Preskočiť na obsah

Internet Explorer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Internet Explorer

Logo
Základné informácie
AutorThomas Reardon
VývojárMicrosoft
Posledná stabilná verzia
Operačný systémWindows (v minulosti: Mac OS X, Solaris, HP-UX)
Lokalizáciavšetky svetové jazyky (vrátane slovenčiny)
Stav vývojaukončený
Typ softvéruwebový prehliadač
LicenciaProprietárny softvér
ŠtandardyHTML5, CSS3, WOFF, SVG, RSS, Atom, JPEG XR
Ďalšie odkazy
Webová stránkahttp://windows.microsoft.com/sk-sk/internet-explorer/download-ie
CommonsInternet Explorer
Pozri aj Informačný portál
Architektúra prehliadača Internet Explorer 8

Internet Explorer, skrátene IE či MSIE, je proprietárny webový prehliadač od spoločnosti Microsoft, momentálne dostupný ako súčasť starých verzií Microsoft Windows. Internet Explorer bol najpoužívanejším webovým prehliadačom, od roku 2004 stráca podiel na trhu. V apríli 2005 bol podiel IE okolo 85% (pozri kapitolu Prijatie na trhu).

Internet Explorer je integrovanou súčasťou posledných verzií operačného systému Microsoft Windows. Pre niektoré staršie verzie tohto operačného systému je IE dostupný ako oddelený bezplatný produkt. Dodával sa s verziami Microsoft Windows od Windows 95 OSR2. Posledná veľká aktualizácia IE je však dostupná iba pre Windows 7. Napriek pôvodnému zámeru uviesť Internet Explorer 7 na trh až pri príležitosti vydania nasledovnej verzie Windows (Windows Vista) ohlásil Microsoft, pravdepodobne ako odpoveď na tlak konkurencie, 27. júla 2005 Microsoft vydal verziu Internet Explorer 7 pre Windows XP SP2.

V minulosti Microsoft tiež vyvíjal Internet Explorer for Mac a verzie pre použitie s X Window Systemom na Solarise a HP-UX. Tieto verzie sa však už prestali aktívne vyvíjať.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: História prehliadača Internet Explorer

Internet Explorer je odvodený od Spyglass Mosaic, raného komerčného web browsera. V roku 1995 bol Spyglass Mosaic licencovaný Microsoftom v dohode, pri ktorej Spyglass dostal štvrťročnú splátku plus percentá zo ziskov Microsoftu za hrubé príjmy za prehliadač. Hoci nesie podobné označenie ako NCSA Mosaic, ktorý bol prvým široko používaným prehliadačom, Spyglass Mosaic bol svojho času pomerne neznámy a nepoužíval žiaden zdrojový kód NCSA Mosaic.[1]

Internet Explorer 3 bol prvou veľkou verziou s podporou CSS a vedel používať PICS systém pre metadáta o obsahu. Zlepšenia boli pri porovnaní s jeho konkurenciou Netscape Navigatorom výrazné. V tej dobe sa Microsoft aj Netscape snažili ustanoviť de facto štandardy predtým, ako štandardizačné teleso World Wide Web Consortium (W3C) prišlo s oficiálnymi.

Browser nezískal širokú užívateľskú základňu až do verzie 4, uvoľnenej v októbri 1997, a integrovanej s OS Windows 98. Táto integrácia však bola predmetom značnej kritiky. Pozri detaily v Spojené štáty vs. Microsoft. Verzia 5 uvoľnená v septembri 1998 podporovala obojsmerný text, ruby characters, XML a XSL.

Verzia 6 bola uvoľnená v októbri 2001 zároveň s Windows XP. Mala rozšírenia DHTML, inline rámce s obmedzeným obsahom a lepšiu podporu CSS level 1, DOM level 1 a SMIL 2.0. Engine MSXML bol aktualizovaný na verziu 3.0. Medzi ďalšie nové vlastnosti patrili Internet Explorer Administration Kit, Media bar, integrácia s MSN Messenger, zber chýb, automatická zmena veľkosti obrázkov, P3P a nový vzhľad a správanie v štýle Windows XP.

V online chate 7. mája 2003 Brian Countryman, manažér programu Internet Explorer, deklaroval, že pre Microsoft Windows sa Internet Explorer prestane distribuovať oddelene od operačného systému (verzia 6 bude poslednou samostatnou verziou).[2] Bude však pokračovať ako súčasť evolúcie OS, kde aktualizácie IE budú súčasťou upgradeov OS.

