Hekatoncheiri
Hekatoncheiri alebo Hekatoncheirovia (gr. Hekatoncheires; lat. Hecatoncheires; etymológia: hekaton = sto, cheir = ruka) boli v gréckej mytológii traja storukí a päťdesiathlaví bohovia. Volali sa Briareós (alebo Aigaión), Kottos a Gyes (alebo Gyges). Ich rodičmi boli Gaia a Ouranos. Ouranos ich pre ich ohavnosť nemohol ani vidieť, preto ich uväznil vnútri Zeme. Oslobodil ich odtiaľ Zeus; Hekatoncheiri sa mu za to odmenili porazením Titanov, začo Zeus Hekatoncheirov ustanovil strážcami väzenia Titanov v Tartare.
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]Traja hekatoncheiri sa volali Kottus, Briareus a Gygés. Kottus (Κόττος) je bežné trácke meno a možno súvisí s menom tráckej bohyne Kotys.[1] Meno Briareus (Βριάρεως) vzniklo pravdepodobne z gréckeho βριαρός, čo znamená „silný".[2] V Hésiodovej Teogónii ho tiež nazývajú „Obriareus".[3] Meno Gygés pravdepodobne súvisí s mýtickým attickým kráľom Ogygesom.[4]
Homérova Iliada dáva Briareovi druhé meno, keď hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo Aegaeon (Αἰγαίων) je meno, ktorým ho volajú ľudia.[5] Koreň αἰγ- sa nachádza v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny". Meno naznačuje spojitosť s Egejským morom.[6] Poseidón sa niekedy nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος).[7] Aegaeon teda mohol byť patronymom, teda „syn Aegaeov", alebo mohol namiesto toho znamenať „muž z Aegy".[8]
Meno Hekatoncheiri pochádza z gréckeho sto-rukí. Hoci Teogónia opisuje troch bratov ako tých, čo majú sto rúk (ἑκατὸν μὲν χεῖρες),[9] súhrnný názov Hecatoncheires (Ἑκατόγχειρες), t. j. Stohlaví, sa nikdy nepoužíva. V Teogónii sa raz hovorí o bratoch kolektívne ako o „bohoch, ktorých Zeus vyviedol z temnoty", inak sa používajú len ich jednotlivé mená: Kottus, Briareus (alebo Obriareus) a Gyges.
Ani Iliada nepoužíva meno Hekatoncheiri, hoci na označenie Briarea používa prídavné meno hekatoncheiros (ἑκατόγχειρος), t. j. „stokilový". Je možné, že toto meno použil Akusilaios,[10] ale prvé isté použitie nachádzame v dielach mýtografov, napríklad u pseudo-Apollodora.[11]
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]Storukí
[upraviť | upraviť zdroj]_Flaxman_Ilias_1793,_gestochen_1795,_185_x_251_mm.jpg)
Storukí, Kottus, Briareus a Gygés, boli traja obludní obri obrovskej veľkosti a sily, s päťdesiatimi hlavami a sto rukami. Patrili medzi osemnásť potomkov Ourana (Neba) a Gaii (Zeme), ku ktorým patrilo aj dvanásť starších Titanov a traja jednookí Kyklopovia. Podľa Hésiodovej Teogónie boli poslednými z týchto Uránových detí, ktoré sa narodili,[12] zatiaľ čo podľa mýtografa Apollódora boli prvými.[11] V Hésiodovej verzii zohrali kľúčovú úlohu v gréckom mýte o nástupníctve, ktorý rozprával o tom, ako Titan Kronos zvrhol svojho otca Ourana a ako Zeus zasa zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a ako sa Zeus nakoniec ustanovil za konečného a trvalého vládcu kozmu.
Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve, ktorú uvádzajú príbehy Hésioda a Apollodóra, storukých spolu s ich bratmi Kyklopmi uväznil ich otec Ouranos, Gaia prinútila Krona, aby Ourana vykastroval, a Kronos prevzal nadvládu nad kozmom. So svojou sestrou Titankou Rheiou splodil Kronus niekoľko potomkov, ale každého z nich pri narodení pohltil. Kronovo posledné dieťa Dia však Rheia zachránila a Zeus oslobodil svojich súrodencov a spoločne začali veľkú vojnu, titanomachiu, proti Titanom o vládu nad kozmom. Gaia predpovedala, že s pomocou storukých bohovia z Olympu zvíťazia, a tak ich Zeus prepustil zo zajatia, a tak bojovali po ich boku proti Titanom a prispeli k ich porážke. Titani boli potom uväznení v Tartare, kde ich storukí strážili.[13]
Stratená epická báseň Titanomachia, hoci pravdepodobne vznikla až po Hésiodovej Teogónii,[14] možno zachovala staršiu tradíciu, v ktorej storukí bojovali skôr na strane Titanov než na strane olympionikov.
Briareus
[upraviť | upraviť zdroj]Briareus bol najvýznamnejším z troch bratov. V Hésiodovej Teogónii je vyzdvihnutý ako „dobrý" a Poseidón ho odmenil, keď mu dal za manželku svoju dcéru Kymopoleu (inak neznámu).[15]
V Homérovej Iliade dostáva Briareus druhé meno, Aegaeon, pričom hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo smrteľníci ho volajú Aegaeon. V Iliade sa rozpráva, ako počas palácového prevratu olympijských bohov Héry, Poseidóna a Atény, ktorí chceli Dia spútať, ho na Olymp privolala morská bohyňa Thetis.[16]
Druhé meno pravdepodobne nevymyslel Homér. Podľa učenca Apollónia z Rodosu legendárny básnik Kinaethón zo Sparty zo siedmeho storočia pred Kr. zrejme poznal obe mená storukého. Toto meno sa objavuje aj v stratenej epickej básni Titanomachia.
Spojenec Titánov
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ čo u Hésioda a Homéra bol mocný Briareus verným a odmeneným spojencom Dia, Titanomachia zrejme odrážala inú tradíciu.[17] Podľa nej bol Aegaeon zrejme synom Gaie a Ponta (mora), a nie Gaie a Ourana, a bojoval na strane Titanov, a nie Olympu. Apollón z Rodosu spomína „veľký Aegeónov hrob", ktorý videli Argonauti, keď „prechádzali na dohľad od ústia Rhyndaku. ... kúsok za Frýgiou".[18] Dozvedáme sa tiež, že hrobka označovala miesto, kde došlo k Aegaeónovej porážke.
Podobne ako v stratenej Titanomachii, aj pre latinských básnikov Vergília a Ovídia bol Briareus skôr nepriateľom bohov než ich spojencom. Vergílius vo svojej Aeneide necháva Aegaeóna viesť vojnu proti bohom „s päťdesiatimi znejúcimi štítmi a päťdesiatimi mečmi."[19] Ovidius vo svojej básni Fasti spomína Briarea na strane Titanov. Ako rozpráva, po zvrhnutí Titanov, zrejme s cieľom obnoviť ich moc, Briareus obetoval býka, o ktorom bolo predpovedané, že kto spáli jeho vnútornosti, bude môcť zvíťaziť nad bohmi. Avšak práve keď sa Briareus chystal vnútornosti spáliť, vtáky mu ich vytrhli a odmenou im bol domov medzi hviezdami.[20]
Spojitosť s morom
[upraviť | upraviť zdroj]V stratenom epose Titanomachia bol Aegaeon synom Ponta (mora) a žil v mori. Spojenie Briarea/Aegaeona s morom možno vidieť už u Hésioda a Homéra. V Theogónii Briareus nakoniec žije okrem svojich bratov aj s Kymopoleou, pravdepodobne morskou nymfou,[21] dcérou Poseidóna, boha mora, kde by sa dalo predpokladať, že dvojica býva, zatiaľ čo z Iliady by dal vyvodiť rovnaký záver, pretože ho na Olymp priviedla bohyňa mora Thetis. Zrejme to explicitne vyjadril básnik Ión z Chiosu v 5. storočí pred Kr., ktorý s odkazom na Homérov príbeh o vzbure olympionikov proti Diovi povedal, že Aegaeon je synom Thalassa (mora) a že Thetis ho „privolala z oceánu."[22] Spojitosť s morom možno vidieť aj v samotnom mene Aegaeón (Αἰγαίων᾽). Koreň αἰγ- sa vyskytuje v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny", pričom samotný Poseidón sa niekedy nazýval Aegaeon.[23]
