Ján Baptista Ilešházi
Ján Baptista Ilešházi | |
stoličný predstaviteľ, politik | |
Narodenie | 1737 Bratislava, Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Úmrtie | 10. máj 1799 Dubnica nad Váhom, Uhorské kráľovstvo |
Ján Baptista Ilešházi alebo Ján Ilešházi[1] (maď. Illésházy Baptista János; * 1737, Bratislava – † 10. máj 1799, Dubnica nad Váhom) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov (maď. Illyésházy alebo Illésházy), pôvodom z Eliášoviec (okres Dunajská Streda). V rokoch 1766 – 1799 zastával funkciu trenčianskeho a liptovského župana.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Otcom Jána Baptistu (Krstiteľ) bol magnát, gróf Jozef Ilešházi (1700 – 1766) a jeho matkou rakúska grófka Terézia Petronela von Abensberg-Traun (1710 – 1790). Mal viacerých súrodencov, dospelosti sa dožili len tri sestry (Mária Terézia, Júlia a Mária Františka). Po smrti otca Jozefa sa stal v roku 1766 trenčianskym a liptovským županom. Bol aj členom sedmipanskej súdnej tabule, kráľovským komorníkom a skutočným tajným radcom.
Na svojich panstvách sa snažil zavádzať moderné pracovné postupy a niektoré technologické novinky. V roku 1788 založil na svojom panstve Brumov v Bielych Karpatoch skláreň Svätej Sidónie (pomenovaná na počesť jeho manželky).
Ján Baptista podporoval aj rozvoj slovenského písomníctva, nechal preložiť do slovenčiny jednu modlitebnú knihu a pôrodnícku príručku lekára I. Černaja. Podporoval aj aktivity Slovenského učeného tovarišstva. Na jeho fare v Dubnici nad Váhom pôsobil Ondrej Mesároš, popredný predstaviteľ bernolákovského hnutia. Sám bol literárne činný, ale jeho diela zostali v rukopise.
Bol tiež mecenášom umenia, najmä architektúry. V roku 1760 nechal v Dubnici postaviť kalváriu a prestaval tiež tamojší zámok, postavil aj kostol v Borovciach. Prispel aj k rozvoju kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.
Od roku 1761 bola jeho manželkou Sidónia Baťáňová (hist.: Batthyány). Mal dvoch synov: staršieho Štefana (1762 – 1838) a mladšieho Antona (1775 – 1799) a dve dcéry: Jozefínu (vydatá za grófa Františka Jozefa von Windischgrätza) a Máriu (vydatá za grófa Feketeho).
Zomrel v kaštieli v Dubnici nad Váhom. Pochovaný je vo farskom kostole v Trenčíne vedľa svojich predkov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ILEŠHÁZI. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 45-46.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ILEŠHÁZI, Ján Baptista. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. S. 484–485.
- BABIČOVÁ, Katarína; HÁBL, Vlastimil; UČNÍKOVÁ, Daniela. Ilešháziovci : rodová zbierka obrazov : Trenčianske múzeum - palác Zápoľských - expozície stále. Trenčín : Laugar, 1998. 56 s. ISBN 80-967970-0-X.
- PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.