Preskočiť na obsah

Hlaváčik jarný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlaváčik jarný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(Európa[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Adonis vernalis
Adonatche SPACH
Synonymá
Adonanthe vernalis (L.) Spach
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlaváčik jarný (lat. Adonis vernalis) je jedovatá rastlina z čeľade iskerníkovitých. Existuje približne 11 (uvádza sa až 30) druhov hlaváčikov, ale hlaváčik jarný je pravdepodobne najznámejším druhom tohto rodu. Hlaváčik jarný je na slovensku prísne chránená rastlina.

Hlaváčik jarný je nízka trváca rastlina, ktorá je veľmi obľúbená medzi záhradkármi a zberateľmi pre svoj nápadný vzhľad. Rastlina je vysoká 10  – 40 cm a kvitne od apríla do mája. Je charakteristická svojim mohutným podzemkom a listami, ktoré sú vztýčené smerom hore . Tiež sú 2 až 4 krát perovito zložené. Listové úkrojky sú čiarkovité. Výhonky sa končia veľkými jednotlivými kvetmi s priemerom 3 – 7 cm a 10 – 20 citrónovožltými korunnými lupienkami. Plody sú jednosemenné, chlpaté nažky.[2]

Vyskytuje sa v teplých nížinách a pahorkatinách, v kroviskách, v svetlých dubových a borovicových lesoch, na vápencovom a andezitovom podklade. Hlaváčik jarný je možné nájsť na suchých teplých lúkach a stepiach najmä v juhovýchodnej Európe a západnej Ázii. Na Slovensku sa vyskytuje v teplejších oblastiach, preto sa roztrúsene vyskytuje v Záhorskej nížine, Tríbeči, Devínskej kobyle až po Východoslovenskú nížinu.[3]

Ilustrácia hlaváčika jarného

V rastline sa nachádza asi 30 druhov srdcových glykozidov (napr. adonitoxin a cymarín) a tiež sa v nej nachádzajú flavónové glykozidy (napr. adonivernit). Preto sa práškové výťažky z hlaváčika jarného podávajú väčšinou v kombinovaných prípravkoch, ktoré obsahujú aj výťažky z konvalinky, morskej cibule alebo oleandra. Používajú sa na liečenie ľahších prípadov slabej srdcovej výkonnosti a srdcových ťažkostí nervového pôvodu spojené s pocitom nepokoja. Účinok je však slabší a trvá kratší čas. Vedci tiež potvrdili, že hlaváčik má močopudné a upokojujúce pôsobenie. Homeopatické prípravky sa používajú pri nadmernej činnosti štítnej žľazy a srdcovej slabosti.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2011.3. Prístup 04. október 2022
  2. a b Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 32. s, ISBN 978-80-7360-589-6
  3. Na túru s Naturou [online]. snaturou2000.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online. Archivované 2022-02-22 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]