Ján Šprlák-Uličný

	Ján Šprlák-Uličný
	slovenský architekt
Narodenie	26. november 1933; Hladovka, ČSR
Úmrtie	27. január 1993 (59 rokov); Košice, Slovensko
Alma mater	Fakulta architektúry SVŠT v Bratislave
	Architektonický portál; Biografický portál

Ing. arch. Ján Šprlák-Uličný (* 26. november 1933, Hladovka – † 27. január 1993, Košice) bol slovenský architekt.

Životopis

Pochádzal z maloroľníckej rodiny a mal troch súrodencov. Hladovka bola v tom čase chudobná, rázovitá goralská obec na Hornej Orave blízko poľských hraníc. Už v detstve sa začalo prejavovať jeho výtvarné cítenie. Náhodné stretnutia s maliarmi, ktorí chodili na Oravu maľovať, ho ovplyvnili natoľko, že sám začal maľovať svoje prvé skice a akvarely. Silné folklórne tradície tejto goralskej oblasti, goralská hudba, piesne a hlavne tanec, boli jeho druhou veľkou láskou, ktorej upísal svoju mladosť. Sám bol výborným tanečníkom a od tanečníka sa vypracoval až na choreografa goralských tancov v miestnych súboroch na Orave a neskôr počas štúdií v súbore Technik v Bratislave. Napriek týmto veľkým záľubám zmysel svojho bytia našiel v architektúre, ktorej venoval najväčšiu časť svojho života.

Stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Trstenej, neskôr študoval od roku 1953 na fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1959 začal pracovať v Stavoprojekte v Košiciach. Od roku 1974 sa ateliér odčleňuje od ŠPTU a prechádza ku Športprojektu. Architekti Kaločay, Dubinská, Vargová, Pásztor, Zahatňanský, Poradovský a Drahovský doplnili ateliér. Arch. Greč sa stáva vedúcim ateliéru, preberá povinnosti vedúceho a svojou majestátnou postavou je záštitou v rokovaniach s investormi. V roku 1980 odišiel zo Športprojektu. Po krátkom pobyte na pobočke Stavoprojektu v Poprade pracuje v Košiciach. Od roku 1981 okrem projekčnej činnosti pracuje vo výbore MOZSA Košice, KV- ZSA Košice a zvolený je za kandidáta ÚV ZSA. Je členom výboru MV ČSZTV. Na stavebnej fakulte v Košiciach vedie diplomové práce a je stálym členom komisií pri štátnych záverečných skúškach. V roku 1985 odchádza pracovať na Útvar hlavného architekta mesta Košíc ako námestník hlavného architekta D. Jurániho. V tejto funkcii zotrval do 30. júna 1988. Okrem povinností vyplývajúcich z funkcie sa intenzívne venuje aj projektovej činnosti. V júni 1988 odchádza do funkcie vedúceho projektov zameraných na školy rôzneho stupňa, telocvične, kryté plavárne a iné účelové objekty. V septembri 1990 sa jeho aktívna činnosť náhle prerušila. Silne podlomené zdravie mu už neumožnilo vrátiť sa do aktívneho života. Na invalidnom dôchodku bol až do januára 1993.

Tvorba

Počas jeho začiatkov v Stavoprojekte prišiel do Košíc pracovať aj prof. ing. arch. Eugen Kramár, a v jeho skupine mal príležitosť pracovať na zaujímavých atypických stavbách. V tomto období projektoval napr. okrskové centrum v Rožňave, učňovské stredisko inžinierskych stavieb v Košiciach alebo reštauráciu v obchodnom spoločenskom centre na košickom sídlisku Luník II, kde vzniklo jedno z prvých obchodno-spoločenských centier v novo sa formujúcom obytnom súbore Košice – Terasa. Súbor horizontálnych hmôt vytvára intímny polouzavretý priestor s fontánou a pozdĺžny peší koridor. Neskôr toto centrum dobudoval o Kino Družba – prvé panoramatické kino v Košiciach.