Po dvoch rokoch však nastala zmena. 15. februára 2005 hlavný softvérový architekt Microsoftu Bill Gates ohlásil na RSA Conference 2005 v San Franciscu novú verziu prehliadača.[3] Uvoľnenie novej beta verzie sa očakávalo v lete 2005. IE7 bude dostupný iba pre Windows XP a neskoršie, vrátane Windows XP Professional x64 Edition a Windows Server 2003 SP1.[4] Nová verzia má chrániť používateľov od phishingu, ako aj škodlivého softvéru a bude smerovať k významnejšej podpore štandardov. Táto zmena bola ohlásená v čase prvého poklesu používania Internet Explorera (pozri kapitolu Prijatie na trhu). Aktualizovaná druhá betaverzia mala obsahovať vylepšenia v HTML 4.01 a CSS 2.0 a očakávala sa v štvrtom kvartáli 2005.

19. marca Microsoft vydal Internet Explorer 8. Priniesol zásadné inovácie ale Internet Explorer v rebríčkoch stále klesal a Microsoft sa rozhodol pristúpiť k vývoju IE razantnejšie. Vývoj Internet Explorer 9 sa začal pár týždňov po vydaní ôsmej verzie. IE9 úplne nové užívateľské prostredie, podporu pre všetky najnovšie štandardy, hardwarovú akceleráciu a nové JavaScriptové jadro "Chakra". Internet Explorer 9 bol vydaný 14.03.2011 a ohlasy boli veľmi pozitívne.

Spolu s vydaním Windowsu 8 vyšla nová verzia, Internet Explorer 10. Rovnako ako aj Windows 8, Internet Explorer 10 priniesol nové užívateľské prostredie optimalizované na dotyk, integrovaný Adobe Flash a vylepšený sandbox nazývaný Enhanced Proteced Mode. Internet Explorer 10 vyšiel 26.2.2013 aj na Windows 7, avšak bez nového užívateľského prostredia, integrovaného Flashu a s ďalšími obmedzeniami.

17.10.2013 bol vydaný Internet Explorer 11. Priniesol podporu pre WebGL, SPDY, prefetch a pred-načítanie stránok. Pre Windows 7 bol vydaný 7.11.2013 avšak zase s výraznými obmedzeniami.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vlastnosti prehliadača Internet Explorer

Internet Explorer bol navrhnutý na prehliadanie najširšieho spektra webstránok a poskytovanie istých funkcií v rámci operačného systému, vrátane Windows Update. Počas obdobia najväčšej prosperity v historických vojnách browserov Internet Explorer nahradil Netscape podporou mnohých, v tej dobe progresívnych, schopností.

Komponentová architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V Internet Exploreri sa široko používa Component Object Model (COM) technológia. Umožňuje tretím stranám pridávať funkcionalitu pomocou Browser Helper Objects (BHO) a umožňuje webstránkam ponúkať "rich content" pomocou ActiveX. Keďže tieto objekty majú rovnaké privilégiá ako samotný prehliadač, vytvára to bezpečnostné problémy. Tento problém adresoval Internet Explorer 6.0 Service Pack 2, ktorý obsahuje Manažér prídavných funkcií (Add-on Manager) na riadenie ActiveX komponentov a Browser Helper Objects.

Použiteľnosť a prístupnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko je IE úzko integrovaný s operačným systémom, využíva prístupnostnú platformu, poskytovanú s Windows. Internet Explorer je tiež používateľským rozhraním pre FTP klienta s podobným ovládaním ako Windows Explorer.

Schopnosť blokovať vyskakovacie okná (nevyžiadané okná vytvorené pomocou JavaScriptu) bola pridaná v Internet Exploreri 6.0, Service Pack 2.

Funkcionalita záložkového prehliadania nebola natívne podporovaná, ale bolo možno ju dosiahnuť inštaláciou MSN toolbaru od Microsoftu do Internet Exploreru 6. Prehliadač začal natívne podporovať záložkové prehliadanie od verzie 7.0.

Bezpečnostná platforma

[upraviť | upraviť zdroj]

Internet Explorer používa bezpečnostnú platformu založenú na zónach, čo znamená, že sa stránky zoskupujú na základe istých podmienok. Umožňuje obmedzenie širokých oblastí funkcionality a tiež špecifických funkcií. Záplaty a aktualizácie sa pravidelne uvoľňujú a sprístupňujú pomocou webstránky Windows Update website. Hoci sú bezpečnostné záplaty naďalej uvoľňované pre viacero platforiem, najnovšie aktualizácie, pridávajúce funkcionalitu a bezpečnostné vylepšenia, boli uvoľnené len pre Windows XP.


