Herbert Hausmaninger

Herbert Hausmaninger
rakúsky právny romanista a prekladateľ univerzitný profesor
Osobné informácie
Narodenie	21.04.193621. apríl 1936 (88 rokov)
	Salzburg, Rakúsko
Národnosť	rakúska
Alma mater	Universität Graz
Zamestnanie	univerzitný profesor, dekan
Rodičia	Karl Hausmaninger a Františka Hausmaningerová
Dielo
Žánre	právnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobie	20. – 21. storočie
Témy	rímske právo
Literárne hnutie	právna romanistika
Významné práce	Die bona fides des Ersitzungsbesitzers im klassischen römischen Recht (1964); Casebook zum römischen Sachenrecht (1974; 12. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom); Das Schadenersatzrecht der lex Aquilia (1976; 5. Aufl.: 1996); Casebook zum römischen Vertragsrecht (1978; 8. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom); Römisches Privatrecht (spolu s Walterom Selbom: 1981; 9. Aufl. 2001)
Odkazy
Herbert Hausmaninger na ac.at
Literárny portál  Biografický portál

Herbert Hausmaninger (* 21. apríl 1936, Salzburg, Rakúsko) je rakúsky tlmočník a právnik: právny romanista a univerzitný profesor, bývalý dekan a prodekan Právnickej fakulty Viedenskej univerzity.

Napísal viacero odborných štúdií, monografií a učebníc. V slovenskom prostredí je známy najmä vďaka spoluautorstvu rímskoprávnej vysokoškolskej cvičebnice Praktické prípady z rímskeho práva, ktorú pôvodne vydával spolu so slovenským profesorom Petrom Blahom (5. vyd. z roku 2021 doplnila Veronika Kleňová). V roku 2002 mu bol Trnavskou univerzitou v Trnave udelený titul doctor honoris causa.

Životopis

Hausmaninger sa narodil v roku 1936 v rakúskom meste Salzburg do rodiny kníhkupca Karla Hausmaningera a matky Františky Hausmaningerovej. V rokoch 1942 až 1954 navštevoval ľudovú školu v Salzburgu. V rokoch 1952/53 študoval zároveň anglický jazyk na Strednej škole Lawrenca Parka v Erie v Pensylvánii (USA). Popri štúdiu práva študoval aj tlmočníctvo v anglickom a ruskom jazyku. Doktorát z práva získal v roku 1959 v Grazi a od nasledovného roku (1960) začal pracovať ako vedecký asistent Guntera Wesenera na Viedenskej univerzite. V roku 1964 sa habilitoval v odbore rímske právo a v roku 1965 bol vymenovaný za docenta, v roku 1968 za riadneho profesora. Od roku 1971 pravidelne prednášal ako hosťujúci profesor na americkej University of Virginia v Charlottesville, kde vyučoval rímske právo a komparatistiku. Bol tiež hosťujúcim profesorom na niekoľkých ďalších amerických univerzitách, ako aj na univerzitách v Moskve a Paríži.

V rokoch 1974/1975 bol dekanom Právnickej fakulty Viedenskej univerzity, pričom z tejto pozície vystupoval proti nanútenej reforme rakúskych univerzít v roku 1975. Nasledujúci akademický rok 1975/1976 bol prodekanom fakulty. V rokoch 1977 až 1983 bol riaditeľom letnej vysokej školy Viedenskej univerzity. V rokoch 1985 až 1991 pôsobil ako prezident rakúskej Akadémie pre zahraničný výskum (ÖAAD) a v rokoch 1997 až 1998 ako spoluorganizátor právno-porovnávacieho sympózia v Jeruzaleme a Viedni.

Dňa 24. júna 2002 mu bol na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Trnavskej univerzity v Trnave udelený čestný titul doctor honoris causa.

Dielo

Vo svojej tvorbe zameriava na rímske súkromné ​​právo, medzinárodnú právnu komparatistiku, ale aj sovietske (a ruské) právo.

Výber:

• Die bona fides des Ersitzungsbesitzers im klassischen römischen Recht (1964)
• Casebook zum römischen Sachenrecht (1974; 12. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom)
• Das Schadenersatzrecht der lex Aquilia (1976; 5. Aufl.: 1996)
• Casebook zum römischen Vertragsrecht (1978; 8. Aufl.: 2021 spolu s Richardom Gamaufom)
• Römisches Privatrecht (spolu s Walterom Selbom: 1981; 9. Aufl. 2001)

V slovenčine:

• Praktické štúdie z rímskeho práva (v spoluautorstve s Petrom Blahom: 1. vyd., 1993; naposledy 5 vyd., 2021 doplnené Veronikou Kleňovou)