Byzantská literatúra
Byzantská literatúra je grécka stredoveká spisba v rokoch 330 (založenie Konštantínopola) – 1453 (pád Konštantínopola) resp. podľa iných autorov v rokoch 529 (zrušenie Akadémie v Aténach) – 1453. Delí sa na 4 obdobia: ranobyzantské (do pol. 7. stor.), obrazoborecké (do 848), obdobie macedónskej renesancie a komnénovského klasicizmu (do 1204) a záverečné (do 1453).[1]
Literatúra a byzantská kultúra boli všeobecne určované štyrmi prvkami: helenistickými tradíciami odkazujúcimi na antické Grécko, kresťanstvom zaujímajúcim od obrátenia Konštantína Veľkého pozíciu oficiálneho náboženstva v ríši, rímskou povahou štátoprávnej organizácie, a orientálnymi vplyvmi prevzatými od rozličných ázijských a afrických národov.[2] Jednotlivé diela byzantskej literatúry sú z hľadiska svojho zamerania a žánru triedené do piatich skupín. Prvé tri z nich nadväzujú na antické vzory a zahŕňajú históriu a letopisy, encyklopédie a eseje, a svetskú poéziu. Dve ďalšie sú tvorené novými literárnymi formami; cirkevnou a teologickou literatúrou, a ľudovou poéziou.[3]
Popredným zástupcom historikov bol Prokopios Cézarejský, pobočník Belisara pri jeho vojenských ťaženiach, ktoré zachytil vo svojom spise Knihy o vojnách. Na Prokopia nadviazali Agathias, opisujúci záver panovania Justiniána I.,[4] a v 7. storočí Theofylaktos Simokattes. Neskoršiu fázu byzantských dejín predostreli Michael Psellos, Niketas Choniates a Laonikos Chalkokondyles. K význačným historikom patrili aj cisári a príslušníci vládnucich rodov ako napríklad Konštantín VII. či Anna Komnéna, autorka Alexiády. Medzi kronikármi vynikali Ioannes Malalas, Theofanes Homologetes, Ioannes Skylitzes a Ioannes Zonaras.[5]:389 Z encyklopedistov a esejistov možno menovať patriarchu Fotia (z jeho diel napr. Myriobiblon) a Theodora Metochita, byzantského humanistu zo 14. storočia.[5]:384 Koncom 10. storočia bol vytvorený rozsiahly lexikón Suda.[6]:564 K zástupcom svetskej poézie sú radení Georgios Pisides, oslavujúci vo svojich básňach Herakleiove výpravy, ako aj tvrdohlavý odporca ikonoklazmu a autor polemických traktátov Teodor Studita, opát kláštora Studios. Ten pokračoval v ikonodulskej obhajobe obrazov po Jánovi z Damasku,[7]:157 ktorý bol aj tvorcom mnohých hymien. Hymny a svetskú poéziu tvorila aj Kassia. Najvýznamnejším skladateľom hymien a teda predstaviteľom cirkevnej a teologickej literatúry bol ale Romanos Melodos. Úroveň porovnateľnú s Romanovým dielom dosiahol v 7. storočí hymnus Akatist.[5]:86 Ľudovú poéziu zastupuje predovšetkým jedinečný hrdinský epos Digenis Akritas z 11. alebo 12. storočia, ospevujúci akritai.[5]:411
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ byzantská literatúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 418.
- ↑ Adena, Louise. The Enduring Legacy of the Byzantine Empire Archivované 2020-04-13 na Wayback Machine. Clio History Journal, [cit. 2010-07-05].
- ↑ Byzantine Literature Catholic Encyclopedia, [cit. 2010-07-05].
- ↑ Vasiliev, Alexander A. Justinian the Great and his successors (518-610) : Literature, learning, and art. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].
- ↑ a b c d ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8.
- ↑ TREADGOLD, Warren. A History of the Byzantine State and Society. Stanford, Calif. : Stanford University Press, 1997. 1019 s. ISBN 0-8047-2630-2.
- ↑ The Oxford History of Byzantium. Ed. Cyril Mango. Oxford; New York : Oxford University Press, 2002. 334 s. ISBN 0-19-814098-3.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s.
- HUNGER, Herbert. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 1. Philosophie, Rhetorik, Epistolographie, Geschichtsschreibung, Geographie. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 542 s. ISBN 3-406-01427-5.
- HUNGER, Herbert; HANNICK, Christian; PIELER, Peter E. Die hochsprachliche profane Literatur der Byzantiner. 1. Aufl. Zväzok 2. Philologie, Profandichtung, Musik, Mathematik und Astronomie, Naturwissenschaften, Medizin, Kriegswissenschaft, Rechtsliteratur. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1978. 528 s. ISBN 3-406-01428-3.