Neskorší autori tiež explicitne uvádzajú spojenie Briareus/Aegaeón s morom. Podľa Aeliana Aristoteles povedal, že Heraklove stĺpy (t. j. Gibraltársky prieliv) sa predtým volali Briareove stĺpy.[24] Ovídius vo svojich Metamorfózach opisuje Aegaeona ako „tmavého" morského boha, „ktorého silné ruky dokážu premôcť obrovské veľryby",[25] zatiaľ čo podľa Arriana zrejme Egejské more malo byť pomenované po Aegaeonovi.[26] Ako uvádza Plínius, podľa eubojského autora Archemacha, bol prvým, kto sa plavil na „dlhej lodi".[27]
Eubója
[upraviť | upraviť zdroj]Briareus/Aegaeón mal osobitnú spojitosť s gréckym ostrovom Eubója. Podľa latinského gramatika Solina z tretieho storočia bol Briareus uctievaný v Karystuse a Aegaeon v Chalkise.[28] Aegaeon bolo vraj meno vládcu Karystu, ktorý bol po ňom pomenovaný aj Aigaie (Αίγαίη), zatiaľ čo Briareus bol vraj otcom Euboie, po ktorom ostrov dostal svoje meno. Aegeaon možno súvisel s miestnym názvom Aegae, ktorý spomína Homér (Il. 13.21, Od. 5.381) ako Poseidónovo sídlo a ktorý Strabón (8.7.4, 9.2.13) lokalizuje na Eubóju severne od Chalkidy ako miesto, kde mal Poseidón chrám.
Poseidón
[upraviť | upraviť zdroj]Briareus/Aegaeon sa zdá byť tiež úzko spojený s Poseidónom.[29] Meno Aegaeon sa spája s Poseidónom. Ako bolo uvedené vyššie, Homér lokalizuje Poseidónov chrám do Aegy. Poseidón sa niekedy sám nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος)[30] a Aegaeon by potom mohlo znamenať „syn Aegaeov".
Homér hovorí, že Briareus/Aegaeón „je mocnejší ako jeho otec", ale kto je Homérom označovaný za otca, nie je jasné.[31] Niekedy sa predpokladá, že na rozdiel od Hésioda, ktorý robí Ourana otcom Briarea, Kotta a Gýgea, v tomto prípade sa hovorí o Poseidónovi.[32]
V Teogónii sa Briareus stáva Poseidónovým zaťom, zatiaľ čo Poseidón, či už je považovaný za otca Briarea/Aegaeóna, alebo nie, je ústrednou postavou príbehu, ktorý sa rozpráva o Hekatoncheiroch v Iliade. Obaja sú morskí bohovia s osobitným vzťahom k Eubóji. Je možné, že Aegaeón bol starším kultovým titulom Poseidóna, avšak podľa Lewisa Richarda Farnella je pravdepodobnejšie, že Poseidón zdedil titul „staršieho eubójského morského obra".[33] Je tiež možné, že Briareus/Aegaeón bol starší, možno predgrécky morský boh, ktorého nakoniec vytlačil Poseidón.[34]
Podľa korintskej legendy bol Briareus rozhodcom v spore medzi Poseidónom a Héliom (Slnkom) a rozhodol, že Korintský priesmyk patrí Poseidónovi a Korintská akropola (Akrokorint) Héliovi.[35]
Pochovaný pod Etnou, vynálezca brnenia
[upraviť | upraviť zdroj]Básnik Kallimachos z Kyrény z tretieho storočia pred Kr., ktorý si Briarea zrejme zamenil za jedného z Gigantov, hovorí, že bol pochovaný pod Etnou na Sicílii, pričom ako si ju presúva z jedného ramena na druhé, spôsobuje zemetrasenia.[36] Podobne ako Kallimachos, aj Filostratos robí z Aegaeóna príčinu zemetrasení.[37] Podľa papyru z Oxyrhynchu „prvý, kto používal kovové brnenie, bol Briareos, zatiaľ čo predtým si ľudia chránili telo zvieracími kožami."[38] Tieto príbehy možno súvisia s mýtom, ktorý mohol z Briarea urobiť, podobne ako z olympského boha Héfaista, kováča v podzemí, ktorý používal oheň Etny ako kováčsku vyhňu na spracovanie kovov.
