Miroslav Válek

Miroslav Válek
slovenský básnik, publicista, prekladateľ a komunistický politik
Medaila Válka od Jána Kulicha
Osobné informácie
Narodenie	17. júl 1927
	Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie	27. január 1991 (63 rokov)
	Bratislava, Česko-Slovensko
Dielo
Debut	Dotyky (1959)
Podpis
Odkazy
	Miroslav Válek (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Politický portál  Biografický portál

Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, normalizačný minister kultúry (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor. Prešiel redakciami viacerých časopisov (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS. Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja.

V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 100. mieste.

Tvorba

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich „básnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“. Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“). Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť (Nite) sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti Rovina už využíva len voľný verš.

Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.

Piata básnická skladba Slovo z roku 1976 sa však vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal Valér Mikula v roku 2005. Eduard Chmelár má k tomuto rozboru prof. Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe SPŠ dopravnej v Trnave

Ocenenia

• 1966 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
• 1972 – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
• 1974 – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou
• 1975 – zaslúžilý umelec
• 1977 – národný umelec
• 1977 – nositeľ Radu práce
• 2019 – čestné občianstvo mesta Trnava

Kritika

Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala KGB hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo Umenie a revolúcia, Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané Andropovovi a styčnej kancelárii KGB v Prahe.

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988. Na zasadnutí ÚV KSS tri týždne po manifestácii, zásah bezpečnostných zložiek obhajoval, označil ho za adekvátny, dokonca ako príliš ohľaduplný. Samotnú manifestáciu označil Válek ako súčasť ideovodiverzného plánu voči Československu. Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky, zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSČ) v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa M. Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro. Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa Viliama Plevzu boli Válek a bývalý predseda vlády Peter Colotka jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka na Slovensku). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich (Sviečková manifestácia) a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz Istropolis), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“. Podľa kňaza Ladislava Stromčeka na tomto zasadaní boli Válek, Máčovský a ďalší, pričom „predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v Carltone a riadili zásah proti manifestácii.“

„Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“

Galéria

• 
  Miroslav Válek s Vladimírom Mináčom v Matici slovenskej
• 
  Predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč (stojaci) počas prejavu; vpravo minister kultúry Miroslav Válek, správca MS Dr. Štefan Krivuš, vpravo Ľubomír Čunderlík
• 
  Slávnosť otvorenia tretej budovy Matice slovenskej na Hostihore dňa 31. 8. 1975, Mináč blahoželá Miroslavovi Válkovi k udeleniu pamätnej medaily
• 
  Miroslav Válek počas otvorenie tretej budovy Matice slovenskej
• 
  V rozhovore zľava Vladimír Mináč, minister kultúry Miroslav Válek, správca Matice slovenskej Dr. Štefan Krivuš
• 
  Účastníci slávnostného zasadnutia Výboru Matice slovenskej pri 125. výročí založenia Matice slovenskej pred začiatkom zasadnutia v pracovni správcu MS v 3. budove MS na Hostihore v Martine 14. 8. 1988. Na obr. zľava Miroslav Válek

Dielo

Básnické zbierky

• 1959 – Dotyky
• 1961 – Príťažlivosť
• 1963 – Nepokoj
• 1965 – Milovanie v husej koži
• 1973 – Súvislosti
• 1975 – Štyri knihy nepokoja (reedícia)
• 1976 – Slovo
• 1977 – Z vody
• 1977 – Zakázaná láska
• 1983 – Básne (súborné vydanie)

Zhudobnené básne

• Miroslav Žbirka – Jesenná láska
• Marián Varga – Smutná ranná električka
• Pavol Hammel – Po písmenku
• Andy Ďurica a STEREO – Po písmenku
• Mloci –Záhradka (báseň Kaplnka)
• Richard Müller – Dáma so závojom (súčasť básne Z vody)

Diela pre deti a mládež

• 1959 – Kúzla pod stolom
• 1960 – Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
• 1961 – Kde žijú vtáčky
• 1964 – Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
• 1970 – Do Tramtárie
• 1975 – Panpulóni (výber)
• 2006 – Lastovička vo fraku

Eseje

• 1979 – O literatúre a kultúre
• 1999 – Inšpirácie

Preklady

• 1961 – Julian Tuwim: Zázraky a divy
• 1962 – Vítězslav Nezval: Nový Figaro
• 1964 a 1980 – A. Voznesenský: Trojuholníková hruška
• 1967 – G. Ajgi: Žena sprava
• 1969 a 1977 Paul Verlaine: 2 výbery z poézie P. Verlaina
• 1968 – Rainer Maria Rilke: Piesne o láske (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom)
• 1968 – G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským)
• 1977 – Paul Verlaine: Vôňa tvojho tela
• J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor Vladimír Reisel)

Preklady pre deti

• 1957 – Raj domova (český básnik J. Čarka)
• 1961 – Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
• 1964 – Prvé písmená (sovietsky prozaik S. Baruzdin)

Výber z prekladateľskej tvorby

• 1977 – Preklady

Súborné dielo a výbery z poézie

• 1967 – Tri knihy nepokoja
• 1971 – Štyri knihy nepokoja
• 1973 – Súvislosti
• 1977 – Zakázaná láska
• 2005 – Básnické dielo
• 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne)

Filmy

• 1969 – Profily: Miroslav Válek
• 1997 – ...a slovo Básňou sa stalo
• 2018 – Válek
• 2019 – Osamelí bežci: Ideme ďalej!

Literatúra

• Básnické dielo. Ed. Valér Mikula. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 553 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-795-9.
• BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. ISBN 80-223-1779-9
• SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009.
• KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line.
• ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN 978-80-8119-075-9
• ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66 – 84.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Miroslav Válek
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroslav Válek

Externé odkazy

• Miroslav Válek – Literárne informačné centrum
• Diela Miroslava Válka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice