Biodiverzita

Biodiverzita alebo biologická diverzita (angl. biological diversity) je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov. Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody, horninové podložie ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita predstavuje rôznosť života. Existuje mnoho definícií biodiverzity. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete.

Svetový fond ochrany prírody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na Zemi, milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie“ (preklad podľa Kindlmanna a Jersákové). Je to veľmi dôležitý proces i pre budúce generácie a taktiež je veľmi krehký. Narušenie jednej zložky (prostredie, bióm, predátor...) môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých druhov, ktoré sú od nich závislé.

Vedecká definícia a etymológia

Biologická diverzita je neologizmus zložený zo slov biológia a diverzita a znamená rozmanitosť života v prírode. Termín biologická rozmanitosť bol vytvorený Thomasom Lovejoyom (vo WWF spoluzakladateľ conservation biology) v roku 1980.

Úrovne biodiverzity

Rozlišujeme tri úrovne biodiverzity:

• genetickú (génová variabilita v rámci populácie alebo celého druhu)
• druhovú (rozmanitosť na úrovni druhov)
• ekosystémovú (rozmanitosť na úrovni společenstiev a ekosystémov)

Biodiverzita na Zemi

Biologická rôznosť je pri väčších klimatických teplotách väčšia. Príkladom môže byť rovníkové a tropické pásmo či historické teplá období počas fanerozioka. (napr. cicavce a hmyz). Pre diverzitu fauny a flóry na Zemi plnia veľký význam ostrovy. Mnohé druhy sú tu početnejšie ako na súši. Zvyčajne je to spôsobené chýbaním predátora a súperov. Tieto ekosystémy sú veľmi zraniteľné. Na niektorých ostrovoch žijú dokonca živočíchy ktoré na súši už vyhynuli (napr. lemury na Madagaskare).

Biodiversita na Slovensku

Nepôvodné druhy na Slovensku tvoria 24% rastlín. V priemere na Slovensku pribudne za rok 3 až 5 nepôvodných rastlín.

Druhová rozmanitosť

(druhová diverzita) je biodiverzita na úrovni druhov. Jej meradlom je celkový počet živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi a jeho rast. Počet všetkých druhov na Zemi nie je ľuďmi zďaleka známy - odhady sa pohybujú medzi 1,7 až 1.8 milióna druhov, z toho 920 000 predstavuje hmyz. Len 1,4 miliónov druhov je pomenovaných, vedecky popísaných a zaradených. Tiež máme len hmlisté predstavy o jeho pohybe - pribúdanie resp. ubúdanie druhov. Len za obdobie 1965 - 1990 vymizlo okolo 50 000 druhov. Podľa inej štúdie z roku 2014 však k úbytku druhov nedochádza. Vymieranie druhov je jeden zo spôsobov merania vplyvu človeka na biosféru. Druhová rozmanitosť je ovplyvnená dvoma základnými protikladnými procesmi. Sú to rýchlosť speciácie a vymieranie druhu.

Vymieranie druhov

K najväčšiemu vymieraniu druhov dochádza v prostrediach s najväčšou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v dažďových pralesoch, koralových útesoch a mokradiach. Všetky tri menované ekosystémy, hlavne v posledných rokoch, trpia priamym či ne priamym vplyvom človeka. Zničenie habitatov, kultivácia, erózie, znečistenie, ťažba dreva, odvodnenie... Tým všetkým človek vo veľkej miere prispel k poklesu biodiverzity.

Miera vymierania (ale i zvyšovania počtu) druhov sa dá pomerne presne stanoviť zo zmeny rozlohy ich prirodzených biotopov. Empiricky bolo zistené, že pri úbytku prirodzeného prostredia na 1/10 prežije polovica druhov. Po odhade pôvodného počtu druhov v danom prostredí a zo zmeny rozlohy ich biotopu je možné teda stanoviť odhad súčasného počtu druhov v danej lokalite.

Ochrana biologickej diverzity

• zakladanie chránených území
• zachovávanie pôvodných prírodných pralesov
• organizovanie občianskych programov na podporu druhovej biodiverzity
• vytvorenie programov s cieľom zachovania druhu

Pozri aj

• Ekosystém
• Biotop

Literatúra

• Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková: Biologické principy ochrany přírody; Portál, Praha 2001 ISBN 80-7178-552-0
• ATTENBOROUGH, David. Planeta žije. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-095-0.
• Meadowsová, D.: Meze růstu, Argo, 1992, str. 88-89