V roku 1970 získal možnosť realizácie jedného z najvýznamnejších a najkrajších areálov na Slovensku. Architekt Eugen Kramár založil združené projektové ateliéry, v ktorých vznikol za Šprlákovej asistencie Areál snov. Od roku 1970 po odchode prof. Kramára do Bratislavy prevzal vedenie košického ateliéru. Z tohto obdobia pochádzajú jeho projekty obchodného centra v Michalovciach, obchodného domu Šíravan, Domu nábytku, Domu potravín Slovakotex a iné práce. V roku 1971 bol jeho súťažný návrh na riešenie areálu pre Folklórny festival vo Východnej ocenený ako najlepší a odporučený na realizáciu. Projektu a prácam na areáli Folklórneho festivalu vo Východnej venoval veľa času a energie. S určitými prestávkami sa celých 10 rokov snažil o to, aby sa aj tento projekt dočkal svojej realizácie. Projektoval aj iné areály pre folklórne festivaly – v Detve a Terchovej.

V roku 1975 dostáva príležitosť na 15-dňový študijný pobyt v Poľsku a o rok neskôr vo vtedajšom Sovietskom zväze. Tieto pobyty boli zamerané na športové stavby a najväčší dojem naňho urobili zimné športové komplexy v Alma-Ate. V roku 1975 bol spracovaný na základe štúdie investičný zámer a štúdia súboru stavieb. V roku 1977 bola projektová úloha posudzovaná štátnou expertízou. V roku 1979 bol vypracovaný úvodný projekt a niektoré objekty rozpracované na úrovni vykonávacieho projektu.

Od roku 1980 spolupracuje s investorom – Osvetovým ústavom v Bratislave – na zaradení plánovanej výstavby do realizácie, no z finančných dôvodov sa neuskutočnila. V roku 1980 bolo centrum v Michalovciach doplnené o objekt zdravotníckeho a kultúrneho zariadenia. V tom istom roku projektoval veľký komplex budov na námestí Osloboditeľov, kde sa dnes nachádza hotel Centrum. Aj na tomto objekte, ako na mnohých predošlých spolupracoval s projektantmi oceľových konštrukcií z VŠŽ. Jeho vrodený zmysel a cit pre konštrukciu vzbudzoval u každého statika presvedčenie o reálnosti a účelnosti architektonického zámeru.

V Levoči po výstavbe internátnej učňovskej školy pre mládež s chybami zraku realizoval panoramatické kino, spojené s náročnou rekonštrukciu objektu na námestí a úpravou viacerých objektov na predajne. Pre Košice sa vtedy projektovali teoretické ústavy a dielne SAV, niekoľko administratívnych budov a mnohé rekonštrukcie objektov v historickom centre.

V roku 1984 kolektív Športprojektu pristupuje k riešeniu ponukovej štúdii olympijských športovísk v Jasnej a v Smokovci a ubytovacích zariadení na Podbanskom. V podtatranskej oblasti sa začínajú projektovať zimné štadióny. V tomto období sa zameriaval hlavne na stavby športového charakteru: krytú plaváreň v Košiciach, základnú školu v Spišskej Novej Vsi, v Humennom a v Levoči, ale vytvoril tiež ďalšie významné projekty, ako sú napr. Štátna banka v Košiciach, Štátna banka v Poprade, Dom služieb v Prešove, AB justičných zložiek, komplex budov Zboru nápravnej výchovy v Košiciach, turistický hotel v Herľanoch, Dom potravín v Humennom a iné.

Samostatnou kapitolou v jeho živote boli stavby cirkevného zamerania, kde cítil veľkú príležitosť a zodpovednosť súčasne, pri projektovaní objektov tak nevšedných svojím obsahom, náplňou a súčasne možnosťami. Projektoval rímskokatolícky kostol v Koškovciach, budovu farského úradu v rodnej Hladovke alebo viaceré domy smútku, a to vrátane interiérových riešení. Kostol v Michaľanoch je v hrubej stavbe postavený podľa jeho projektu. Už sa mu nedostávalo dosť síl na interiérové riešenia. I keď na túto stavbu chodil už s veľkými zdravotnými problémami, bola pre neho návšteva na stavbe vždy vzpruhou a dodávala chýbajúce sily.

Po roku 1985 projektoval napr. radové rodinné domy Prefa, areál vodných športov na sídlisku Nad jazerom v Košiciach, pripravil projekty celkového ukončenia Všešportového areálu a tiež vypracoval projekt hokejovej haly. Vypracoval ešte projekt na nadstavbu bungalovov na Štrbskom Plese, niekoľko projektov školských stavieb, návrh na objekt Farského úradu v Lefantovciach, štúdiu hotela na Štrbskom Plese a zúčastnil sa súťaže na rímskokatolícky kostol Košice – Terasa.

