Preskočiť na obsah

Kôrnatec gila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Heloderma suspectum)
Kôrnatec gila

kôrnatec gila
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Heloderma suspectum
Synonymá
kôrnatec jedovatý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kôrnatec gila (tiež kôrnatec jedovatý, lat. Heloderma suspectum) je jedovatý jašter s ružovými a čiernymi zónami na povrchu tela, ktorý žije na juhu USA, v Mexiku a Guatemale.[1] Druhové meno gila je odvodené od názvu rieky Gila, ktorá tečie v Arizone v USA.[1]

Použitie vo farmakológii

[upraviť | upraviť zdroj]

V slinách kôrnatca gila bol objavený peptid exendín, ktorý je podobný ľudskému hormónu glukagónu podobného peptidu 1 (GLP-1).[2] Bolo pozorované, že pod vplyvom exendínu dokáže kôrnatec gila vydržať bez potravy dlhú dobu, pretože spomaľuje vyprázdňovanie jeho žalúdka.[2] Biotechnologicky vyrobený exendín sa začal nazývať exenatid (tiež exenatid 4),[3] ktorý má zhodnú sekvenciu aminokyselín ako exendín: ide o peptidy s 39 aminokyselinami s nasledujúcou sekvenciou: His-Gly-Glu-Gly-Thr-Phe-Thr-Ser-Asp-Val-Leu-Ser-Lys-Gln-Met-Glu-Glu-Glu-Ala-Val-Arg-Leu-Phe-Ile-Glu-Trp-Leu-Lys-Asn-Gly-Gly-Pro-Ser-Ser-Gly-Ala-Pro-Pro-Pro-Ser.[2] Oproti tomu je ľudský GLP-1 kratší peptid (31 aminokyselín) a s exendínom z kôrnatca zdieľa len približne polovicu aminokyselín: 16 aminokyselín je zhodných, 15 rôznych.[2] Z hľadiska porovnania štruktúry môžeme hovoriť o konzervovanej N-terminálnej časti peptidov a variabilnej C-terminálnej časti.[2] Ukázalo sa, že dipeptidylpeptidáza 4 (DPP-4) štiepi GLP-1 za druhou aminokyselinou (za alanínom), ale v prípade exendínu je druhou aminokyselinou glycín, čím sa zvyšuje odolnosť exendínu voči enzymatickej inaktivácii DPP-4. Z toho dôvodu sa exendín pôvodne izolovaný z kôrnatca gila (ale komerčne vyrábaný rekombinantne) začal používať v humánnej medicíne pod komerčnými názvami Byetta[4] a Bydureon[5] od firmy AstraZeneca. Exendín bol schválený na liečbu diabetu v Európe v roku 2007, v USA v roku 2005.[2] Ďalším vývojom agonistov receptora glukagónu podobného peptidu 1 bola druhá aminokyselina ďalej modifikovaná a do molekuly boli zavedené lipofilné mastné kyseliny a hydrofilné spacere, čím bol vyvinutý semaglutid, účinná látka Ozempicu.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b kôrnatcovité [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g DOLEŽAL, Martin; KUČEROVÁ, Marta; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2022. ISBN 978-80-246-5102-6. (český)
  3. ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  4. BYETTA 10 mikrogramov naplnené pero [online]. ADC.sk, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  5. Bydureon 2 mg [online]. ADC.sk, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]