Ivan Popovič

	Ivan Popovič
	slovenský režisér, scenárista, spisovateľ, animátor, výtvarník, karikaturista a ilustrátor
Narodenie	16. október 1944 (80 rokov); Bánovce nad Ondavou, Slovensko
	Biografický portál

Ivan Popovič (* 16. október 1944, Bánovce nad Ondavou) je slovenský režisér, scenárista, spisovateľ, animátor, výtvarník, karikaturista a ilustrátor.

Životopis

Narodil sa v Bánovciach nad Ondavou, no o tri dni musel svoje rodisko opustiť, nakoľko jeho rodinu evakuovali pred postupujúcim frontom. Vyrastal v Hniezdnom, do školy chodil v Kežmarku. Už v detstve inklinoval ku kresleniu, pričom ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako šestnásťročný v Česku po prvýkrát vystavoval. Po ukončení štúdia geografie a kartografie na košickej Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v roku 1962 sa pôvodnej profesií venoval len krátko. Pracoval ako kreslič, neskôr ako revízor máp v Kartografickom a reprodukčnom ústave v Modre-Harmónii. Jeho ambícia študovať animátorstvo na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe zostala nenaplnená a tak sa začiatkom roku 1963 zamestnal ako výtvarný redaktor mládežníckeho vydavateľstva Smena. O tri roky neskôr sa rozhodol zanechať aj toto pôsobisko a svoj talent ďalej rozvíjal už len ako slobodný umelec „na voľnej nohe“. Podľa jeho vlastných slov však nebolo toto rozhodnutie ľahké, pretože išlo o istú formu podnikania. Aj vo svojej profesii musel kresbu urobiť tak, aby sa predala a aby aj v budúcnosti bol o jeho prácu záujem.

Tvorba

Od polovice šesťdesiatych rokov sa venuje rozličným umeleckým disciplínam podľa vlastných priorít a aktuálnych možností. Účasť na seminári o animovanom filme v roku 1964 ho priviedla k vzniku krátkometrážneho filmu Pingvin v tom istom roku. Na základe Popovičovho vtipu ho vytvoril jeho brat Vladimír spolu s Veronikou Margótsyovou. Film bol zároveň prvým vzniknutým dielom v novozaloženom štúdiu animovaného filmu Slovenskej filmovej tvorby (SFT). V začiatkoch konštituovania skupiny Kresleného filmu najviac upútal pozornosť práve debut bratov Popovičovcov. Názov Pingvin vznikol podľa hrdinu, ktorý kráča po lese so samovražednými úmyslami, ale les je zoťatý, jednoducho nejestvuje. Absurdná situácia, trochu zo smutných drám chaplinovskej provenience, ale azda viac z arzenálu dadaistických výtvarných a dejových konštrukcií.

Od tej doby sa Ivan Popovič podieľal na mnohých ďalších animovaných filmoch, či už na spoločensko-satirických určených pre dospelého diváka alebo na televíznych večerníčkoch pre deti. V prípade všetkých bol autorom námetu, scenára a výtvarných návrhov, väčšinu režíroval a niektoré aj animoval. Medzi najúspešnejšie patrí groteskný film o ľudskej hlúposti Socha (1969), ktorý vytvoril v spolupráci s Jaroslavou Havettovou. Autorská dvojica sa v práci inšpirovala Michelangelovou ideou - v každom kameni je ukrytá socha. V krátkom príbehu usilovného, ale trochu neschopného sochára pochová hromada odpadu vysekaného z kameňa, v ktorom hľadá sochu v duchu Michelangelovej myšlienky. V Soche sa symbolicky hutne komunikuje téma darebákov, hlupákov a príživníkov, ktorí sedia na dôležitých miestach, ničomu nerozumejú, ale rozhodujú o živote a smrti. Havettová s Popovičom siahli po jednoduchých, ale razantných kresbách a gagoch.

Nasledoval popartový, neplánovane prvý slovenský animovaný videoklip Pieseň (1969), trinásť-dielny seriál Hlavičkove rozprávky (1975) s hercom Jozefom Dvořákom či film nakrútený na motívy rovnomennej básne Miroslava Válka Panpulóni (1976), kde experimentoval so spojením animácie, fotorealizmu a živej hereckej akcie.

