Preskočiť na obsah

Odorín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Odorín
obec
Kostol sv. Mikuláša
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 439 m n. m.
Súradnice 48°56′01″S 20°37′58″V / 48,933611°S 20,632778°V / 48.933611; 20.632778
Rozloha 9,14 km² (914 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 016 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 111,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1263
Starosta Mária Goduľová[3] (HLAS-SD, SNS, SME RODINA, SMER-SD)
PSČ 053 22
ŠÚJ 543403
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Odorín
Webová stránka: obecodorin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Odorín je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Odorica. V nadmorskej výške 435 – 531 m n. m.

Susedné obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Harichovce, Danišovce, Markušovce, Lieskovany, Spišská Nová Ves, Jamník, Matejovce nad Hornádom

Vývin názvu obce

  • 1263 – Odorin, Odorinum, Edelin
  • 1287 – Odorinum, Oderin
  • 1435 – Odorinum sive Edelen
  • 1773 – Odorin

Nemecký názov: Dirn
Maďarský názov: Odorín, Szepesedelény

Starostovia obce

[upraviť | upraviť zdroj]

1990 – 1998 Jozef Džubák (KDH)
1998 – 2002 Mikuláš Živčák (KDH)
2002 – 2006 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ) 2010 – 2014 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)

Obecné zastupiteľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (11 KDH, 1 HZDS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (4 HZDS, 4 KDH, 4 SNS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 KDH, 2 HZDS)
2010 – 2014 – poslancov

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 572 -
1880 658 104
1890 555 97
1900 536 113
1910 580 115
1921 573 104
1930 506 101
1950 538 111
1961 605 115
1970 700 142
1980 740 168
1991 789 192
2001 872 208

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 820 94,0
Gréckokatolícka cirkev 24 2,8
Evanjelická cirkev a. v. 2 0,2
Bez vyznania 19 2,2
Ostatné a nezistené 7 0,8

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 867 99,4
česká 1 0,1
ostatné a nezistené 4 0,5

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša biskupa, dvojloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1270.[4] Pôvodne plochostropú loď kostola zaklenuli v 80. rokoch 14. storočia na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V tomto období vznikol aj monumentálny portál na severnej strane lode. Barokovo bol upravený v rokoch 1763-1787. V roku 1807 bola pristavaná kaplnka Panny Márie Snežnej. Obnovou prešiel v rokoch 1921, 1965, 1969 a 1988. Stredoveká stavba sa dochovala v celej hmote s množstvom architektonických detailov. Severný ústupkový portál má lomený oblúk a hlavice stĺpov dekorované reliéfnymi listami. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou nesenou v rohoch stĺpikmi s hlavicami s rastlinným motívom. Zo stredovekých detailov sa tu nachádzajú zamurované románske portály, ranogotické výklenkové pastofórium ukončené vimperkom z konca 13. storočia, ďalej portál do sakristie a kamenná krstiteľnica s barokovým palmetovým vrchnákom z prvej polovice 18. storočia.[5] Hlavný oltár a ľavý bočný oltár sv. Rodiny sú neogotické z druhej polovice 19. storočia, pravý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je barokový z druhej polovice 18. storočia. V kaplnke je portikový klasicistický oltár Panny Márie z roku 1807 s neskorogotickou sochou Madony z rokov 1460-1480.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nachádzajú sa tu zamurované združené románskogotické okná z druhej polovice 13. storočia. Nad presbytériom je umiestnený sanktusník s barokovou helmicou. Kostol je ohradený kamenným cintorínskym múrom. V múre je osadený epitaf farára Jozefa Šoltýsa z roku 1831.
  • Mariášiovská kúria so sýpkou, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešla v 19. a 20. storočí.[7] Pôvodne objekt slúžil na správu miestneho majera. Na poschodí bola sýpka. Po druhej svetovej vojne slúžila ako sklad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami, strecha je manzardová.
  • Dom kurialistov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešiel objekt v druhej polovici 20. storočia.[8] Fasády kúrie sú po sekundárnych úpravách hladké, strecha je manzardová.
  • Rímskokatolícka fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1825.[9] Interiéry sú zaklenuté kláštornými klenbami. Fasády fary sú členené lizénami a oknami s polkruhovou suprafenestrou. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom s vročením 1825. Strecha je manzardová.[10]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V katastri obce se nachádza Národná prírodná pamiatka Markušovské steny.[11] V nej sa nechádza osem metrov vysoký Markušovský skalný hríb.[12]

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky – č. d. 35

Duchovný správca: Mgr. Ľubomír Karkoška
Kaplán: ThDr. Ing. Martin Kakalej, PhD.

  • Materská škola – č. d. 65
  • Základná škola – č. d. 65

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Odorín [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Odorín – Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Odorín – Katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Markušovské steny. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.
  12. SR36 K Markušovskému skalnému hríbu [online]. slovenskyraj.sk, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]