V júni 2005 vydala firma Secunia správu o 20 „nezaplátaných“ dierach v Internet Exploreri.[1] Všetky diery sú stále „nezaplátané“ v skorších verziách Windows, keďže mnohé z nich boli opravené iba vo Windows XP Service Pack 2.

Iným zdrojom informácií o bezpečnosti je SecurityFocus, ktorý ohlasoval 39 nezaplátaných dier v Internet Exploreri 6 na Microsoft Windows XP SP2[2] a 146 nezaplátaných dier v Internet Exploreri 6 na Microsoft Windows 2000 SP4.[2]

Vo verzii 7 Microsoft pridal filter "phishing" stránok a izolovanie prehliadača od systému - Proteced Mode. Internet Explorer tak pokročil o veľký krok v bezpečnosti a stal sa prvým prehliadačom so sandboxom.

Podpora štandardov

[upraviť | upraviť zdroj]

Internet Explorer 6 takmer plne podporuje HTML 4.01, CSS Level 1, XML 1.0 a DOM Level 1 s malými implementačnými medzerami. Čiastočne podporuje CSS Level 2 a DOM Level 2 s istými implementačnými medzerami a problémami dodržiavania štandardov. Podporuje XHTML 1.0 do tej miery, že dodržiava návod na kompatibilitu HTML 4.01. Internet Explorer používa DOCTYPE sniffing, aby zvolil medzi "quirks mode" (vykresľuje podobne ako staršie verzie MSIE) a režimom podpory štandardov (vykresľuje prísne podľa špecifikácií W3C) pre vykresľovanie HTML a CSS. Plne podporuje XSLT 1.0 alebo Working Draft of XSL z decembra 1998, v závislosti od dostupnej verzie MSXML (dynamicky linkovaná knižnica). Poskytuje tiež vlastný dialekt ECMAScriptu zvaný JScript.

Internet Explorer 6 podporuje množstvo grafických súborových formátov, vrátane GIF, JPEG a PNG. Dlho očakávaná podpora alpha channel v PNG bola pridaná vo verzii 7.0 beta 1.

Internet Explorer 9 priniesol podporu pre HTML5 video a audio, Canvas a CSS3.

Proprietárne rozšírenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Internet Explorer zaviedol množstvo proprietárnych rozšírení do množstva štandardov vrátane HTML, CSS a DOM. To spôsobilo, že množstvo webstránok je možné správne zobrazovať iba s jeho použitím. Kým Netscape Navigator (nie moderné verzie Netscape) bol tiež zodpovedný za masívne proprietárne rozšírenie základných webových štandardov, cynici Microsoftu sa na to pozerajú ako na inštanciu politiky "embrace, extend and extinguish" (EEE; "pojmi, rozšír a vykoreň"), spôsobu vyradenia konkurencie z trhu tým, že ju prinútia používať proprietárnu technológiu, ktorú Microsoft ovláda, čo vyústi do "vendor lock-in" (stavu, kedy sa používajú iba produkty jedného dodávateľa).

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kritika prehliadača Internet Explorer

Internet Explorer je predmetom množstva kritiky. Veľa z nej sa týka obáv o bezpečnosť: O významnej časti internetom sa šíriaceho spamu, spyware, adware a počítačových vírusov je známe, že je čiastočne spôsobená zneužiteľnými dierami a bezpečnostnými nedostatkami v architektúre IE. Ďalej, významné množstvo používateľov a bezpečnostných expertov vníma, že Microsoft sa nedostatočne snažil opraviť zneužiteľné diery včas a efektívne. Väčšina bezpečnostných nedostatkov sú v najnovšej verzii Internetu Explorera vyriešené.

Iná kritika, väčšinou od technicky zdatných používateľov a vývojárov webstránok a na browseri založených softvérových aplikácií, sa týka podpory otvorených štandardov. Internet Explorer do istej miery podporuje množstvo štandardizovaných technológií, ale má implementačné medzery a zlyhania podpory - niektoré významné, niektoré nie - ktoré viedli ku kritike od zvyšujúceho sa počtu vývojárov. Tento nárast je do veľkej miery pripísateľný faktu, že sa začínajú široko používať konkurenčné prehliadače, ktoré ponúkajú relatívne úplné, štandardy dodržiavajúce implementácie. Rozšírenosť IE, napriek jeho vnímanej podradnosti v tejto oblasti, frustruje vývojárov, ktorí chcú písať kód fungujúci nezávisle od prehliadača.