Prvé pokusy o bábkový film sa na Slovensku zjavili už na konci päťdesiatych rokov. Neskôr sa koketovalo s myšlienkou pozvať českých tvorcov, avšak neúspešne. Bolo potrebné začať vlastnými silami. Prívržencami tejto myšlienky boli najmä Milan Peťovský a Ivan Popovič, ktorí v snímke Narodeniny 2001 (1978) využili ekologickú tému na kombináciu živého herca a rozanimovaných rekvizít. Film bol ocenený na Medzinárodnom filmovom festivale v Paname.

Anekdota v štýle sci-fi Boli tu Ufóni (1984), v ktorej Popovič zúžitkoval syntetický spôsob filmového myslenia, zase získala na prvom európskom festivale krátkych filmov v Berlíne Hlavnú cenu v kategórii animovaných filmov. Pre príbeh zápasu človeka a červíka o zrelé jabĺčko, v ktorom obaja zahynú a z jabĺčka vzlietnu nad Bratislavu mimozemšťania, Popovič zvolil animáciu živého herca (takzvanú pixiláciu) a nakrútil metaforu o ľudskej prízemnosti. Popovič pomocou absurdných krátkych spojení a nových výrazových možností zachycuje život z tých najnečakanejších stránok a pritom dosahuje poeticky krehký tvar.

V roku 1979 realizoval snímku Strážca sen, ktorou položil základy slovenskému bábkovému filmu. Dynamický príbeh dobrého sna pomáhajúceho nájsť stratenú bábiku rozohral na plátne spolu s výtvarníkom Vladimírom Pikalíkom, s ktorým od tohto počinu vytvoril tvorivý tandem.

Všestranný Ivan Popovič je aj vášnivým cestovateľom. Na svojich cestách po exotických krajinách nakrútil sériu dokumentárnych filmov Ďaleko je blízko (Galapágy, Ekvádor, Izrael, Mongolsko, Malajzia, Srí Lanka, Čína, Grécko, Jordánsko, Tibet, Austrália, Nový Zéland, Thajsko, Kambodža) a Krátka správa o zázraku (Japonské dni Opery SND, 1997).

Popri filmovej, televíznej, ale aj rozhlasovej tvorbe, sa naďalej venuje aj kresbe, maľbe, karikatúre a designu. Spolupracuje s viacerými redakciami a vydavateľstvami. Svoje diela prezentoval už na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí, od Prešova až po filipínsku Manilu.

Popovičovo umenie sa vyznačuje svojským humorom, ktorý je nežný, lyrický a upozorňuje na poetickosť neživých predmetov či javov. Na druhej strane však dokáže byť aj drsný, najmä v prípadoch obrany ľudskosti v boji proti odcudzeniu ľudí a zmechanizovaniu citov. Je to nápaditý, miestami bizarný štýl plný neobvyklých spojení a paradoxov. Častým výsledkom je až prekvapivo jednoduchá pointa v kombinácií s rovnakou jednoduchosťou línií a celkového obrazu.

V roku 1992 vedie Ivan Popovič spoločnosť MY STUDIO, kde sa nakrúcajú kreslené reklamy s charakteristickým rukopisom autora. Nadviazalo sa na jeho predchádzajúcu rozsiahlu umeleckú činnosť v oblasti animovaného filmu, plagátu, ilustrácie, kresleného humoru, grafického dizajnu a reklamy. Popovič výrazne prispel aj k tvorbe plagátov, dizajnérsky sa podieľal na rôznych reklamných kampaniach, tvoril materiály pre domáce i zahraničné firmy. Spoločne so synom Dávidom Popovičom spolupracuje s množstvom printových médií, najmä v súvislosti s vytváraním logotypov (Slovenské kasína a.s., Millennium travel, Hotel Perugia...). V produkcii MY STUDIO vzniklo množstvo animovaných filmov a televíznych spotov (Pojedač kury, Príbeh osamelej lyžičky, TV spot Danone - 3 časti pre agentúru Satchi&Satchi, Mníchov-Paríž, TV spot Nasivin - 5 jazykových mutácií pre agentúru Burian und Wallner, Bratislava-Viedeň, Prvá stavebná sporiteľňa - 5 častí pre agentúru B.M.A. a IQ DESIGN studio, Bratislava, Siemonka - maskotový spot pre firmu Siemens Bratislava, Čo dokáže ulica - k cyklickej TV relácii Ľ. Beláka, Kinder auf der ganzen Welt - pre Clown Kuki, Viedeň, Mr. Noproblem - 7 blackoutov, Mäsíčko - hudobný TV klip pre Petra Lipu, Tajomné odkazy - k vlastnej výstave Mysterious messages v Bibiane, Mať tak o koliesko viac! - 15 dielov, z toho 13 v koprodukcii s STV Bratislava).