Možný pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Briareus a Aegaeon boli možno pôvodne samostatné entity. Briareus/Aegaeon mohol byť kedysi mnohorukým morským netvorom, zosobňujúcim nekontrolovanú silu samotného mora. Briareus/Aegaeon mohol byť starším bohom mora, ktorého nahradil Poseidón. Možno bol gréckym odrazom blízkovýchodných tradícií, v ktorých more vyzývalo boha búrky, ako napríklad v ugaritskej tradícii boja medzi Jammu (morom) a bohom búrky Baalom.[39]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bremmer, S. 76
- ↑ Kirk, S. 94
- ↑ Hésiodos, Teogónia 617, 734.
- ↑ Caldwell, S. 37 riadky 147–153
- ↑ Homér, Iliada 1.403–404
- ↑ Willcock, S. 12
- ↑ Fowler 2013, S. 68–69
- ↑ Fowler 1988, S. 101
- ↑ Hésiodos, Teogónia 150.
- ↑ Acusilaus fr. 8 Fowler S. 8–9
- ↑ a b Apollodorus, 1.1.1
- ↑ Hésiodos, Teogónia 126–153
- ↑ Hésiodos, Teogónia 624–735
- ↑ West 2002, S. 109 datuje Titanomachiu „najskôr na koniec siedmeho storočia pred Kristom".
- ↑ Hésiodos, Teogónia 817–819
- ↑ Homér, Iliada 1.404–406.
- ↑ Fowler 2013, S. 69
- ↑ Apollonius of Rhodes, Argonautica 1164–1166.
- ↑ Vergílius, Aeneid 10.565–568
- ↑ Ovídius, Fasti 3.793–808
- ↑ Kirk, S. 95.
- ↑ Ion z Chiosu fr. 741 Campbell [= Schol. on Apollonius of Rhodes 1.1165c].
- ↑ Kirk, S. 95
- ↑ Aelian, Varia Historia (Historical Miscellany) 5.3 [= Aristotle fr. 678 Rose]
- ↑ Ovídius, Premeny 2.8–10.
- ↑ Fowler 2013, S. 68
- ↑ Sprawski, S. 106
- ↑ Boffa and Leone, S. 385–386
- ↑ Fowler 1988, S. 101–102
- ↑ Fowler 2013, S. 68–69
- ↑ Kirk, S. 95
- ↑ Leaf, S. 32 1.403
- ↑ Farnell, S. 26 poznámka c
- ↑ Fowler 2013, S. 69
- ↑ Pausanias, 2.1.6
- ↑ Kallimachos, Hymn 4 (to Delos) 141–146
- ↑ Philostratus, Life of Apollonius of Tyana 4.6.
- ↑ Boffa and Leone, S. 38
- ↑ Bachvarova, S. 257
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdrojе
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
- Hekatoncheirovia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hecatoncheires na anglickej Wikipédii.