Ján Strcula

	Ján Strcula
	slovenský vojak a politik
Poslanec Slovenskej národnej rady
	V úrade; 1964 – 1971
Poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
	V úrade; 1969 – 1971
Biografické údaje
Narodenie	4. máj 1912; Vyšná Boca, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	11. január 2012 (99 rokov); Trenčín, Slovensko
Politická strana	KSS (KSČ)
Alma mater	Vojenská akadémia Hranice
Profesia	vojak, politik
	Politický portál; Biografický portál

Ján Strcula (* 4. máj 1912, Vyšná Boca – † 11. január 2012, Trenčín) bol slovenský vojak, generál, odbojár počas Slovenského národného povstania, československý politik Komunistickej strany Slovenska, poslanec Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia na začiatku normalizácie.^[1]^:228-229

Životopis

Základnú školu navštevoval vo Vyšnej Boci v rokoch 1918 – 1924. Prvý ročník meštianskej školy absolvoval v Prahe, ostatné v Ružomberku. Maturoval v roku 1936 na chemickom oddelení Vyššej priemyselnej školy v Banskej Štiavnici. V roku 1936 nastúpil základnú vojenskú službu v československej armáde k 201. delostreleckému pluku v Ružomberku. Od roku 1937 študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Pôsobil potom v delostreleckom pluku vo Frenštáte pod Radhoštěm. Za mobilizácie roku 1938 bol náčelníkom štábu oddielu delostreleckého pluku pri Opave.^[1]^:228

Slovenská republika

Počas vojny pôsobil v armáde Slovenského štátu v Brezne nad Hronom a Ružomberku. Od 1. januára 1940 bol veliteľom batérie a 1. augusta bol povýšený na npor. delostrelectva.^[1]^:228

Od konca júna 1941 až do augusta sa ako veliteľ batérie zúčastnil ťaženia proti ZSSR. Po návrate z frontu pôsobil v Žiline, Ružomberku, Dolnom Kubíne a Sabinove. Pri formovaní Východoslovenskej armády sa stal 14. júna 1944 veliteľom batérie delostreleckého pluku 2 vo Vyšnom Mirošove.^[1]^:228

Slovenské národné povstanie

Strcula sa vyhol zajatiu pri odzbrojovaní Východoslovenskej armády a prešiel na povstalecké územie, kde sa zapojil do Slovenského národného povstania. 11. septembra sa stal veliteľom delostreleckej batérie obranného úseku „Kosatec“ II. taktickej skupiny v bojoch pri Malužinej a Kráľovej Lehote. Jeho batéria sa podieľala na prerušení cesty a košicko – bohumínskej železnice v priestore Čereného Kútu a Kráľovej Lehoty. 21. septembra uskutočnil úspešný delostrelecký prepad letiska Mokraď. 2. októbra sa stal veliteľom delostrelectva celého obranného úseku „Kosatec“. 4. októbra sa jeho batéria podieľala na zničení nemeckého pancierového vlaku chrániaceho opravu strategického železničného mosta pri Kráľovej Lehote. Jeho delostrelci uskutočnili viacero úspešných palebných prepadov, medzi inými aj letiska Mokraď a nemeckej batérie pri Liptovskom Hrádku, ktorý povstalci dokonca dočasne ovládli. 25. októbra po páde Brezna nad Hronom dostal rozkaz presunúť batériu do údolia Hrona. Nakoľko Nemci obsadením Podbrezovej medzičasom odrezali ústupové cesty ustúpil počas boja do doliny Bystrá, smerom na Trangošku. 28. októbra bol povýšený na kpt. delostrelectva. Po ústupe do hôr pôsobil v Nízkych Tatrách pri partizánskom zväzku Stalin. Po prechode frontu bol sa 14. februára 1945 prezentoval v 1. čs. armádnom zbore a bol ustanovený za veliteľa batérie delostreleckého pluku 5. V apríli 1945 sa stal osvetovým dôstojníkom a pôsobil ako politický zástupca veliteľa pluku.^[1]^:229

Po vojne

Po vojne zostal vojakom z povolania a roku 1954 sa stal generálmajorom. V novembri 1955 nastúpil na štúdium na Najvyššej vojenskej akadémii K. J. Vorošilova v Moskve. Pôsobil ako zástupca veliteľa, neskôr veliteľ mechanizovanej divízie v Olomouci, od roku 1958 v Trenčíne ako zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu. Na konci svojej profesnej dráhy zastával post inšpektora pre materiálne otázky výcvikovej základne.^[1]^:229

Politická kariéra

Vo voľbách roku 1964 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Po federalizácii Československa zasadol v januári 1969 do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ako nominant Slovenskej národnej rady. Vo federálnom parlamente zotrval do konca funkčného obdobia, teda do volieb roku 1971.^[1]^:229

Roku 1972 odišiel z aktívnej služby. V penzii sa venoval rezbárstvu. Zomrel vo veku nedožitých 100 rokov.

Vyznamenania^[1]^:229

1939 Pamätná medaila Za obranu Slovenska
1945 Rád Slovenského národného povstania, II. trieda
1946 Československá medaila za zásluhy, II. trieda
1947 Československý vojnový kríž 1939
1948 Medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej Vlasteneckej vojne 1941-1945 (ZSSR)
1948 Kríž za chrabrosť (Poľsko)
1955 Medaila Za zásluhy o obranu vlasti
1959 Rád červené hviezdy
1969 Rád červené zástavy
Rad partizánskej hviezdy, III. triedy, (Juhoslávia)
2011 Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky, II. stupeň
Kríž Rytier delostrelectva, (Slovensko)

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Strcula na českej Wikipédii.

[VOS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.

[1]