Ióannes Moschos
| svätý Ióannes Moschos | |
| byzantský asketik a spisovateľ | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 540 – 550 asi Damask/Kilíkia |
| Úmrtie | 619/634 Rím alebo Konštantínopol |
| Uctievanie | |
| Cirkev | Pravoslávna cirkev |
| Sviatok | 11. marec |
Svätý[1] Ióannes Moschos (iné mená mená pozri nižšie; * v rokoch 540 – 550, asi Damask[2][3]/Kilíkia[1][3] – † september[1] 619/634, Rím/Konštantínopol) bol byzantský mních a spisovateľ. Jeho dielo Duchovná lúka (iné názvy pozri nižšie), popisuje duchovné zážitky východných mníchov a bolo obľúbeným príkladom asketickej stredovekej byzantskej literatúry.[2][4][5] Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok sa slávi spolu s jeho priateľom, jeruzalemským patriarchom Sofroniom 11. marca.[6]
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]- starogr. Ιωάννης Μόσχος, prepis podľa PSP: Ióannes Moschos, iné prepisy: Ioannes Moschos, Ióannés Moschos, a i.
- lat. Johannes Moschus alebo Ioannes Moschus[7][8]
- Ján Moschos[9], Ján Moschus[10]
- niekedy prezývaný aj Eukratas[1][11] (v preklade významovo zdržanlivý/striedmy)[7]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Moschos sa narodil niekedy v polovici 6. storočia v sýrskom Damasku alebo v Kilíkii/Isaurii. Niekedy po roku 565 vstúpil do Kláštora svätého Theodosia pri Jeruzaleme. Jeho dobrým priateľom bol neskorší jeruzalemský patriarcha Sofronius. Ovplyvnený životom palestínskych asketikov navštívil spolu so Sofroniom kláštorné komunity v egyptských oázach. V kláštore na Sinaji následne strávil desať rokov. V roku 594 strávil krátky čas v Jeruzaleme, kde sa zúčastnil intronizácie Sofronia na stolec miestneho patriarchu. Žil zrejme v Kláštore svätého Sábu.[3] Navštívil tiež Antiochiu, odkiaľ však po vpáde Peržanov do Byzancie odišiel. Začiatkom 7. storočia pomáhal svojmu priateľovi, alexandrijskému patriarchovi Jánovi Almužníkovi zachovať chalcedónske dogmy v Egypte. Po vyplienení Jeruzalema Peržanmi v roku 614 po a vzniku perzskej hrozby okupácie Egypta odišiel na Cyprus.[3] Následne istý čas žil aj v Ríme, kde asi aj zomrel. Jeho pôsobenie v Konštantínopole (t.j. v "Novom Ríme") je stále sporné, no podporujú ho viacerí moderní učenci. Svoje zážitky spracoval vo svojom diele Duchovná lúka.[2][4][7] Na smrteľnej posteli požiadal patriarchu Sofronia, aby ho pochoval, pokiaľ je to možné, na Sinaji alebo v Kláštore svätého Theodosia v Jeruzaleme. Keď Sinaj napadli Arabi, Sofronius nechal Moscha pochovať práve v Jeruzaleme,[7] v jaskyni, v ktorej sa podľa tradície mali ukrývať biblickí mudrci pred kráľom Herodom.[3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Iné názvy: lat. Pratum spirituale, Leimón[12] (starogr. Λειμών[11], iný prepis: Leimon), Leimónarion[13] (starogr. Λειμωνάριον[14], iný prepis: Leimonarion[1]) či Neos Paradeisos[13] (starogr. Νέος Παράδεισος[14] v preklade Nový raj[10][13]). V slovenskom preklade známe aj ako Lúka[15] či Kvetinová záhrada[15].
Duchovná lúka obsahuje viac ako 300 príbehov či anekdot napísaných v jednoduchom jazyku[2] v gréčtine. Nesú sa v duchu tradície zbierok apofthegmata tón hagión paterón[1]. Popísané náboženské praktiky sú plné podrobností o živote a viere palestínskych a sýrskych mníchov vtedajšej doby. Obsahuje množstvo správ o zázrakoch a duchovných extázach,[2][7] pričom však akékoľvek kritické stanoviská. Popisuje rozdelenie kresťanského sveta medzi prívržencov Chalcedónskeho koncilu a miafyzitov (a najmä severiánov). Samotný Moschos sa pri tom pridržiava striktne chalcedónskej náuky a mnohé z príbehov sú jej propagandou.[3] Dielo poskytuje jedinečné údaje o spôsoboch uctievania a obradov v mníšstve v 6. a 7. storočí, o úcte k Panne Márii. Pojednáva tiež o politických okolnostiach, popisuje byzantsko-perzské vzťahy a prevládajúce herézy.[2][7] Dielo Moschos venoval patriarchovi Sofroniovi,[1] napísané bolo v Ríme.[3] Výslovne ho odobril Druhý nicejský koncil.[15] Preložené bolo do arabčiny, latinčiny a cirkevnej slovančiny a predstavuje významný zdroj pre lingvistiku.[1] V minulosti bolo dielo často pripisované známejšiemu Sofroniovi,[3] niektoré zdroje mu pripisujú aspoň spoluautorstvo.[15][16]
- spolu s patriarchom Sofroniom Moschos vytvoril aj revíziu života svätého Jána Almužníka[1][16], z ktorej sa zachovali len fragmenty v rámci anonymného životopisu svätca[3][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i MOSCHOS, JOHN In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1415. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f John Moschus In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Patrology: The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon (451) to John of Damascus (750). Ed. Angelo di Berardino; preklad Adrian Walford. 1. anglické vyd. Cambridge : James Clarke & Company, 2006. (z talianského Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII)). ISBN 0227679792, 9780227679791. S. 301 – 303.
- ↑ a b JAN MOSCHOS In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 432.
- ↑ Ioannes Moschos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 224.
- ↑ Orthodox Holiness : Around the Church Year With St John [online]. www.orthodoxengland.org.uk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Johannes Moschus In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Vitæ Patrum. De vita et verbis seniorum ... libri X. Auctoribus suis ... restituti, ac notationibus illustrati, operâ et studio Heriberti Ros-weydi ... Accedit Onomasticon ... Editio secunda, variè aucta et illustrata. [s.l.] : ex Officina Plantiniana Balthasaris Moreti, 1628. Dostupné online. (po latinsky)
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 147.
- ↑ a b c JÁN MOSCHUS In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 263.
- ↑ a b Moschus, John In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1117 – 1118. (po anglicky)
- ↑ 11. marec – Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha [online]. Gréckokatolícka farnosť Furča, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 130 – 131.
- ↑ a b Johannes Moschos In: Lexikon für Theologie und Kirche. 5. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3. vyd. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1995. ISBN 3-451-22003-2. S. 938. (po nemecky)
- ↑ a b c d Životopis svätých: Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha–11. marec. Sme tu pre vás (Humenné: Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky), 2013, roč. 5, čís. 4, s. 7. Dostupné online [cit. 2020-12-08].
- ↑ a b JOHN MOSCHUS (Moschos) In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:439. (po anglicky)