Hrčova Kečka
Hrčova Kečka | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Dolný Kubín |
Obce | Párnica, Istebné, Veličná |
Časť | Osnica |
Pohorie | Malá Fatra |
Podcelok | Krivánska Fatra |
Povodie | Orava |
Nadmorská výška | 1 225,6 m n. m. |
Súradnice | 49°14′42″S 19°11′14″V / 49,2449°S 19,1871°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Wikimedia Commons: Hrčova Kečka | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrčova Kečka (1 225,6 m n. m.[1]) je vrch vo východnej časti Malej Fatry. Nachádza sa nad obcou Istebné, približne 8 km západne od Dolného Kubína.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na východnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Krivánska Fatra a jej časti Osnica.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Párnica, Istebné a Veličná.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Zázrivá a juhovýchodne ležiace Istebné a Veličná.[2] Vrch patrí do Národného parku Malá Fatra.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dominantný vrch okrajovej časti pohoria leží v hrebeni, ktorý je cez vrch Opálené (1 003 m n. m.) napojený na masív Kubínskej hole v centrálnej časti Oravskej Magury. Od zvyšku Krivánskej Fatry túto časť oddeľuje údolie Zázrivky. Severne susedí Mrazenica (943 m n. m.) a Pavláskova skalka (927 m n. m.), východne Mackov (931 m n. m.) a Močidlá (899 m n. m.), južne Lysica (1 214 m n. m.) a západne Ostré (931 m n. m.) a Malý Rozsutec (1 344 m n. m.).[5] Východným smerom sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Istebnianky, voda zo západných odteká prítokmi do Zázrivky a rieky Oravy.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast Hrčovej Kečky neumožňuje súvislejší rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou sú miestami pozorovateľné okolité vrchy Malej Fatry, Oravskej Magury a Kysuckej vrchoviny, pri vhodných podmienkach aj Veľká Fatra, Chočské a Skorušinské vrchy, Nízke a Západné Tatry.[6]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Geologicky tvoria Hrčovu Kečku celky fatrika (krížňanského príkrovu). Vrcholovú časť budujú sivé slienité škvrnité vápence allgäuského súvrstvia (tzv. fleckenmergel resp. flekenkalk) a erózii odolnejšie rádioláriové vápence a rádiolarity ždiarskeho súvrstvia.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi. Východne prechádza údolím Istebnianky modro značený turistický chodník z Istebného pod Kubínsku hoľu.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 14.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2022-02-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra – Vrátna. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Haško, J., Polák, M., 1978: Geologická mapa Kysuckých vrchov a Krivánskej Malej Fatry 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrčova Kečka