Ján Bocatius
Ján Bocatius | |
slovenský humanistický básnik | |
Rod. meno | Ján Bock |
---|---|
Narodenie | 25. december 1569 Wetschau, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
Úmrtie | 31. október 1621 (51 rokov) Uherský Brod, Habsburská monarchia |
Národnosť | nemecká |
Profesia | spisovateľ, básnik a diplomat |
Odkazy | |
Commons | Ján Bocatius |
Ján Bocatius (iné mená: Ján Bock, Ján Bogac, Ján Bogas, Ján Bogáthy[1], Jan Bok; * 25. december 1569, Wetschau, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 31. október 1621, Uherský Brod) bol uhorský humanistický básnik nemeckého (resp. lužickosrbského) pôvodu, pedagóg, historik a knihovník, pôsobiaci na území dnešného Slovenska.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z protestantskej obchodníckej rodiny a vzdelanie získaval v Sasku a Drážďanoch, kde sa zoznámil so slovenskými študentmi, a neskôr pokračoval v štúdiu na univerzite vo Wittenbergu. Po ukončení štúdia odišiel na územie dnešného Slovenska, kde pôsobil ako pedagóg, verejný činiteľ a básnik. Ako pedagóg pracoval v Banskej Bystrici, na Spiši a v Prešove. V roku 1599 sa stal rektorom a v roku 1603 richtárom v Košiciach. V roku 1605 sa zapojil do Bočkajovho protihabsburského povstania, počas ktorého podnikal diplomatické cesty a napokon bol zajatý v Nemecku a následne väznený v Prahe. Po oslobodení sa vrátil k svojmu učiteľskému povolaniu a v roku 1619 vstúpil do služieb Gabriela Bethlena, u ktorého pôsobil ako historiograf a knihovník. Zomrel počas jednej zo svojich diplomatických ciest.
Svojou pedagogickou činnosťou nielen pozdvihol kultúrny život v dnešnom východoslovenskom regióne, ale vďaka pokrokovým učebným metódam podľa zásad humanistickej výchovy pre praktický život si získal veľké uznanie najmä v protestantskom školstve. Ako básnik si získal uznanie nielen doma (od panovníka Rudolfa II. dostal titul poeta laureatus caesareus), ale i v zahraničí, kde udržiaval čulé písomné styky s českými a nemeckými humanistickými spisovateľmi.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem svojej knihy uhorských básní písal tiež oslavné, gratulačné a ľúbostné básne, chválospevy, epigramy, lamenty, epitafy, rozlúčkové a smútočné básne - elégie. Písal tiež epické diela, v ktorých sa venoval historickým udalostiam (vojna s Turkami a pod.) alebo oslave miest a osobností. Svoje diela písal v latinčine a nemčine a uverejňoval ich najmä v zbierkach iných autorov. Pod menom svojho nedospelého syna tiež vydal Otčenáš v preklade do 25 jazykov.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1599 – Päť kníh uhorských básní (Hungaridos libri poematum), prvá kompozične ucelená kniha básní v Uhorsku
- 1605 – Hungaroteutomachia vel colloquium de bello nunc inter Caesareos et Hungaros excitato. (Edited in 2014. Bilingual edition.)
- 1611 – Štvorročie väzenia (Olympias carceraria, andächtige schöne geistliche Lieder in Gefängnis…), zbierka nemeckých básní, ktorá bola do polovice 19. storočia takmer neznáma
- 1614 – Oratio Dominica polyglotta, vydanie Otčenáša v preklade do 25 jazykov (vyšlo pod menom jeho syna)
Pocty
[upraviť | upraviť zdroj]- Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach – premenovaná v roku 1991
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOCATIUS, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 459.