IAR 80

	IAR 80 / IAR 81
	; Dvojica stíhačiek IAR 80B Rumunského kráľovského letectva
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Industria Aeronautică Română (IAR)
Prvý let	12. apríla 1939
Zavedený	február 1941
Vyradený	1949; 1952 (IAR-80DC)
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	Rumunské kráľovské letectvo
Výroba	1940 – 1944
Vyrobených	436
	Letecký portál

IAR 80 bolo rumunské stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Na samom konci tridsiatych rokov išlo o tretiu najrýchlejšiu stíhačku na svete, ktorá navyše mala príjemné letové vlastnosti.

Vývoj

Rumunský letecký priemysel nebol pred druhou svetovou vojnou nijako vyspelý a k Rumunsko väčšinu typov dovážalo alebo vyrábalo v licencii. Prvý vlastný typ postavila spoločnosť Industria Aeronautică Română (po znárodnení 1. januára 1939 Interprinderea Aeronautică Română) z Brašova v roku 1930. Od roku 1936 vyrábala v licencii poľský typ PZL P.11F a v roku 1937 kúpila licenciu aj na PZL. Koncepcia poľských lietadiel však bola už zastaraná a tak sa konštruktéri rozhodli ísť vlastnou cestou. Maximálne využili celú pološkrupinu zadnej časti trupu, motorové lôžko a kormidiel PZL-24 E a naň napojili nové krídlo so zaťahovacím podvozkom. Prototyp nového IAR 80 s otvorenou pilotnou kabínou, opatrenou iba veterným štítkom, poháňal licenčný francúzsky hviezdicový motor Gnome-Rhône 14K Mistral Major s výkonom 714 kW (970 k) označený IAR K14 IIIc-36 s trojlistou staviteľnou vrtu. Skúšobný let typ absolvoval v apríli 1939 s dobrými výsledkami, slabinou bola výzbroj, ktorú tvorili iba dva guľomety Browning FN kalibru 7,92 mm. Sériový IAR 80 poháňal výkonnejší motor IAR K-14-1000A s výkonom 787 kW (1070 k) s novou vrtuľou a zosilnenou výzbrojou, ktorú tvorili 4 guľomety Browning FN kalibru 7,92 mm. Kabína bola vybavená odsuvným prekrytom, stabilizátor bol už samonosný a zväčšilo sa rozpätie krídiel. Prvá séria 20 kusov IAR 80 (výrobné čísla 001-020) bolo opatrené pohonnými jednotkami IAR K-14 III C-36 s výkonom 735 kW, rádiostanicami FuG-7A a štyrmi guľometmi Browning FN kalibru 7,92 mm. Produkcia bola ukončená v decembri 1941. Druhú výrobnú sériu IAR 80 (021-050) poháňal motor IAR K-14 IV C-32 s výkonom 735 kW, novinkou vnútorného vybavenia sa stal reflexný zameriavač Goerz. Posledný 50. kus bol pokusne opatrený motorom IAR K-14-1000 s výkonom 753 kW. Celkom bolo vyrobených okolo 400 kusov všetkých typov do zastavenia výrobnej linky v roku 1943.

Bojové nasadenie

Nasadenie týchto lietadiel bolo dosť pestré. Rumuni po boku Nemecka najprv bojovali od roku 1941 na východnom fronte proti ZSSR, kde boli stroje nasadené na Ukrajine najmä v Záporoží . Po ťažkých stratách v zime 1941 pri Odese a pod tlakom ústupových bojov potom boli nútení brániť svoje územie, hlavne dôležité ropné polia v Ploješti proti americkým ťažkým bombardérom . 1. augusta 1943 tieto ropné polia počas operácie Tidal Wave napadlo 177 Consolidated B-24 Liberator od 15. leteckej armády USAAF, pričom na konto IAR 80/81 pripadlo 10 z 54 zostrelov amerických bombardérov pri strate dvoch strojov. V čase vstupu Červenej armády na rumunské územie v auguste 1944 došlo k zmene strán, a tak lietadlá IAR 80/81 dokončili svoje vcelku úspešné bojové nasadenie na území Moravy a Slovenska v boji proti svojim bývalým spojencom – Nemecku a Maďarsku.

Špecifikácia (IAR 81C)

Technické údaje

Posádka: 1
Dĺžka: 8,97 m
Rozpätie: 11,00 m
Výška: 3,52 m
Nosná plocha: 16,50 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 200 kg
Vzletová hmotnosť: 2 900 kg
Pohonná jednotka: 1 × štrnásťvalcový dvojhviezdicový motor IAR K14-1000A s mechanickým kompresorom
Výkon pohonnej jednotky: 1 025 shp (764,34 kW )

Výkony

Maximálna rýchlosť: 500 km/h (vo výške 4 500 m)
Dostup: 10 000 m
Dolet: 1 030 km (s prídavnými nádržami)
Stúpavosť: výstup do 5 000 m za 6,5 minúty
Dĺžka vzletu: 350 m
Dĺžka pristátia: 750 m

Výzbroj

2 × 7,92mm guľomet Browning FN
2 × 20mm kanón MG 151
2 × 50kg puma

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IAR 80 na českej Wikipédii.