Tak ako bol avantgardný v presadzovaní nových konštrukčných riešení, technických vymožeností, tak najmä v prípade rodinných domov uplatňuje vytríbený cit pre materiál, vracia sa k zmyslu tvaru, účelnosti, materiálu a intimity priestoru, ktoré mu boli dané do vienka z prenádhernej drsnej oravskej zeme.

Princíp jeho tvorby

Vychádzal z ducha moderny, tak ako každý architekt v začiatkoch svojej tvorby. Bol však vždy vzdialený manierizmu, schematickej univerzalite, amerikánskemu ošiaľu, ale aj lacnej módnosti. Dal vždy na vedomie vlastné tvarovacie a kompozičné schopnosti, zmysel pre správnu tektonickosť a artikulačnú mieru, aby hľadal prejav vlastnej kultúrnej sily. Vždy sa vedel dobre dívať a mal správne vidiny. Rád sa do nich ponáral, aby ho podnecovali zvládnuť idey a obsah čo najkrajšie a najpravdivejšie. Bol sociálne citlivý, ako dobrý Oravčan i svojsky fundovaný. Nebol nacionalista, ale dobrý vlastenec. Vo svojej tvorbe predviedol ako rozumie životnému prostrediu v prírodných, vidieckych, ale aj mestských štruktúrach. Vedel si erudovane vážiť minulosť, historické prostredie a objekty v ňom. Videl kultúru pôdorysov a priestorov v čo najpresvedčivejšej obsahovej naplnenosti, ktorú sa snažil podať vyspelou fantáziou čo najživšie. Každú koncepciu svedomite vyriešil a dopracoval do podrobností – až do pôsobivého interiérového dotvarovania a doplnenia. Jeho intelekt zakódovanej filozofii púšťal tvorivosť cez kresliarske schopnosti i modelačnú pohotovosť. Aj keď v čase normalizačného schematizmu nemal ideálne spoločensko-politické podmienky, vedel sa v krásnom procese architektonickej tvorby napriek neprajnostiam vtedajšieho života zorientovať. Nalinajkovaný industrializmus v architektúre vnucoval svoj modus materiálnej kultúry účelovosti, ale Šprlák si ho svojsky upravoval pre vlastné cesty. Vo funkcionalistickom rozlete si vždy vecne spracovával každú ideu, rozvíjal a pridával jej vzletnosť. Funkcionalizmus prežíval tak, že účelové myslenie mal za svoju výtvarno-tvorivú metódu pre krásu pluralistických foriem života. V širokom zábere jeho tvorivého intelektu dokázal vytvoriť veľa užitočného pre národ a ukážkovo predviedol, že bol absolútnym architektom. Vo vyprodukovanej komplexnosti nachádzame v ňom všestranného architekta so správnym odborno-spoločenským oprávnením, akých potrebujeme viac do kultúrneho poslania v našej dobe. Množstvo jeho tvorivých výsledkov, ktorými dával dobro pre druhých, zostáva trvalým vkladom a dejinným dokumentom súčasnosti.

Kultúrny prínos Šprlákovho intelektu zostane v tvorivom regióne zapísaný zlatými písmenami. Architektúra sa mu stala povolaním, pred ktorým ustupovalo všetko ostatné v živote. Sám nepoznal obmedzenia pracovným časom a bohužiaľ, nerešpektoval ani obmedzenia vyplývajúce z fyzických možností.

Ocenenia

Ceny

1970 – štátne vyznamenanie za projektovú prípravu stavieb MS 70
1971 – pamätná medaila k 700.-tému výročiu založenia mesta Košice
1974 – čestná plaketa pri príležitosti 25-ročnej činnosti v projekcii od ZSA
1983 – plaketa za zásluhy o rozvoj mesta Košíc (pri príležitosti 50. narodenín) a plaketa za rozvoj mesta Spišská Nová Ves
1984 – plaketa za zásluhy a rozvoj mesta Michalovce
1984 – bronzová medaila Folklórneho festivalu vo Východnej

