Marcello Semeraro
| Marcello Semeraro | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi prefekt Dikastéria pre kauzy svätých | ||||||||
 Semeraro v roku 2017 | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Taliansko  Vatikán | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých | ||||||||
| 15. október 2020 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
| Biskup Albana | ||||||||
| 2004 – 2020 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 22. december 1947 (77 rokov) Monteroni di Lecce, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 8. september 1971 (23 rokov) Francesco Minerva | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Konsekrácia | 29. september 1998 (50 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Cosmo Francesco Ruppi arcibiskup Lecce | |||||||
| Spolusvätitelia | Domenico Caliandro biskup Ugento-Santa Maria di Leuca Donato Negro biskup Molfetta-Ruvo-Giovinazzo-Terlizzi | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 28. november 2020 (72 rokov) František | |||||||
| Stupeň | kardinál – diakon | |||||||
| Titulárny kostol | Santa Maria in Domnica | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Marcello Semeraro | ||||||||
.svg)
Marcello Semeraro (* 22. december 1947, Monteroni di Lecce, Taliansko) je kardinál a prelát Katolíckej cirkvi. Od októbra 2020 je prefektom Dikastéria pre kauzy svätých. Predtým bol biskupom v Albane a tajomníkom skupiny kardinálov menovaných pápežom Františkom, aby mu radili.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Semeraro sa narodil 22. decembra 1947 v Monteroni di Lecce v Taliansku.[1] Kňazskú vysviacku prijal 8. septembra 1971. Titul doktora teológie získal v roku 1980 na Pápežskej lateránskej univerzite. Dňa 25. júla 1998 bol vymenovaný za biskupa v Orii. Biskupskú vysviacku prijal 29. septembra 1998 z rúk arcibiskupa Cosmo Francesco Ruppiho spolu s arcibiskupmi Domenicom Caliandrom a Donato Negrom ako spolusvätiteľmi.
V roku 2001 Semeraro vyučoval na Pápežskej lateránskej univerzite. Pápež Ján Pavol II. ho vybral za osobitného sekretára biskupskej synody v roku 2001, ktorá sa zaoberala úlohou biskupov v súčasnej spoločnosti. Záverečné vyhlásenie synody poukázalo na sociálnu nespravodlivosť ako hlavnú príčinu terorizmu a odsúdenie dlhu tretieho sveta a „trvalú drámu hladu a extrémnej chudoby“. Semeraro to okomentoval: „Existuje silná vôľa rozložiť obraz biskupov ako mužov moci a obnoviť obraz biskupov ako mužov služby.“[2]
Cirkevný vzostup
[upraviť | upraviť zdroj]1. októbra 2004 bol vymenovaný za biskupa v Albane.[1] Dňa 4. mája 2007 bol zvolený za predsedu správnej rady novín Talianskej biskupskej konferencie (TBK) Avvenire namiesto kardinála Angela Bagnasca z Janova, ktorý bol zvolený za predsedu TBK. Semeraro je konzultantom Dikastéria pre klérus, Talianskej biskupskej konferencie a členom komisie TBK pre náuku viery. V júni 2010 sa stal predsedom komisie TBK pre náuku viery.
Pápež František ho 13. apríla 2013 vymenoval za sekretára komisie kardinálov, ktorá mu mala radiť pri správe Cirkvi a organizácii Rímskej kúrie. V rozhovore z roku 2017 Semeraro opísal prácu Rady kardinálov ako počúvanie, uvažovanie a overovanie. Rada podľa neho počúva príspevky Cirkvi, uvažuje o nich a skúma ich podrobnosti, pričom zvažuje najlepší spôsob, ako pokračovať; potom predloží návrhy pápežovi. Ako uviedol Semeraro, Rada má poradnú úlohu.[3]
O polroka neskôr, 4. novembra 2013, ho František vymenoval za apoštolského administrátora exarchického kláštora a teritoriálneho opátstva svätej Márie z Grottaferraty.[4]
Pápež František ho 15. októbra 2020 vymenoval za prefekta Dikastéria pre kauzy svätých.[5]
Dňa 25. októbra 2020 pápež František oznámil, že ho povýši do hodnosti kardinála na konzistóriu naplánovanom na 28. novembra 2020.[6] Na tomto konzistóriu ho František vymenoval za kardinála-diakona s titulárnym chrámom Santa Maria in Domnica.[7] Dňa 16. decembra bol Semeraro vymenovaný za člena Kongregácie pre východné cirkvi a Dikastéria pre komunikáciu.[8]
Spojenie so Slovenskom
[upraviť | upraviť zdroj]Marcello Semeraro ako pápežský legát vyhlásil 31. augusta 2024 v Šaštíne mučeníka Jána Havlíka za blahoslaveného.[9]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- (po taliansky) Mistero, comunione e missione - Manuale di ecclesiologia (Bologna, 2004)[10]
- (po taliansky) Dalla Parte del Padre (Libreria Editrice Vaticana, 2010)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Marcello Cardinal Semeraro [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ HENNEBERGER, Melinda. Social Justice And Terror Offer Bishops Tough Issue. The New York Times, 2001-10-28. Dostupné online [cit. 2024-02-24]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ Pope Francis and the C9: Interview with Council Secretary [online]. www.archivioradiovaticana.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ RINUNCE E NOMINE [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ O'CONNELL, Gerard. Pope Francis names 13 new cardinals, including Wilton Gregory, the archbishop of Washington D.C. [online]. America Magazine, 2020-10-25, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Resignations and Appointments [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Kard. Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých – Ján Havlík bol človekom nádeje [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Nota al testo di M. Semeraro, "Mistero, comunione e missione" [online]. 2012-04-27, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po taliansky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcello Semeraro