Od roku 1960 pracuje ako ilustrátor detských kníh a časopisov. V tom istom čase sa spolupodieľal na založení Galérie mladých v Bratislave (fungovala do roku 1990), neskôr aj na vzniku galérie Siemens Fórum Bratislava. S Dávidom Popovičom pracoval tri roky na autorskom výbere a inštaláciách expozícií tejto galérie.

Je autorom niekoľkých architektonických diel v rozličných materiáloch (Detská fakultná nemocnica, Kramáre, Bratislava, 1974 - keramika; Dom športu, Bratislava, 1978 - sieťotlač na skle; Geologický prieskum, Spišská Nová Ves, 1980 - kamenná mozaika a plastika; Brämerova kúria, Bratislava, 1987 - leptaný kov; Dom smútku, Chorvátsky Grob, 1988 - kamenná mozaika; Historická budova opery SND, Bratislava).

V neposlednom rade je predmetom jeho záujmu aj literatúra. S Vladimírom Popovičom vydal niekoľko originálne vypravených kníh venovaných deťom, medzi nimi napríklad tituly Keď si sám doma (1969) a A ja sa volám Klinček (1965-1984). Pre dospelých čitateľov napísal knihu Žena cez palubu (1971), ktorú však stihol normalizačný osud, bola zošrotovaná pre nevhodný obsah. Za knihu Utešiteľ žien (1994) získal ocenenie Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Hoci si každá z profesií Ivana Popoviča vyžaduje celého človeka, on vo všetkých dosahuje také výsledky, že ho ani v jednej nemožno považovať len za hosťujúceho autora.

Dielo

Animované filmy v produkcii Slovenskej filmovej tvorby

1964 - Pingvin
1969 - Pieseň
1969 - Socha
1976 - Panpulóni
1977 - Neperspektíva
1978 - Narodeniny 2001
1979 - Ráno sveta
1979 - Strážca sen
1979 - Attention!
1980 - Ikarovia
1980 - Gongo a budíky
1980 - Gongo a televízory
1981 - Gongo a práčka
1981 - Kvietista
1981 - Totem
1982 - Miesto na sedenie
1983 - Blcha a slon
1984 - Boli tu ufóni
1990 - Naše prejavy

V produkcii Slovenskej televízie

1970 - O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať
1972 - O Angelike, princezničke anglickej
1975 - Hlavičkove rozprávky (13 dielov)
1983-1984 - Kuk a Bubu (7 dielov)
1983 - Blackouty Ateliér (10 častí)
1985 - Spiel mit! (jazykový kurz nemčiny, 20 častí)

Vo vlastnej produkcii

1986 - Pojedač kury
1990 - Príbeh osamelej lyžičky
1999 - Clown Kuki - Kinder auf der ganzen Welt
1999 - Mr. Noproblem
2003 - Tajomné odkazy
2003-2004 - Animované spoty k cyklickej relácii Ľuba Beláka Čo dokáže ulica
2004-2012 - Mať tak o koliesko viac!

V koprodukcii s STV

2002-2010 Mať tak o koliesko viac!

Ilustrácie kníh

1965-1984 – A ja sa volám Klinček!, Mladé letá, spolu s bratom Vladimírom
1973 – Juraj Tušiak, Postavím si kaštieľ vežičkový
1975 – Miroslav Válek, Panpulóni, Slovenský spisovateľ
1975 – Vincent Šikula, Prázdniny so strýcom Rafaelom, Slovenský spisovateľ
1976 – Ľubomír Feldek, Kvet Alfabet, Slovenský spisovateľ
1976 – Ladislav Fuks, Boldogultak bálja
1977 – Rudo Moric, Po lesných chodníčkoch
1977 – Juraj Tušiak, Sagradiću čarobni zamak, Novi Sad
1979 – Frantisek Chorvát, Juraj Orlík: Napjaink illementana
1980 – I. Atrobolevskij, A. Kobrinski, Zoznámte sa: Robot
1982 – Libuša Friedová, Magdalénka a škriatkovia, Východoslov. vyd.
1984 – Libuša Friedová, Maľované čítanie, Východoslov. vyd.
1985 – Ivan Čajka, Človek medzi počítačmi
1987 – Siegfried Poller, Chémia na prahu tretieho tisícročia
1989 – Miro Musil, Talenty cez palubu
1990 – Vianočná knižka, Mladé letá
1992 – Alta Vášová, Lelka zo sekretára, Slovenský spisovateľ
1993 – Poslušné písmenká na prvé prázdniny, Mladé letá
1994 – Čítanka pre 4. ročník základných škôl, SPN
2000 – Maja Miková, Farebné rozprávky, Media Group
2001 – Mať tak o koliesko viac!, My Studio spolu s vyd. Fortuna print
2003 – 2010 – Detská univerzita aj pre dospelých, Perex

