Hongkong (ostrov)
Hong Kong | |
Ostrov | |
Poloha | južná časť Hongkongu |
---|---|
- súradnice | 28°15′18″S 114°11′42″V / 28,25500°S 114,19500°V |
Najvyšší bod | Victoria Peak |
- výška | 552 m n. m. |
Rozloha | 80,72 km² (8 072 ha) |
Obyvateľstvo | 1 195 529 (2020) |
Hustota | 14 810,82 obyv./km² |
Wikimedia Commons: Hong Kong Island | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrov Hongkong (čín. 香港島) sa nachádza v južnej časti Hongkongu, osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky. S rozlohou približne 80 km² je druhým najväčším ostrovom Hongkongu.[1] Nachádza sa na ňom obchodné, finančné a administratívne centrum Hongkongu. Ostrov Hongkong sa po skončení Prvej ópiovej vojny v roku 1842 stal britskou kolóniou a ostal ňou až do roku 1997, keď prešiel pod čínsku správu.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Po ostrove Lantau je ostrov Hongkong druhým najväčším v Hongkongu a zaberá približne 7% osobitnej administratívnej oblasti. Približne 7 km² rozlohy ostrova tvorí pôda rekultivovaná z mora. Severné pobrežie ostrova sa nachádza vo Viktóriinom prístave, ktorý ostrov oddeľuje od polostrova Kowloon.
Administratívne sa ostrov Hongkong delí na štyri okrsky, a síce Central and Western District, Wan Chai District, Southern District a Eastern District.
Populácia
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov Hongkong je husto obývaný, predovšetkým oblasti na jeho severnej strane, a patrí medzi najhustejšie zaľudnené oblasti na svete. Na ostrove býva takmer pätina celkovej populácie Hongkongu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 na ostrove žilo 1 195 529 obyvateľov, z toho 85 % etnických Číňanov, 5,6 % Filipíncov, 2,6 % Indonézanov, a 2,5 % belochov.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologické nálezy ukazujú, že ostrov bol obývaný už pred viac než 6000 rokmi. Od obdobia dynastie Ťin v treťom storočí n.l. bola oblasť pod vplyvom čínskych vládcov. Pred príchodom Britov v 19. storočí ostrov obývali viaceré národnosti južnej Číny: na východe ostrova boli farmári národnosti Hakka, v centrálnej a západnej časti národnosti Hoklo a Punti (Kantončania) a južné brehy ostrova, v oblasti dnešnej štvrti Aberdeen, žili tzv. ľudia z lodí národnosti Tanka.
Po Prvej ópiovej vojne (1839-1842) a následnej Nankinskej zmluve (1842) sa ostrov Hongkong stal kráľovskou kolóniou Veľkej Británie. V severnej časti ostrova bolo založené mesto Victoria, ktorí bolo administratívnym centrom kolónie. Napriek tomu, že na ostrove v čase príchodu Britov žilo niekoľko tisíc miestnych obyvateľov, vtedajší minister zahraničných vecí Lord Palmerston o ňom vyhlásil, že je holá skala (barren rock).[3]
Počas Druhej svetovej vojny bol Hongkong napadnutý Japonským cisárstvom a v decembri 1941 sa na ostrove Hongkong odohrali posledné boje medzi britskými a japonskými jednotkami. Ostrov definitívne padol na prvý sviatok vianočný, 25. decembra 1941, čím vošiel tento deň do miestnych dejín ako "čierne vianoce". Japonská okupácia, ktorá sa skončila v auguste 1945 kapituláciou americkým jednotkám, viedla k drastickému poklesu populácie ostrova, z 1,6 milióna v roku 1941 na 600 tisíc v roku 1945.
Ostrov Hongkong prešiel s ostatnými časťami bývalej britskej kolónie pod čínsku správu 1. júla 1997.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Na ostrove Hongkong je sedem liniek hongkonského metra. Výlučne na ostrove sú dve linky: Island line a South Island line, cez more spája ostrov Hongkong s polostrovom Kowloon a ostratnými oblasťami Hongkongu päť ďalších liniek: Tung Chung line, Airport Express line, Tsuen Wan line, Tseung Kwan O line a East Rail line.
Cez Viktóriin prístav je ostrov Hongkong spojený s Kowloonom štyrmi tunelmi metra a ďalšími tromi automobilovými tunelmi. Medzi Hongkongom a Kowloonom nie sú postavené žiadne mosty, avšak dva mosty spájajú ostrov Hongkong s menším ostrovom Ap Lei Chau, ktorý leží južne od Hongkongu.
Na ostrove Hongkong taktiež premávajú električky firmy Hong Kong Tramways a lanová dráha Peak Tram, ktorá vozí turistov na najvyšší vrchol ostrova, Victoria peak. Trajekty spájajú obchodné centrum Central s ostrovmi ako Lantau, Lamma, alebo Cheung Chau.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hong Kong 2020: The Facts [online]. yearbook.gov.hk, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 2021 Population Census - District Profiles [online]. census2021.gov.hk, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 280-281