Súťaže

1973 – Lyžiarsky a turistický areál Jasná – 2. cena
1974 – centrum Martina – 1. cena
Radnica a Staromestské námestie Praha – 1. cena
Centrum Turčiansky Martin 1974 – 1. cena
Amfiteáter Východná – 1. cena
VŠ dopravná Žilina – odmena
Janáčkova akadémia Brno – odmena
Kino pre 400 osôb – odmena

Dielo

Športové stavby

1971 – lyžiarsky areál Jamy, Tatranská Lomnica
1965 – 1966, 1969 – skokanské mostíky, tribúny, rozhodcovská veža, Štrbské Pleso
1966 – 1970 – telocvičňa, tlačové stredisko, bungalovy, Štrbské Pleso
1973 – 1984 – krytá plaváreň, Štrbské Pleso
1975 – 1985 – krytá plaváreň, Košice
1970 – 1986 – zimný štadión, Humenné
1971 – 1986 – zimný štadión, Spišská Nová Ves
1986 – areál vodného lyžovania, Košice
1978 – zimný štadión, Levoča
1990 – 1991 – športová hala, Košice
1989 – rekreačno-športová dostavba sídliska Nad Jazerom, Košice
1989 – zimný štadión – hokejová hala, Košice
1971 – Dom turistiky a športu Jamy, Tatranská Lomnica
1976 – športový areál, Trstená
telocvičňa, Ľubotín
prístavba telocvične – Gymnázium Šrobárova, Košice

Kultúrno- spoločenské stavby

1963 – 1964 – obchodné centrum Luník, Košice
1968 – škola pre nevidiacich, Levoča
1969 – kino Družba, Košice
1972 – 1973 – Gastrodom, Košice
1970 – ZOD, Michalovce
1970 – obchodný dom Slovakotex, Michalovce
1973 – administratívna budova SAV, Košice
1979 – motorest Merkúr, Zemplínska šírava
1978 – Dom služieb, Prešov
1980 – administratívna budova IBP, Košice
1975 – 1982 – administratívna budova justičných zložiek, Košice
1980 – ústav ZNV, Košice
1976 – administratívna budova Slovšport-Športprojekt
1978 – administratívna budova ŠM, Valaliky
1980 – administratívna budova OV KSS
1979 – 1980 – ŠBČS, Poprad
1983 – Dom techniky, Košice
1984 – krajské osvetové stredisko, Košice
1965 – okrskové centrum, Rožňava
1972 – obchodný dom Šíravan, Michalovce
Dom nábytku, Michalovce
turistický hotel, Herľany
stravovacie zariadenie, Stará Lesná
panoramatické kino a rekonštrukcia objektu, Levoča
rekreačné zariadenie bungalovy hotela FIS, Štrbské Pleso

Štúdie

areál folklórneho festivalu Východná
areál folklórneho festivalu Detva
amfiteáter, Terchová
Dom textilu, Spišská Nová Ves
Dom potravín, Humenné
stanica ČSD, Trstená
účelové zariadenie Úradu vlády
Dom textilu, Trebišov
dom dôchodcov, Spišská Nová Ves
hotel Lux
základná škola, Hrnčiarske Zalužany
prístavba základnej školy Vodný kameň v Oravskej Jasenici a Krušenici

Interiéry

ŠBČS, Poprad
ŠBČS, Košice
Útvar ZNV, Košice
Klub SZM, Ď. VŠV, Podhradová
Dom smútku Kysak, Poproč, Turnianske Podhradie, Čaňa, Medzev, Nálepkovo, Šiba

Cirkevné objekty

1969 – rímskokatolícky kostol, Koškovce
rekonštrukcia kostola, Tatranská Lomnica
farský úrad, Hladovka
kostol, Michaľany
kostol, Šiba

Použitá literatúra

Bél, A., Drahovský, M.: Architekt Ján Šprlák- Uličný, Martin : NEOGRAFIE, 1995
Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava : SLOVART, 2002, s. 201, 202, 428, 429, 432, 436, 444
Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava : PERFEKT, 2007, s. 149, 150, 167, 168, 169
Dulla, M., Pohaničová, J., Vodrážka, P., Stachová, M., Krivošová, J., Moravčíková, H., Lukáčová, E.: Majstri architektúry, Bratislava : PERFEKT, 2005, s. 77
Projekt, 5/1993, s. 54 – 58