Literatúra pre deti

1969 – Keď si doma sám, Mladé letá (s V. Popovičom)
1968 – 1969 – Janove listy, Smena (čítanie na pokračovanie v časopise Kamarát)
1973 – 1974, 1977 – Cesta do Page-Page, Smena (čítanie na pokračovanie v časopise Kamarát)
1980 – Rozprávky spod klobúka, Smena (seriál pre časopis Včielka)
1965 – 1984 – A ja sa volám Klinček!, Mladé letá (s V. Popovičom)
2001 – Mať tak o koliesko viac!, MY STUDIO a Fortuna print

Próza

1971 - Ezra, Smena
1972 - Žena cez palubu, Smena (zošrotované)
1994 - Utešiteľ žien, Slovenský spisovateľ
1996 - 100 + jeden deň Ivana Popoviča, MY STUDIO
1999 - Bar Alfa, MY STUDIO (divadelná hra)
2000 - Mejdan, MY STUDIO

Ocenenia

Ceny za filmovú tvorbu

1969 - Socha - 1. cena za animovaný film (Festival krátkych filmov, Piešťany)
1970 - Pieseň - Cena časopisu Ohník (Festival filmov pre deti, Gottwaldov, 1970)
1975 - Hlavičkove rozprávky - Cena Zväzu slovenských dramatických umelcov (Medzinárodný festival pre deti a mládež, Prix Danube, Bratislava)
1976-1977 - Panpulóni a Narodeniny 2001 - Strieborný a Bronzový toliar za použitie zvláštných foriem (Arsfilm Kroměříž, festival filmov o umení a animovaných filmov)
1978 - Narodeniny 2001 - Prvá cena za najlepší krátky film (Medzinárodný festival krátkych filmov, Panama)
1979 - Strážca Sen - Cena Československého filmu (Festival filmov pre deti a mládež, Gottwaldov)
1985 - Boli tu Ufoni - Hlavná cena (II. európsky festival krátkych filmov, Západný Berlín)
2003 - Mať tak o koliesko viac! - Mrakodrap - Prémia Igric (Trenč. Teplice)
2004 - Tajomné odkazy - Prémia Igric (Trenč. Teplice)
2004 - Mať tak o koliesko viac! – 2. cena v kategórii Non-fiction (Prix Jeunesse International, Mníchov)
2005 - Mať tak o koliesko viac! - Guľôčkové pero - Prémia Igric (Bratislava)
2011 - Mať tak o koliesko viac! - Plasty - Envirofilm (Banská Bystrica)
2012 - Mať tak o koliesko viac! - Prémia Igric za námet a scenár televízneho seriálu (Bratislava)

Ceny za literatúru

1984 - Výročná cena Literárneho fondu, A ja sa volám Klinček!
1993 - Cena za najkrajšiu knihu pre deti, Poslušné písmenká na prvé prázdniny
2000 - Cena YBBY za najkrajšiu knihu pre deti, Farebné rozprávky
2011 - Cena Ľudovíta Fullu

Externé odkazy

Ivan Popovič v Česko-Slovenskej filmovej databáze

Zdroj

Šošková, Eva, Ivan Popovič. In Film.sk. - ISSN 1335-8286. - Roč. 15, č. 10 (2014), s. 41.
Kamenistý, Ján, Humor láskavý aj drsný. In Smena na nedeľu. (1978), s. 6 – 7.
Matlonová, Zuzana, 7 777 divov Ivana Popoviča. In Eurotelevízia. Roč. 1, č. 32 (1995), s. 6.
Marinkovičová, Denisa, I. Popovič: Všetko, čo som vytvoril, som urobil s čistými rukami a čistým srdcom. In Roč. 9, č. 51 (1998), s. 8
Macek, Václav – Paštéková, Jelena: Dejiny slovenskej kinematografie. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4
http://www.sme.sk/c/2585935/erotika-je-inspirativna-vdaka-nej-clovek-vela-urobi.html
http://www.mystudio.sk/