Icukušima-džindža

Itsukushima Shinto Shrine
Itsukushima Shinto Shrine*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
	Icukušima-džindža
Štát	Japonsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iv, vi
Identifikačné č.	776
Región**	Ázia a Pacifik
	História zápisu
Zápis	1996 (20. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Icukušima-džindža (jap. 厳島神社 – Icukušima džindža – doslova (Šintoistická) svätyňa/(šintoistický) chrám Icukušima) je šintoistická svätyňa na pobreží rovnomenného ostrova v prefektúre Hirošima v Japonsku. Leží na okraji mesta Hacukaiči. V roku 1996 bol chrámový komplex zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Japonská vláda označila niektoré budovy za japonský národný poklad.

Dejiny

Svätyňa má svoje korene už v 6. storočí, dnešný vzhľad ale pochádza z roku 1168, kedy peniaze na prestavbu poskytol cisársky kancelár, generál Kijomori Taira. Svätyňa stojí v zátoke na pylónoch – obyčajným ľuďom totiž vtedy nebolo povolené vstúpiť na pôdu ostrova považovaného za posvätný a k svätyni sa tak muselo priplávať na člnoch cez predsunutú bránu „plávajúcu na vode“. Vedľa chrámu je javisko tradičného japonského divadla nó.

Brána torii icukušimskej svätyne je jedna z najpopulárnejších turistických atrakcií Japonska. Pohľad na bránu v popredí hory Misen je považovaný za jednu z „Troch scenérií Japonska“ (spoločne s kosou Amanohašidate a zátokou Macušima). Brána stála už v roku založenia, ale v súčasnej podobe existuje od roku 1875. Je vyrobená z gáfrového dreva, je 16 metrov vysoká a pre zvýšenie stability má ku svojím stĺpom pridané ďalšie 4 nohy (jo-cuaši).

Brána vyzerá akoby plávala len počas prílivu; pri odlive zostáva na suchu, obklopená blatom a je možné k nej dôjsť „suchou“ nohou. Pri odlive je populárny zber kôrovcov v okolí brány. V noci je brána osvetlená silnými svetlami z brehu.