Letisko Mokraď

Letisko Mokraď
IATA: · ICAO:
Základné informácie
Typ letiska	vojenské
Mesto	Liptovský Peter, Slovensko
Poloha	49°04′12″S 19°43′35″V
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch 1 500 m
Letecký portál

Letisko Mokraď je zaniknuté vojenské letisko pri Liptovskom Petre na strednom Slovensku. Leží medzi Jamníkom, Liptovským Petrom, Vavrišovom a južnými svahmi Západných Tatier. Letisko bolo vybudované počas 2. svetovej vojny na popud vtedajšieho ministra obrany Ferdinanda Čatloša a bolo dejiskom udalostí týkajúcich sa Slovenského národného povstania. Po vojne slúžilo Leteckému technickému učilišťu až do roku 1958, kedy bolo definitívne zrušené.

Výstavba

Letisko Mokraď sa začalo stavať na popud ministra obrany Slovenskej republiky gen. Ferdinanda Čatloša, rodáka z neďalekého Liptovského Petra. Letisko bolo budované na náhornej plošine, mierne sa zvažujúcej juhovýchodným smerom a zvažujúcej sa strmo ku obci Jakubovany.

Leteckí odborníci odmietali dislokáciu letiska pod Tatrami z dôvodov nevhodných meteorologických podmienok, časté hmly a dažde, dlhú zimu, podmáčaný terén, ktoré následne znižovali počet prevádzkových hodín letiska. Na druhej strane gen. Čatloš poukazoval vojenskostrategické dôvody: zmeniť dislokáciu leteckých základní po nemeckom zábore letiska Nový Dvor (letisko ležalo v tzv. ochrannej zóne), potreba presunúť objekty letiska a veľký komplex leteckých dielní a leteckého skladu v Nitre z blízkosti maďarských hraníc, či želanie mať leteckú základňu nezávislú od Nemcov.

Mokradské letisko malo patriť medzi najväčšie na Slovensku. Niektoré projektové a prípravné práce sa začali už v roku 1939. Plocha letiska bola zdrenážovaná a jeho rozmery boli 1 500 m x 1 500 m. Letisko umožňovalo vzlet z akéhokoľvek smeru, ale kvôli prevládajúcim západným vetrom sa najčastejšie používal smer východ – západ.

Výstavbu letiskovej plochy (a vybudovanie protileteckých krytov) ministerstvo obrany zadalo firme Ing. Václava Holého z Palúdzky. Dva hangáre typu „Brno“ stavala firma Halaj – Palkovič – Uličný z Martina, letiskové budovy firma Ing. Dr. Jaroslav Buršík z Ružomberka a dielenské baraky zasa Drevárska a priemyselná spoločnosť Turany. Obytné domy pre vojakov z povolania v Liptovskom Petre mala stavať firma Architekt Jozef Švidroň, podnikateľstvo stavieb. Firma Hynek Mužík – Kameňolomy a obchod drevom stavala prístupové cesty k letisku, na Kaleník i v Tichej a Kôprovej doline. Most cez rieku Belá na ceste z Liptovského Hrádku do Liptovského Petra stavala popradská firma Šašinka. Od septembra 1940 boli po prvý raz vo vyššom počte nasadené jednotky Pracovného zboru národnej obrany. Bola vytvorená posádka a osobitý pracovný oddiel v Liptovskom Petre pod velením stotníka Františka Jesenského. Ten mal k dispozícii 1200 tvorníkov a 1000 Židov a Rómov.

Zahájené boli aj práce na výstavbe železničnej vlečky z Liptovského Hrádku k budovaným podzemným skladom pohonných látok a veľkému hangáru Leteckého parku v lokalite Podlazy - Nové lúky.

Prevádzka

V roku 1943 bol do objektov na letisku Mokraď redislokovaný z Trenčianskych Biskupíc Letecký park Slovenských vzdušných zbraní. Veliteľom letiska bol menovaný npor. Dušan Čatloš, brat generála Ferdinanda Čatloša. Veliteľom leteckého parku bol menovaný mjr. Pavel Dragov, od prelomu rokov 1943/1944 Kornel Janček. Pomocnej letke velil npor. Ján Dulla. Zástupcom veliteľa leteckého parku sa stal stot. Mikuláš Šumichrast. Príslušníci Leteckého parku SVZ ihneď po svojom príchode nadviazali spojenie s miestnymi orgánmi protifašistického odboja.

Slovenské národné povstanie

Z iniciatívy gen. Čatloša 4. augusta 1944 z letiska Mokraď odletelo do Sovietskeho zväzu lietadlo Focke-Wulf Fw 58 pilotované Čatlošovým kuriérom mjr. Mikulášom Lisickým, ktorý viezol tzv. Čatlošovým memorandom. Lietadlom sa viezli aj zástupca Vojenského ústredia pplk. MVDr. Mikuláša Ferjenčíka a predstaviteľ Slovenskej národnej rady Karol Šmidke.

