102. ↑ The heartland fast-freight rail system [online]. Entrepreneur.com, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  103. ↑ [1] - vrátane máp
  104. ↑ CREATE [online]. Createprogram.org, [cit. 2009-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  105. ↑ Illinois Department of Transportation [online]. [Cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. ↑ Les Christie. New Yorkers are top transit users [online]. CNNmoney.com, 2007-06-29, [cit. 2009-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  107. ↑ Chicago Pedals Fast to Boost Reputation as Bike Friendly City" ''A Fresh Squeeze'' [online]. Afreshsqueeze.com, 2009-05-14, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  108. ↑ PUCHER, John. Cyklistické centrum [online]. Momentumplanet.com, 2008-11-18, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. ↑ Bike 2015: Introduction [online]. Bike2015plan.org, 2005-09-21, [cit. 2010-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  110. ↑ City of Chicago Bike 2015 Plan [online]. City of Chicago, 21. september 2005, [cit. 2009-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. ↑ Preliminary Traffic Results for 2005 Show Firm Rebound [PDF]. Airports Council International, 2006-03-14. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chicago

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chicago&oldid=7633326“