Minčol (vrch v Malej Fatre)
| Minčol | |
| vrch | |
 Pohľad od Žiliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Martin |
| Obce | Višňové, Stráňavy, Turie, Martin-Priekopa |
| Časť | Lúčanské Veterné hole |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Lúčanská Fatra |
| Povodia | Váh, Rajčanka, Turiec |
| Nadmorská výška | 1 363,9[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°07′27″S 18°49′38″V / 49,1242°S 18,8272°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Vrútok alebo Višňového
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Minčol (vrch v Malej Fatre) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Minčol (1 363,9 m n. m.[2][3]) je mohutný vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 12 km juhovýchodne od Žiliny.[4] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej centrálnej, najvyššej časti Lúčanské Veterné hole.[6] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin. Na vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Turie, Višňové, Stráňavy a Martin-Priekopa.[7] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaca Dlhá lúka (1 304,9 m n. m.) a Zázrivá (1 394 m n. m.), severným susedom po hrebeni sa nachádza Malý Minčol (1 330 m n. m.) a Úplaz (1 301 m n. m.). Západne leží Skalnatá (1 126 m n. m.), situovaná na bočnom hrebeni, vybiehajúcom z Minčola až po Mikušovú (778 m n. m.) a východným smerom leží Diaľna (908 m n. m.).[4] Na úpätí Minčola na žilinskej strane sa nachádzajú obce Stráňavy, Višňové a Turie s rovnomennými turisticky zaujímavými dolinami.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Domašín (575 m n. m.) v Strečnianskej tiesňave cez Minčol a Veľkú lúku (1 476 m n. m.) do Fačkovského sedla. Pokým zo žilinskej strany pôsobí mohutným dojmom s relatívne najväčšou výškou, z východnej, turčianskej strany je pomerne nenápadný. Svahy pokrýva zväčša smrekový, miestami zmiešaný les, vrcholová časť je bez porastu, čím umožňuje kruhový výhľad. Okolie vrcholu je porastené súvislými plochami čučoriedky obyčajnej (Vaccinium myrtillus). Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž a turistický rázcestník, v blízkom sedle Okopy sa nachádza exponát dela z konca II. svetovej vojny. Severné svahy odvodňujú prítoky Stráňavského potoka a Rosinky, západnú časť prítoky Turianskeho potoka a východné potok Javorina.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nadmorskej výške a polohe je z odlesneného vrcholu výborný kruhový výhľad. Južný smer čiastočne obmedzujú Martinské hole s najvyššou časťou Lúčanskej Fatry, inak sú dobre pozorovateľné mnohé malofatranské vrcholy, Žilinská i Turčianska kotlina a viaceré susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach sa prejavuje jeho výhodná poloha v osi horného toku rieky Váh a nižších pohorí na severe a západe. Na východ tak dovidieť ponad Liptov k štítom Západných a Vysokých Tatier, ponad Veľkú Fatru vystupuje hrebeň Nízkych Tatier. Ako na dlani vidieť Veľký Choč a Krivánsku Fatru, Oravské Beskydy zaujmú najmä dominantnou Babou horou a Pilskom. Severný horizont pokračuje vrchmi Kysuckých Beskýd, ktoré prechádzajú v Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou a juhozápadným smerom dominujú vrchy Javorníkov, severnej časti Bielych Karpát a Strážovských vrchov.[8]
Podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je obľúbeným vyhliadkovým miestom a počas roka naň smerujú viaceré podujatia. Masový charakter má najmä hviezdicový Silvestrovský výstup na Minčol, organizovaný KST Višňové, ktorého sa zúčastňuje niekoľko sto turistov. V roku 2022 sa uskutočnil 25. ročník. V októbri je organizovaný Beh na Minčol, ktorý začína v ústi Višňovskej doliny. Trať má dĺžku 6,5 km a prevýšenie 850 metrov.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí Minčola sa počas druhej svetovej vojny odohrali silné boje, čoho dokladom je aj pamätník na úpätí kopca smerom na Strečno. Na jeho svahoch sú dodnes viditeľné pozostatky zákopov a expozícia zbraní, ktoré sa v apríli 1945 podieľali na ostreľovaní nemeckých pozícií v Žilinskej kotline a oslobodení Žiliny.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značenej trase E3:
- po
značenom chodníku 2728:
- z obce Višňové cez Hornú roveň
- z Vrútockej lokality Piatrová cez sedlo Okopy
- po
značke:
- z obce Turie cez Turskú dolinu
- z Vrútok od ATC Turiec cez sedlo Prašivé[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vrcholový dvojkríž -
Vrchol Minčola v zime -
Pamätník -
Vrch z Hoblíka -
Výhľad na východ až k Tatrám -
Severný horizont - Tatry, Krivánska Fatra, Babia hora -
Z a JZ horizont
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Minčol (vrch v Malej Fatre)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Malá Fatra – Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- Jozef Gargulák, Vladimír Križo: Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR č. 1, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1984;