Preskočiť na obsah

Hnilec (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hnilec
obec
Železničná zastávka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 669 m n. m.
Súradnice 48°50′37″S 20°30′08″V / 48,8435°S 20,5023°V / 48.8435; 20.5023
Rozloha 27,08 km² (2 708 ha) [1]
Obyvateľstvo 407 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 15,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Starosta Otokár Jeremiaš[3] (KDH, HLAS-SD)
PSČ 053 75
ŠÚJ 526584
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hnilec, Spišská Nová Ves District
Webová stránka: hnilec.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hnilec je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Obec sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Hnilec, pod masívom Babinej, Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou.

Susedné obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Gemerská Poloma, Hnilčík, Mlynky, Nálepkovo, Vlachovo

Delí sa na: Garbovňa, Kút, Delava, Maša, Gapel, Pumplovka, Hamer, Kolónia, Huta, Trosky.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnilec

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti sa nachádza známa vodná nádrž Palcmanská Maša.

Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Obyvatelia obce pracovali na výstavbe trati MargecanyČervená Skala. V období SNP sa obyvatelia aktívne zapojili do partizánského hnutia.

Za rakúsko-uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na Gemerský a na Spišský. Gemerský tvorili dve osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskôr splynuli. Spišský Hnilec patril k Spišskej Novej Vsi ako jej osada. Hranicou medzi Gemerským a Spišským Hnilcom bola rieka Hnilec. V roku 1926 sa gemerská a spišská časť spojili, naďalej však patrili k Spišskej Novej Vsi až do roku 1954, kedy sa Hnilec osamostatnil.

Vývin názvu obce

  • 1315Guinicz
  • 1920Hnilec, maďarsky Nagyhnyilec

Starostovia obce

[upraviť | upraviť zdroj]

starosta: Otakar Jeremiáš

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

počet obyvateľov: 547

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 555
1880 565 60
1890 502 64
1900 438 84
1910 408 83
1921 653 121
1930 707 137
1950 635 89
1961 1 128 216
1970 1 095 238
1980 868 236
1991 583 181
2001 545 161

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 514 94,3
Gréckokatolícka cirkev 1 0,2
Bez vyznania 18 3,3
Ostatné a nezistené 12 2,2

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 518 95,0
maďarská 1 0,2
rómska 20 3,7
ostatné a nezistené 6 1,1

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia.[4] Necitlivou úpravou prešiel v druhej polovici 20. storočia, keď stratil dobový charakter. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté pruskými klenbami. Priečeliu dominuje dvojosový rizalit, fasády sú po modernistických úpravách hladké.
  • Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Karmelskej, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1894-1897. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď neogotickou krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné zariadenie pochádza z doby vzniku kostola.[5] Fasády sú členené opornými piliermi a oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, má nárožnú bosáž a je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových domov, ide najčastejšie o jednopodlažné troj až päťpriestorové zrubové domy z prelomu 19. a 20. storočia.[6] Majú sedlové strechy s doštením a podlomenicou. Strechy boli pôvodne pokryté šindľom, neskôr sa nahrádzal eternitom.
  • Pomník padlým vojakom v druhej svetovej vojne, ktorý sa nachádza nad železničnou stanicou.
  • Pamätné tabule Štefana Mišíka (1843 – 1919), kňaza, historika a etnografa, umiestnené na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty.

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky – Hnilec 40
Duchovný správca: Viliam Maretta

Základná aj materská škola boli zatvorené kvôli malému počtu žiakov.

  • Bežecké lyžovanie má bohatú históriu a niekoľko významných ocenení na celoslovenských súťažiach.
  • Futbalové turnaje, ktoré sú organizované cez letné prázdniny. Najprv je to turnaj medzi ulicami, o mesiac neskôr je to turnaj medzi chatármi a domácimi.
  • Multifunkčné ihrisko od roku 2010

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Mišík (* 1843 - † 1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty, sú umiestnené jeho pamätné tabule.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Kaštiele v okrese Spišská Nová Ves [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2022-12-02 z originálu.
  5. Hnilec - Kostol Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]