Ignác Anton Born
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (29. 6. 2024) |
| Ignác Anton Born | |
 rakúsky osvietenec, geológ a montanista | |
| Narodenie | 26. december 1742 Cavnic, Rumunsko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. júl 1791 (48 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ignác Anton Born |
Ignác Anton Born (* 26. december 1742, Cavnic, Rumunsko – † 24. júl 1791, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky osvietenec, geológ, mineralóg a montanista.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Born sa narodil v sedmohradskom banskom meste Cavnic, neďaleko od mesta Baia Mare (staršie tvrdenia, že jeho rodiskom bola Alba Iulia, sú dnes historikmi spochybnené).[1] Jeho otcom bol delostrelecký dôstojník Ludwig Born, ktorý pochádzal zo Saska. Malý Ignác Born skoro osirel - otec zomrel v roku 1748 a matka v roku 1751. Poručníkom sirôt bol viedenský advokát Johann Anton Allmayer von Allstern, ktorý Ignáca a jeho dvoch mladších bratov zobral k sebe do Viedne (a neskôr sa zosobášil s Ignácovou staršou sestrou Františkou, ktorá bola na jeho odporúčanie vychovávaná v kláštore v meste Sibiu).[2] Po presídlení sa do Viedne Born študoval na jezuitskej strednej škole a po jej absolvovaní nastúpil ako novic do jezuitského rádu. Pred koncom noviciátu ale z rádu vystúpil a odišiel do Prahy, kde študoval právo na tamojšej univerzite. Štúdium ukončil v auguste roku 1763 a následne tri roky študoval na filozofickej fakulte tzv. montanistiku (súbor prírodných vied, v ktorých dominovala geológia, mineralógia a poznatky o baníctve). V roku 1769 sa stal banským radcom pri Hlavnom komorskogrófskom úrade v Banskej Štiavnici. V tejto pozícii pôsobil len rok a pol, v septembri 1770 zo Štiavnice odišiel. Od 10. novembra roku 1770 sa stal prísediacim Najvyššieho mincového a banského úradu v Prahe (do začiatku novembra 1772). Od roku 1779 bol radcom Dvorskej komory pre baníctvo a mincovníctvo vo Viedni.
Vypracoval návrh na získanie zlata a striebra nepriamou amalgamáciou. Tieto pokusy robil vo Viedni a v Sklených Tepliciach. Aj jeho pričinením bol usporiadaný v Sklených Tepliciach v roku 1786 prvý vedecký medzinárodný kongres, počas ktorého bolo založená prvá medzinárodná banská spoločnosť. Bol spoluzakladateľom Kráľovskej českej spoločnosti náuk.
Tvorba a dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Briefe über mineralogische Gegenstände (Frankfurt-Lipsko 1774)
- Ueber das Anquicken der gold- und silberhältigen Erze, Rothsteine, Schwarzkupfer und Heuttenspeise (Viedeň 1786)
- Bergbaukunde (Lipsko 1789)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HAUBELT, J.: České osvícenství. Praha 2004, s. 339.
- ↑ BOHATÝ, M.: Ignác von Born jako mineralogický spisovatel a sběratel minerálů. In: BERÁNEK, M. (ed.): Ignác von Born a 220. výročie vzniku I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete.... Banská Bystrica 2006, s. 27.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BERÁNEK, Mikuláš (ed.): Ignác von Born a 220. výročie vzniku I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete : zborník prednášok, Banská Štiavnica, 7. september 2006. Banská Bystrica : Slovenská banícka spoločnosť, 2006. 115 s. ISBN 80-969144-3-X
- HAUBELT, Josef: Studie o Ignáci Bornovi. Praha : Univerzita Karlova, 1972. 165 s.
- HAUBELT, Josef: České osvícenství. Praha : Rodiče, 2004 (2. rev. vydanie). 608 s. [Na s. 339 - 363 štúdia o jeho Učenej spoločnosti (1773/1774 - 1784), na s. 419 - 433 štúdia o Bornovi a Královskej českej společnosti nauk] ISBN 80-86695-53-0
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |