Preskočiť na obsah

Ján Havlík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blahoslavený
Ján Havlík
seminarista, člen rádu lazaristov a mučeník
Ján Havlík
Biografické údaje
Narodenie12. február 1928
Dubovce, Prvá ČSR
Úmrtie27. december 1965 (37 rokov)
Skalica (mesto), Česko-Slovensko
Rehoľník
RehoľaMisijná spoločnosť svätého Vincenta de Paul
Vstupaugust 1949
Svätec
Blahorečenie31. august 2024
František prostredníctvom pápežského legáta Marcella Semerara
Šaštín-Stráže
Atribútyväzenský odev
Sviatok12. február (spomienka)

Blahoslavený Ján Havlík (* 12. február 1928, Dubovce – † 27. december 1965, Skalica)[1] bol slovenský seminarista a člen rádu lazaristov.[2] Začiatkom 50. rokov bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na desaťročný trest odňatia slobody, v ďalšom procese mu bol vymeraný ešte rok navyše. Fyzické trýznenie vo vyšetrovacej väzbe a kruté podmienky počas 11 rokov vo väzení (aj pri práci v uránových baniach v okolí Jáchymova) mu zničili zdravie.[1] Zomrel vo veku 37 rokov na následky mučenia komunistickým režimom.

V júni 2013 sa začalo skúmanie jeho možného blahorečenia.[3] Pápež František vydal 14. decembra 2023 dekrét o Havlíkovej mučeníckej smrti a o jeho zaradení do zoznamu blahoslavených.[4] Blahorečený bol 31. augusta 2024 v Šaštíne.[5][6] Jeho relikvie sú uložené v kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.[7] Svätý Otec František určil deň jeho liturgickej spomienky na 12. február.[8] Je prezývaný aj ako mučeník vernosti.[9][10]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí (jedným z jeho súrodencov bola Mária, vyd. Tokošová).[11] Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola rehoľníčkou. Havlík chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči. K rádu Vincentínov inklinoval pravdepodobne pod vplyvom jeho tety Angely, ktorá bola členkou Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.[12]

V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta z Pauly.[12] Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov.[12] Po skončení vojny sa Ján vrátil do Banskej Bystrice, aby dokončil štúdium na Gymnáziu Andreja Sládkoviča. V máji 1949 zložil maturitu a následne chcel vstúpiť do kňazského semináru. Keďže ten bol však ovládaný Komunistickou stranou a neuznávaný Svätou stolicou, Ján vstúpil koncom augusta do vincentínskeho noviciátu a rozhodol sa študovať teológiu tajne.[1]

O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a popri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.[12][13]

Väzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí.[12] Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov.[1]

„ Mojím konečným cieľom bolo stať sa kňazom. Riadil som sa podľa svedomia. Viac k tomu nemám čo dodať! “
– z obhajoby Jána Havlíka[14]

Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia, keďže bol podľa vyšetrovateľov tajným vatikánskym agentom.[14] Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť pri Jáchymove, kde pracoval v uránových baniach.[1] V roku 1955 si zlomil členok a neskôr ho operovali na pruh.[12]

V závere leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát pre misijnú službu spoluväzňom (Havlík rozdával spoluväzneným drobné čiastočky Eucharistie, ktoré boli zabalené v cigaretových papierikoch). Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. V snahe zlomiť ho bol potrestaný aj pobytom v priestorovo malej samotke.[12] Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.[13] Tam už však vôbec nebol schopný fyzicky pracovať.[12] Havlík žiadal o udelenie milosti, žiadosť však bola zamietnutá.[14]

V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. K tomu sa pridali finančné problémy, pretože mu bol vymeraný dôchodok vo výške len 407 korún a neskôr mu bol znížený na 300 korún mesačne (priemerný vtedajší plat bol zhruba 1350 korún). Ján sa proti tomuto konaniu odvolal a dožadoval sa nápravy. Oznámili mu však, že rozsudkom z roku 1953 prišiel o svoje občianske práva po dobu desiatich rokov, ktoré však začali plynúť až po jeho prepustení z väznice.[12] Z tohto dôvodu bol závislý na pomoci rodičov.

Koncom roka 1965 bol opätovne hospitalizovaný. Z nemocnice ho prepustili na Štedrý deň. Keď sa o dva dni neskôr, 27. decembra, po rannej sv. omši rozhodol vyhľadať lekára, začal kolabovať uprostred Skalice.[1][12] Vysilený sa opieral o popolnicu.[15] V tom okamihu ho našiel gynekológ MUDr. Barát, ktorý vynášal popol.[12] S pomocou okoloidúceho ho preniesli do lekárovho domu, kde zomrel vo veku 37 rokov.[1][16][12]

Uctievanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Beatifikačný proces

[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciátorom procesu skúmania možného Havlíkovho blahorečenia bol Augustín Slaninka na popud Antona Srholca.[14]

V nedeľu 9. júna 2013 sa začal proces blahorečenia Jána Havlíka,[3] ktorý v Skalici otvoril bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.[12][15] Vicepostulátorom procesu bol Emil Hoffman.[12] Diecézna fáza procesu blahorečenia sa skončila 24. februára 2018 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.[17] Jeho prípad bol so súhlasom pápeža Benedikta XVI. skúmaný ako mučenícka smrť (aj keď ho priamo niekto nezabil, zomrel na následky systematického týrania a mučenia).[12]

Hrob slovenského mučeníka sa nachádza v Dubovciach.

Pápež František vydal 14. decembra 2023 dekrét o jeho mučeníctve in odium fidei (z nenávisti k viere).[4][18] Pred slávnosťou boli 7. júla 2024 exhumované časti telesných pozostatkov, ktoré sú z pohľadu Katolíckej cirkvi relikviami.[11]

Slávnosť blahorečenia v Šaštíne

[upraviť | upraviť zdroj]

Za blahorečeného ho v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne vyhlásil pápežský legát Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých.[5][19] Na slávnosti sa podľa organizátorov zúčastnilo približne 13-tisíc veriacich, 370 kňazov a okolo 30 biskupov vrátane apoštolského nuncia Nicola Girasoliho.[20][21]

Po prečítaní apoštolského listu Svätého otca o zaradení Havlíka do zoznamu svätých, čím sa mu povoľuje verejná úcta, (pričom dňom jeho liturgického uctievania je 12. február)[19] boli k oltáru prinesené mučeníkove relikvie.[21] Sú umiestnené v relikviári v podobe 90-kg bronzového diamantu,[22] ktorý má symbolizovať tvrdosť a nepoddajnosť mučeníka,[23] pričom prepínateľná PDCL fólia umožňuje náhľad do vnútra relikviáru.[7]

Po blahorečení boli relikvie uložené v kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave v novovytvorenej kaplnke bl. Jána Havlíka.[11][7] V nej je nainštalovaných 11 vertikálnych prvkov symbolizujúcich rovnaký počet strávených rokov vo väzení, pričom každý prvok má 365 cm ako dní v roku.

„ Štrnásť napojení na kovových častiach pripomína počet rokov, na ktoré bol Janko pôvodne odsúdený. Pripomínajú pevnosť jeho charakteru a ušľachtilosť, ktorú priniesol do náročného prostredia jáchymovských lágrov. Keďže autori chceli vyjadriť to, že Janko dosiahol svätosť utrpením vo väzení a hlavne v uránových baniach, kamenný pás bude mať drsnejší povrch, aby sprítomňoval tvrdosť podzemného prostredia. Na kamennom páse bude umiestená rozlomená kovová reťaz a na jeho vrchole kríž. “
– o symbolike výzdoby v kaplnke bl. Jána v Bratislave[7]

Ako prípravu na túto udalosť boli v marci 2023 vydané litánie k Jánovi Havlíkovi ako aj modlitba k tomuto budúcemu blahorečenému.[24] Ku augustovej slávnosti a na prípadné liturgické spomienky bola vydaná pieseň Misionár Božej lásky od pesničkára Petra Janků.[25] Počas prinášania relikvií blahoslaveného zaznel aj skomponovaný liturgický hymnus k Jánovi Havlíkovi z pera Daniela Heviera, ktorý sa venuje viacerým zásadným momentom zo života svätca.[26] Hudbu k nemu skomponoval organista Marek Cepko.[26]

Relikvie

[upraviť | upraviť zdroj]

Miesta, kde sú relikvie umiestnené:

Umenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vincentín Augustín Slaninka a Helena Sláviková vydali o Jánovom živote rozhlasovú hru.[12]

V máji 2024 bol predstavený dokumentárny film Na ceste k dokonalosti od Branislava Valka a jeho dcéry Barbory Hrabajovej.[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g JÁN HAVLÍK – Ján Havlík [online]. www.janhavlik.sk, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  2. ↑ MAGALDI, Raffaele A.. The Seminarian Who Found His Calling In Communist Captivity: Blessed Ján Havlík [online]. 2024-02-22, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b Pozvánka na začatie diecézneho procesu blahorečenia Jána Havlíka Archivované 2014-04-07 na Wayback Machine, JanHavlik.sk
  4. ↑ a b Svätý Otec rozhodol, že Ján Havlík bude blahorečený (aktualizované) [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online.
  5. ↑ a b CONT, Communication. Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK [online]. Congregation of the Mission, 2024-02-20, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Blahorečenie Jána Havlíka bude 31. augusta v Šaštíne [online]. Katolícke noviny, 2024-02-28, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d O týždeň blahorečia Jána Havlíka, ostatky budú uložené v relikviári v tvare diamantu [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-08-23]. Dostupné online.
  8. ↑ Jána Havlíka vyhlásili v Šaštíne-Strážach za blahoslaveného [online]. Pravda.sk, 2024-08-31, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  9. ↑ TERAZ.SK. V závere augusta sa uskutoční slávnosť blahorečenia Jána Havlíka [online]. TERAZ.sk, 2024-08-11, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  10. ↑ Niekoľko tisíc ľudí príde na ďalšiu slávnosť blahorečenia, chystá sa v Šaštíne [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c V Dubovciach sa konala exhumácia telesných pozostatkov Jána Havlíka  [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-08-17]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p HUDÁK, Pavol. Boli sme v rodisku nového blahoslaveného / Život Jána Havlíka nebol bombastický a z ľudského pohľadu bol neúspešný. Prečo bude blahorečený? [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Janko Havlík – dvojnásobný odsúdenec za vieru Archivované 2014-04-07 na Wayback Machine, Dubovce.sk, cit. dla SLÁVIKOVÁ, Helena: Hrdinské svedectvo mladosti
  14. ↑ a b c d HALÚSKOVÁ, Martina. Trestný čin: tajne študoval teológiu [online]. Katolícke noviny, 2024-01-02, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  15. ↑ a b V Skalici sa začne diecézna fáza blahorečenia Jána Havlíka [online]. TERAZ.sk, 2013-06-08, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  16. ↑ Ján Havlík. Saints and Blesseds: J… – JD… [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  17. ↑ V Bratislave ukončia diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka [online]. Vatikánsky rozhlas, 23.2.2018, [cit. 2018-02-28]. Dostupné online.
  18. ↑ a b Zverejnili trailer nového filmu o budúcom blahoslavenom Jánovi Havlíkovi [online]. m.tkkbs.sk, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  19. ↑ a b Rodák z Duboviec Ján Havlík je novým slovenským blahoslaveným [online]. Aktuality.sk, 2024-08-31, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  20. ↑ LOJAN, Andrej. Blahorečenie Jána Havlíka / Ako vyzeral Šaštín v deň beatifikácie a prečo je nový blahoslavený človekom nádeje (fotogaléria) [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  21. ↑ a b Novým slovenským blahoslaveným sa stal rodák z Duboviec Ján Havlík [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  22. ↑ Na sobotnej slávnosti blahorečenia Jána Havlíka [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  23. ↑ KELEMEN, Nikolas. Blog N: Blahorečenie Jána Havlíka: Svedok viery a symbol odporu voči totalite [online]. Denník N, 2024-09-01, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  24. ↑ MODLITBY [online]. Ján Havlík, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  25. ↑ Pesničkár Peter Janků vytvoril novú pieseň k blahorečeniu Jána Havlíka [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  26. ↑ a b Vznikol hymnický spev na počesť Jána Havlíka, autorom textu je Daniel Hevier [online]. Ján Havlík, 2024-07-19, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  27. ↑ TASR. Relikviár blahoslaveného Jána Havlíka uložili do kostola v bratislavskom Ružinove. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-09-01. Dostupné online [cit. 2024-09-01]. ISSN 1335-4418.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SLÁVIKOVÁ, Helena. Hrdinské svedectvo mladosti : Janko Havlík : kandidát kňazstva Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Bratislava : Lúč, 2003. 194 s. ISBN 80-7114-393-6.
  • SLÁVIKOVÁ, Helena. Zomrel postojačky : nové skutočnosti zo života mučeníka za vieru Janka Havlíka, CM. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. 51 s. ISBN 978-80-7165-805-4.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Havlík na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Havlík&oldid=7935212“