Isthmické hry
Isthmické hry[1] (iné názvy: isthmijské hry, istmijské hry, istmické hry[2]; od starogr. Ίσθμια – Isthmia) boli starogrécke súťaže usporadúvané na počesť boha Poseidóna na druhej strane Korintskej šije (po grécky Isthmos, po latinsky Isthmus), pri pobrežnej obci Isthmia.[3][4]
Miestom konania isthmijskych hier bola Korintská šija v Argolide. Hry sa usporadúvali na počesť boha Poseidóna. Staroveké korintské mýty hovoria, že Poseidón získal túto zem po spore s bohom Héliom. Ich rozhodcom sa stal Hekatoncheir Briareos, ktorý Korintskú šiju prisúdil Poseidónovi a Héliovi odovzdal výšinu nad Korintom.[5] Podľa Aténčanov hry založil mýtický hrdina Théseus a podľa Korinťanov Sizyfos.[5][6] Už od pradávna tam stál Poseidónov chrám, ktorý bol po požiari v roku 475 pred Kr. obnovený. Pri jeho juhovýchodnom rohu sa kedysi nachádzal starý štadión, z ktorého archeológovia odkryli len kamenný prah so stopami po štartovacích bránkach.[6] Nový štadion podľa Pausania postavili z bieleho mramoru,[7] v nehlbokej prieliačine pri pobreží, z neho sa odkryla bežecká trať dlhá 181,2 metra a časť oblúka.[6]
V Isthmii sa slávnosť na počesť boha Poseidóna usporadúvala pravdepodobne už v dávnej minulosti, ale na celogrécku slávnosť bola zreorganizovaná až v rokoch 582 až 570 pred Kr. za pomoci potomkov korintského tyrana Kypsela, a tak sa stali spolu s olympijskými, pýthijskými a nemejskými hrami súčasťou tzv. panhelénskych hier. Odvtedy sa jednotlivé hry časovo neprekrývali. Isthmijské hry sa usporadúvali každé dva roky, v nepárnych rokoch olympijského štvorročia vždy koncom leta.[3][6]
Hry mali podobnú náplň ako olympijské, súťažilo sa na nich v atletických i jazdeckých disciplínach, ale navyše v recitácii, hudbe a ako na jediných gréckych hrách aj v maliarstve. Odmenou víťaza isthmijských hier bol veniec zo zelerových listov,[8] za rímskych čias z konárov pínie, ktorej stálozelené ihličie, symbolizovalo večne sa vlniace zelenkavé morské vody boha Poseidóna.[6]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ isthmické hry. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 228.
- ↑ istmické hry. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník II. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. s. 397.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 364.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 25.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,3.
- ↑ a b c d e Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 134.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,7.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,48,2.