Prijatie na trhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Miera prijatia IE sa zdá byť úzko spätá s mierou prijatia Microsoft Windows, keďže je to predinštalovaný prehliadač, ktorý prichádza s Windows. Od integrácie IE 4.0 s Windows 98 v roku 1998 sa jeho prijatie výrazne zrýchlilo: z 57,6% v roku 1998 na 86,08% v roku 2000. Často sa mu pripisuje, že priniesol World Wide Web nováčikom. Tento jav však bol nedávno nazvaný „monokultúrou Microsoftu“, analogicky k problémom spätým s nedostatočnou biodiverzitou v ekosystéme. V roku 2002 Internet Explorer takmer kompletne nahradil svojho hlavného rivala Netscape a ovládol trh.

Po boji a výhre vo vojne browserov na konci 90-tych rokov sa začal podiel IE zmenšovať. Po dosiahnutí vrcholu okolo 95,4% v roku 2002 nastal plynulý pokles. Štatistiky ukazujú, že v súčasnosti najvýznamnejšiu konkurenciu tvoria open source prehliadače založené na jadre Gecko, obzvlášť Mozilla Firefox.

Napriek tomu Internet Explorer zostal dominantným webovým prehliadačom. Rýchlosť ústupu bola v porovnaní s Netscape pomalá. Rozličné organizácie ohlasujú rozličný podiel na trhu v závislosti od ich prístupov a vzoriek: spoločnosť na analýzu webu WebSideStory ohlasovala, že IE mal na trhu v USA 88,46% podiel (23. september 2005); OneStat ohlásila, že IE mal globálny trhový podiel 86,63% (27. apríl 2005); NetApplications ohlásila, že IE mal trhový podiel 86,87% (september 2005); a Janco Associates, Inc. ohlásila, že IE mal trhový podiel 85,07% (14. júl 2005).

Priemyselné prijatie

[upraviť | upraviť zdroj]

ActiveX používa množstvo verejných webstránok a webových aplikácií vrátane eBay. Podobne BHOs používajú mnohé vyhľadávače a tretie strany na pridanie prístupu k svojim službám; napríklad panel nástrojov vyhľadávača Google. Použitie COM umožňuje v aplikácii použiť funkcie vyhľadávača. Preto množstvo doplnkov a aplikácií ako RealPlayer (prehrávač multimédií) používa modul IE pre prehiadanie webu v rámci aplikácie.

"Samostatný" Internet Explorer

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci nie je oficiálne možné používať viaceré verzie Internet Explorera na jednom počítači zároveň, niektorí hackeri (Joe Maddalone, Ryan Parman, et al) úspešne separovali niekoľko jeho verzií, čím vytvorili samostatné aplikácie. Boli označené ako „standalone“ IEs a jednalo sa o verzie 3.0 až 5.5 SP2.[3]

Odinštalovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka odinštalovania Internet Explorera zo systému Windows bola prvýkrát navrhnutá počas protimonopolného súdneho prípadu. Kritici cítili, že by mali mať právo slobodne odinštalovať Internet Explorer rovnako ako akýkoľvek iný aplikačný software.

Jedným z argumentov Microsoftu počas súdu bolo, že odinštalovanie Internet Explorera z Windows môže spôsobiť nestabilitu systému. Aspoň jeden z komentátorov podporuje tento argument a poznamenáva, že odstránenie Internet Explorera tiež zneprístupní Windows Update, čo zanechá používateľa bez dôležitých bezpečnostných aktualizácií operačného systému. Austrálsky počítačový výskumník Shane Brooks však neskôr demonštroval, že Windows 98 môže v podstate bežať s odstránenými súbormi IE.[5] Brooks pokračoval a vyvinul softvér, ktorý zmení Windows tak, že odstráni „neželané komponenty“. Takýto systém bol neskôr známy ako 98lite/XPLite. Microsoft tvrdil, že software neodstránil všetky komponenty Internet Explorera, pretože za sebou zanechal mnohé DLL súbory.

Poznámky pod čiarou

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑  Memoirs From the Browser Wars Archivované 2008-05-17 na Wayback Machine
  2. ↑  Microsoft to abandon standalone IE
  3. ↑  Gates Highlights Progress on Security, Outlines Next Steps for Continued Innovation
  4. ↑  IE7 Platforms and Outlook Express
  5. ↑  U.S. v. Microsoft: Court's Findings of Fact

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ . Dostupné online.
  2. ↑ a b . Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu.
  3. ↑ Multiple IEs In Windows Web Design [online]. . Dostupné online. Archivované 2008-07-09 z originálu.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Internet_Explorer&oldid=7934570“