Ivan Štrpka
Ivan Štrpka | |
slovenský básnik, prozaik, textár a prekladateľ | |
Narodenie | 30. jún 1944 (80 rokov) Hlohovec, Slovensko |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Ivan Štrpka |
Ivan Štrpka (* 30. jún 1944, Hlohovec) je slovenský básnik, prozaik a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v učiteľsko-úradníckej rodine, časť detstva strávil v obci Pata a vzdelanie získaval vo Veľkom Záluží, v Seredi a po krátkej pauze pokračoval v štúdiu v rokoch 1963 – 1969, kedy študoval odbor slovenčina – španielčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po maturite pracoval v geologickom prieskume, počas štúdia na vysokej škole pôsobil zároveň aj ako redaktor v literárnych časopisoch (Mladá tvorba, Kultúrny život). Od roku 1970 bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1971 – 1973 bol redaktorom vydavateľstva Tatran. Od roku 1973 pôsobil ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. V druhej polovici 80. rokov sa stal najprv šéfredaktorom časopisu Mladé rozlety, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého periodika Literárny týždenník a v rokoch 1990 – 1993 bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život. V období rokov 1999 – 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé básne začal uverejňovať v roku 1961 v časopise Mladá tvorba, no knižného debutu sa dočkal až v roku 1969, kedy mu vyšla zbierka básní Krátke detstvo kopijníkov. Vo svojich dielach sa snaží vyjadriť zážitkový a fantazijno-rozprávkový svet svojho detstva, ktorý mu splýva s bájnym dávnovekom ľudstva. Charakteristickou črtou pre jeho básne je odhodlanie k často riskantnému činu, preverovanie mravnej, ale aj fyzickej spôsobilosti postáv, prechádzanie od reality do fantazijna, prelínanie dvoch svetov, ale taktiež časté používanie zátvoriek, ktoré napomáhajú oddeľovať tieto svety a uvedomovať si ich rozdielnosť. Svojou tvorbou prostredníctvom spochybňovania nemennosti významových, ideológiou utvrdzovaných, dominánt univerza prispieva k odhaľovaniu emočnej individuality človeka, revoltuje proti dobovému kolektivizmu, ktorý sa snažil z človeka spraviť mašinu. S osobným nasadením Repkovej poézie sa spája polysémantickosť. V 70. rokoch bola autorovi aj pre jeho politické názory dočasne pozastavená publikačná činnosť.
Okrem vlastnej tvorby sa venoval i písaniu textov piesní, ktoré boli určené výlučne pre Deža Ursinyho a sú neobyčajným zjavom v slovenskej populárnej hudbe. Taktiež sa venuje prekladom z portugalčiny, španielčiny, taliančiny, maďarčiny a arabčiny. Jeho diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov. Vzácne používa pseudonym František Osoba.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1969 – Cena Ivana Kraska
- 1995 – Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska
- 1997 – Cena Dominika Tatarku
- 2003 – Cena Tatra banky
- 2004 – Cena Jána Ondruša
- 2019 – Sieň Slávy Panta Rhei roka 2019 v Panta Rhei Awards - Cena knižnej múzy
- 2021 – Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky [1]
Knižná bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné zbierky:
- Krátke detstvo kopijníkov (1969)
- Tristan tára (1971)
- Teraz a iné ostrovy (1981)
- Pred premenou (1982)
- Správy z jablka (1985)
- Modrý vrch (1988)
- Všetko je v škrupine (Poznámky z cesty) (1989)
- Krásny nahý svet (1990)
- Rovinsko, juhozápad: Smrť matky (1995)
- Medzihry: Bábky kratšie o hlavu (1997)
- Majster Mu a ženské hlasy (1997)
- Bebé: Jedna kríza (2001)
- Hlasy a iné básne (2001)
- 25 básní (2003)
- Tichá ruka: Desať elégií (2006)
- Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2009)
- Fragment (rytierskeho) lesa (2016)
- Kam plášť, tam vietor (2018)
- Hermovská chôdza (2022)
Súborné zbierky:
- Básne I. (2008)
- Básne II. (2013)
- Básne III. (2014)
Preložené zbierky:
- Die dreibeinige Nachtigall: Eine Auswahl von Gedichten der Einsamen Läufer (1994) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom, do nemčiny
- Zwischenspiele: Puppen (um) einen Kopf kürzer (1997), do nemčiny
- Planície, sudoeste e outros poemas (1999), do portugalčiny
- Rovinsko, sud-vestul: Moartea mamei (2000), do rumunčiny
- Ironična sjanka (Иронична сянка) (2003), do bulharčiny
- Vesti iz jabuke (Вести из јабуке) (2008), do srbčiny
- Cicha ręka: Dziesięć elegii (2009), do poľštiny
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995)
- Rukojemník (1999)
- Tibet: Dalajláma na Slovensku, lákavá cesta láskavosti (2000) – s Martinom Slobodníkom, Slávkou Breierovou a Miroslavou Putišovou
- Na samý okraj (písania) (2006)
- Pohybliví v pohyblivom (2007) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
- Pohybliví nehoria (2009) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
- Kadlečík & Štrpka (2012) – s Ivanom Kadlečíkom, kniha obsahuje CD Andreja Šebana Improvizácie I.
- Poker s kockami ľadu (2014) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
- Žiť svoju báseň (2018) – rozhovory Jána Štrassera s Ivanom Štrpkom
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- Giovanni Boccaccio: Dekameron (1969) – s Mikulášom Pažitkom
- Miguel de Cervantes Saavedra: Príkladné novely. Medzihry. Pedro de Urdemalas (1979) – s Vladimírom Olerínym, Víťazoslavom Hečkom, Tomášom Janovicom a Pavlom Hrachom
- Doporučené listy: Antológia mladej maďarskej poézie (1981) – s Vojtechom Kondrótom, Jánom Buzássym, Milou Haugovou, Danielou Hivešovou, Jánom Štrasserom, Lýdiou Vadkertiovou-Gavorníkovou a Milanom Valášekom
- Jorge Luis Borges: Labyrint (1992) – s Nelidou Noskovičovou a Jánom Buzássym
- Fernando Pessoa: Plurália tantum (1996) – s Petrom Zsoldosom
- Med a jed: Deväť portugalských básnikov (1998) – s Petrom Zsoldosom
- Zakresľovanie do mapy: Azory a ich básnici (2000) – s Petrom Zsoldosom
Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Štrpka je autorom prevažnej časti slovenských textov pre art rockového hudobníka Deža Ursinyho, s ktorým v rokoch 1978 – 1994 spolupracoval na 11 štúdiových albumoch a iných projektoch. Úryvky z niekoľkých Štrpkových publikovaných básní sú zhudobnené aj na elektronicko-industriálnom albume Krv čiernobielych fotografií (2015), spoločnom diele interpretov Imiafan a Martin Burlas.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Prezidentka vyznamenala 24 osobností [online]. Kancelária prezidenta SR, 2021-06-27, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.