Himedži (hrad)

Himeji-jo
Himeji-jo*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
	Himedži
Štát	Japonsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, iv
Identifikačné č.	661
Región**	Ázia a Pacifik
	História zápisu
Zápis	1993 (17. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 34°50′22″S 134°41′38″V / 34,839444°S 134,693889°V / 34.839444; 134.693889

Himedži (jap. 姫路城 – Himedži-džó) je japonský hrad v meste Himedži, prefektúra Hjógo.

Patrí medzi najstaršie zachované stavby z japonského stredoveku. V roku 1993 bol zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hrad je zároveň japonským národným kultúrnym pokladom. Spoločne s hradom Macumoto a s hradom Kumamoto tvorí tzv. „Tri slávne hrady“. Je to aj najviac navštevovaný hrad v Japonsku. Niekedy je vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru nazývaný aj Hakurodžó alebo Širasagidžó („Hrad bielej volavky“).

Hrad Himedži sa často objavuje v japonskej televízii. Hrad Edo (dnes Kókjo) totiž nemá hradnú vežu, a tak, ak treba v historických filmoch a seriáloch dostatočnú reprezentatívnu náhradu, producenti sa automaticky obracajú k Himedžidžó.

Architektúra a obranné plány

Himedži predstavuje skvelý príklad japonského hradu – má veľa z obranných a architektonických prvkov spájaných s predstavou japonského hradu. Vysoké kamenné základy, biele steny a rozmiestnenie budov vnútri komplexu bolo charakteristické pre všetky japonské hrady. Rovnako rozmiestnenie palebných postavení, otvorov na vrhanie kameňov a pod. je ukážkou typického hradného dizajnu. Dnešná hradná veža je z roku 1601.

Jedným z najdôležitejších obranných prvkov hradu Himedži, a asi aj najznámejším, je labyrint ciest vedúcich k hlavnej veži. Brány, nádvoria a vonkajšie hradby sú usporiadané tak, aby nútili útočníkov postupovať k hradnej veži po špirále okolo hradu. To ich vystavovalo neustálej paľbe obrancov po celú dobu ich cesty k hlavnej veži. Táto prístupová cesta mala navyše veľa slepých uličiek. Himedži však nikdy nebol napadnutý takýmto spôsobom, a tak obranný systém zostal nevyskúšaný.

Dejiny

Hrad bol navrhnutý a postavený v priebehu Nanboku-čo (cisárskej schizmy) v období Muromači. V tom čase sa nazýval Hrad Himejama. V roku 1346 Akamacu Sadanori naplánoval hrad na úpätí hory Himedži, kde Akamacu Norimura už predtým postavil chrám Šomjodži. Po vojne Kakicu prevzal kontrolu a plánovanie hradu nakrátko klan Jamana, ale v priebehu vojny Ónin sa vrátil do rúk rodu Akamacu.

V roku 1580 Tojotomi Hidejoši prevzal kontrolu nad hradom a Kuroda Jošitaka postavil trojposchodovú vežu.

Po bitke pri Sekigahare v roku 1601 Tokugawa Iejasu zveril hrad Himedži do rúk Ikedu Terumasu. Ikeda prestaval hrad v priebehu ôsmich rokov do približne dnešnej podoby. Posledná väčšia prístavba, Západného nádvoria, bola dokončená v roku 1618.

Himedži bol jedným z posledných útočísk tozama daimjó na konci obdobia Edo. Vlastnili ho potomkovia Sakaiho Tadasumu až do reforiem Meidži. V roku 1868 nová japonská vláda poslala Okajamskú armádu, pod velením jedného z potomkov Ikedu Terumasu, aby hrad ostreľovala slepými nábojmi a vytlačila obrancov preč z hradu.

Keď bol v roku 1871 zrušený systém han, hrad Himedži bol predaný v aukcii. Konečná cena bola 23 jenov a 50 senov. Náklady na rozobratie hradu sa však ukázali byť príliš vysoké, a tak z tohto zámeru zišlo.

Desiaty regiment pechoty obsadil hrad Himedži v roku 1874 a Ministerstvo vojny ho prevzalo pod svoju kontrolu v roku 1879. Hlavná veža bola renovovaná v roku 1910 pomocou 90 000 jenov z verejných fondov.

V roku 1945, koncom druhej svetovej vojny, bol Himedži bombardovaný. Hoci bola vedľa stojaca škola vypálená do základov, hrad prežil prakticky nepoškodený (až na niekoľko drobných škôd spôsobených výbuchmi v susedstve).

Hrad Himedži použili filmári pri natáčaní filmu Ran od Akiru Kurosawu v roku 1985 a takisto časť filmu Posledný samuraj (2003) sa nakrúcala tu (s použitím umelého snehu). Hrad Himedži poslúžil ako sídlo japonskej tajnej služby vo filme o Jamesi Bondovi „Žiješ len dvakrát“ (1967) so Seanom Connerym v hlavnej úlohe.