Ignác Anton Born
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
| Ignác Anton Born | |
 rakúsky osvietenec, geológ a montanista | |
| Narodenie | 26. december 1742 Cavnic, Rumunsko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. júl 1791 (48 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ignác Anton Born |
Ignác Anton Born (* 26. december 1742, Cavnic, Rumunsko – † 24. júl 1791, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky osvietenec, geológ, mineralóg a montanista.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Born sa narodil v sedmohradskom banskom meste Cavnic, neďaleko od mesta Baia Mare (staršie tvrdenia, že jeho rodiskom bola Alba Iulia, sú dnes historikmi spochybnené).[1] Jeho otcom bol delostrelecký dôstojník Ludwig Born, ktorý pochádzal zo Saska. Malý Ignác Born skoro osirel - otec zomrel v roku 1748 a matka v roku 1751. Poručníkom sirôt bol viedenský advokát Johann Anton Allmayer von Allstern, ktorý Ignáca a jeho dvoch mladších bratov zobral k sebe do Viedne (a neskôr sa zosobášil s Ignácovou staršou sestrou Františkou, ktorá bola na jeho odporúčanie vychovávaná v kláštore v meste Sibiu).[2] Po presídlení sa do Viedne Born študoval na jezuitskej strednej škole a po jej absolvovaní nastúpil ako novic do jezuitského rádu. Pred koncom noviciátu ale z rádu vystúpil a odišiel do Prahy, kde študoval právo na tamojšej univerzite. Štúdium ukončil v auguste roku 1763 a následne tri roky študoval na filozofickej fakulte tzv. montanistiku (súbor prírodných vied, v ktorých dominovala geológia, mineralógia a poznatky o baníctve). V roku 1769 sa stal banským radcom pri Hlavnom komorskogrófskom úrade v Banskej Štiavnici. V tejto pozícii pôsobil len rok a pol, v septembri 1770 zo Štiavnice odišiel. Od 10. novembra roku 1770 sa stal prísediacim Najvyššieho mincového a banského úradu v Prahe (do začiatku novembra 1772). Od roku 1779 bol radcom Dvorskej komory pre baníctvo a mincovníctvo vo Viedni.
Vypracoval návrh na získanie zlata a striebra nepriamou amalgamáciou. Tieto pokusy robil vo Viedni a v Sklených Tepliciach. Aj jeho pričinením bol usporiadaný v Sklených Tepliciach v roku 1786 prvý vedecký medzinárodný kongres, počas ktorého bolo založená prvá medzinárodná banská spoločnosť. Bol spoluzakladateľom Kráľovskej českej spoločnosti náuk.
Tvorba a dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Briefe über mineralogische Gegenstände (Frankfurt-Lipsko 1774)
- Ueber das Anquicken der gold- und silberhältigen Erze, Rothsteine, Schwarzkupfer und Heuttenspeise (Viedeň 1786)
- Bergbaukunde (Lipsko 1789)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HAUBELT, J.: České osvícenství. Praha 2004, s. 339.
- ↑ BOHATÝ, M.: Ignác von Born jako mineralogický spisovatel a sběratel minerálů. In: BERÁNEK, M. (ed.): Ignác von Born a 220. výročie vzniku I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete.... Banská Bystrica 2006, s. 27.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BERÁNEK, Mikuláš (ed.): Ignác von Born a 220. výročie vzniku I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete : zborník prednášok, Banská Štiavnica, 7. september 2006. Banská Bystrica : Slovenská banícka spoločnosť, 2006. 115 s. ISBN 80-969144-3-X
- HAUBELT, Josef: Studie o Ignáci Bornovi. Praha : Univerzita Karlova, 1972. 165 s.
- HAUBELT, Josef: České osvícenství. Praha : Rodiče, 2004 (2. rev. vydanie). 608 s. [Na s. 339 - 363 štúdia o jeho Učenej spoločnosti (1773/1774 - 1784), na s. 419 - 433 štúdia o Bornovi a Královskej českej společnosti nauk] ISBN 80-86695-53-0
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |