Odorín
| Odorín | |
| obec | |
 Kostol sv. Mikuláša
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 439 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′01″S 20°37′58″V / 48,933611°S 20,632778°V |
| Rozloha | 9,14 km² (914 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 016 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 111,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1263 |
| Starosta | Mária Goduľová[3] (HLAS-SD, SNS, SME RODINA, SMER-SD) |
| PSČ | 053 22 |
| ŠÚJ | 543403 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Odorín | |
| Webová stránka: obecodorin.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Odorín je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Odorica. V nadmorskej výške 435 – 531 m n. m.
Susedné obce
[upraviť | upraviť zdroj]Harichovce, Danišovce, Markušovce, Lieskovany, Spišská Nová Ves, Jamník, Matejovce nad Hornádom
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
Nemecký názov: Dirn
Maďarský názov: Odorín, Szepesedelény
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia obce
[upraviť | upraviť zdroj]1990 – 1998 Jozef Džubák (KDH)
1998 – 2002 Mikuláš Živčák (KDH)
2002 – 2006 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)
2010 – 2014 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (11 KDH, 1 HZDS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (4 HZDS, 4 KDH, 4 SNS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 KDH, 2 HZDS)
2010 – 2014 – poslancov
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 572 | - |
| 1880 | 658 | 104 |
| 1890 | 555 | 97 |
| 1900 | 536 | 113 |
| 1910 | 580 | 115 |
| 1921 | 573 | 104 |
| 1930 | 506 | 101 |
| 1950 | 538 | 111 |
| 1961 | 605 | 115 |
| 1970 | 700 | 142 |
| 1980 | 740 | 168 |
| 1991 | 789 | 192 |
| 2001 | 872 | 208 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 820 | 94,0 |
| Gréckokatolícka cirkev | 24 | 2,8 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 19 | 2,2 |
| Ostatné a nezistené | 7 | 0,8 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 867 | 99,4 |
| česká | 1 | 0,1 |
| ostatné a nezistené | 4 | 0,5 |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša biskupa, dvojloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1270.[4] Pôvodne plochostropú loď kostola zaklenuli v 80. rokoch 14. storočia na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V tomto období vznikol aj monumentálny portál na severnej strane lode. Barokovo bol upravený v rokoch 1763-1787. V roku 1807 bola pristavaná kaplnka Panny Márie Snežnej. Obnovou prešiel v rokoch 1921, 1965, 1969 a 1988. Stredoveká stavba sa dochovala v celej hmote s množstvom architektonických detailov. Severný ústupkový portál má lomený oblúk a hlavice stĺpov dekorované reliéfnymi listami. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou nesenou v rohoch stĺpikmi s hlavicami s rastlinným motívom. Zo stredovekých detailov sa tu nachádzajú zamurované románske portály, ranogotické výklenkové pastofórium ukončené vimperkom z konca 13. storočia, ďalej portál do sakristie a kamenná krstiteľnica s barokovým palmetovým vrchnákom z prvej polovice 18. storočia.[5] Hlavný oltár a ľavý bočný oltár sv. Rodiny sú neogotické z druhej polovice 19. storočia, pravý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je barokový z druhej polovice 18. storočia. V kaplnke je portikový klasicistický oltár Panny Márie z roku 1807 s neskorogotickou sochou Madony z rokov 1460-1480.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nachádzajú sa tu zamurované združené románskogotické okná z druhej polovice 13. storočia. Nad presbytériom je umiestnený sanktusník s barokovou helmicou. Kostol je ohradený kamenným cintorínskym múrom. V múre je osadený epitaf farára Jozefa Šoltýsa z roku 1831.
- Mariášiovská kúria so sýpkou, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešla v 19. a 20. storočí.[7] Pôvodne objekt slúžil na správu miestneho majera. Na poschodí bola sýpka. Po druhej svetovej vojne slúžila ako sklad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami, strecha je manzardová.
- Dom kurialistov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešiel objekt v druhej polovici 20. storočia.[8] Fasády kúrie sú po sekundárnych úpravách hladké, strecha je manzardová.
- Rímskokatolícka fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1825.[9] Interiéry sú zaklenuté kláštornými klenbami. Fasády fary sú členené lizénami a oknami s polkruhovou suprafenestrou. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom s vročením 1825. Strecha je manzardová.[10]
-
Kostol sv. Mikuláša -
-
-
Gotický ústupkový portál -
Barokový portál
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V katastri obce se nachádza Národná prírodná pamiatka Markušovské steny.[11] V nej sa nechádza osem metrov vysoký Markušovský skalný hríb.[12]
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Farský úrad
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky – č. d. 35
Duchovný správca: Mgr. Ľubomír Karkoška
Kaplán: ThDr. Ing. Martin Kakalej, PhD.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Materská škola – č. d. 65
- Základná škola – č. d. 65
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Odorín [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Odorín – Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Odorín – Katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Markušovské steny. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.
- ↑ SR36 K Markušovskému skalnému hríbu [online]. slovenskyraj.sk, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Neoficálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskogotického kostola