28. augusta sa po predchádzajúcich rokovaniach s partizánskym oddielom Za slobodu Slovanov pridala posádka letiska Mokraď k partizánom obsadzujúcim Liptov. Stotník D. Kunic využil neprítomnosť majora Jančeka, veliteľa leteckého parku, ktorý bol verný vládnemu režimu, a prevzal velenie. Po nástupe 180 – člennej posádky oslobodil dôstojníkov a vojakov od podriadenosti prezidentovi Tisovi a vyzval ich do boja Nemcom. Väčšina príslušníkov leteckého parku, ako aj civilných zamestnancov a časť tvorníkov Pracovného zboru národnej obrany sa zapojili do povstania. V ten istý deň prišli na letisko kpt. Voľanskij a major Makarov z partizánskej brigády Za slobodu Slovanov spolu s členmi RONV v Liptovskom Hrádku Martinom Nahálkom, Rudolfom Sokolom, Ferdinandom Šoltýsom. Posádka Mokrade vydala partizánom zbrane. Pušky partizáni odviezli do Liptovského Hrádku do hotela Gregor, ktorý sa stal dočasným štábom partizánskeho oddielu Za slobodu Slovanov.

Letisko Mokraď malo v povstaleckých plánoch zohrať významnú úloha. Mali sem byť dopravené zbrane a munícia pre povstaleckú armádu. Personál letiska bol neustále pripravený prijať sovietske dopravné lietadlá, tie však neprileteli. Letisko malo k dispozícii tri talianske lietadlá Savoia-Marchetti S.M.84bis, jeden pozorovací Letov Š.328 a školské lietadlá jedno E.39 a päť He-72, piloti ani posádky však neboli k dispozícii. Posádku letiska posilnili mobilizovaní záložníci a dve čaty partizánov z Podbrezovej a z popradského letiska sem prileteli dve lietadlá Letov Š.328.

31. augusta 1944 prileteli na letisko Mokraď posádky povstaleckej Kombinovanej letky z letiska Tri Duby s úmyslom preletieť na Tri Duby tri lietadlá Savoia-Marchetti S.M.84bis. V tento deň ale preletel por. Viliam Grúň len jedno lietadlo.

Večer o 18.30 bolo letisko napadnuté dvoma nemeckými lietadlami Ju 87 Pri požiari spôsobenom náletom boli zničené v hangároch odstavené tri lietadlá vrátane druhej Savoia-Marchetti S.M.84bis a sklad olejov. Straty na životoch neboli. Večer sa na letisko Mokraď presunul personál popradského letiska, ktoré už bolo v ten deň obsadené Nemcami.

V noci zo 4. na 5. septembra stotník generálneho štábu Ján Straka nariadil do rána evakuovať letisko Mokraď a posádku presunúť na obranný úsek Biely Potok v Revúckej doline. 70 000 litrov pohonných látok s časťou civilných zamestnancov Leteckého parku odsunuli na letisko Tri Duby a 50 000 litrov do Podbrezovej. Pojazdné dielne sa presunuli do Beňadikovej, zvyšok skladov a civilných zamestnancov do Sásovej. Leteckú výstroj a padáky uložili vo Svídove, kým pracovné náradie v Jarabej.

Ráno odletelo na Tri Duby 5 lietadiel Heinkel He 72 a tretia Savoia-Marchetti S.M.84bis. Mužstvo s dobrovoľníkmi sa presunulo do Liptovskej Osady a odišla aj technická čata. Príslušníci Leteckého parku SVZ boli zaradení neskôr do VI. taktickej skupiny ako tzv. peší ″letecký prápor″, neskôr po reorganizácii peší prápor LEV, ktorému velil kpt. Kunic, zástupcom bol kpt. Šumichrast. Títo letci sa neskôr vyznamenali v bojoch o Ostrô. 5. septembra letisko Mokraď obsadila skupina SS Schäfer.

Využívanie letiska Nemcami

Nemecká armáda využívala letisko pomerne málo. Používalo ho frontové, resp. dopravné letectvo, pre ktoré poskytovalo bežný servis a opravy. Na východnom okraji letiskovej plochy vybudovali Nemci protitankovú priekopu a po obvode letiska bunkre a zákopy pre protilietadlové zbrane. Letisko sa niekoľkokrát stalo terčom povstaleckých útokov.

21. septembra 1944 veliteľ delostreleckej batérie 100 mm húfnic vz. 30 obranného úseku Kosatec II. taktickej skupiny povstaleckej armády npor. Ján Strcuľa zistil z pozorovateľne na kóte 1244 Selnice (2 km južne od Liptovskej Porúbky), že na Mokradi pristálo nemecké lietadlo. Povstalci presunuli jednu húfnicu do palebného postavenia v dolinke Michalovo a treťou ranou na vzdialenosť 11 km lietadlo zasiahol.

Partizánsky prepad letiska Mokraď

V noci zo 16. na 17. októbra na rozkaz veliteľa brigády Za slobodu Slovanov npor. Voľanského prepadli 7. Pohronsko – liptovský, 9. Liptovský oddiel a 10. oddiel Vysoké Tatry Nemcami obsadené letisko Mokraď. Útok malo podporiť aj povstalecké letectvo. Siedmy a deviaty oddiel mali zaútočiť na letisko zo západu, kým 10. oddiel z východu, dobyť ho a zničiť jeho zariadenia. Plány ovplyvnilo počasie a presun nemeckých jednotiek do Liptovského Hrádku. Letecký útok sa nekonal a 9. oddiel sa vôbec nedostal do východiskovej pozície. Delostreleckú prípravu začali v 01:13 hodín 17. októbra delostrelecké batérie z Malužinej, následne asi 50 partizánov z oddielu Vysoké Tatry zaútočili od potoku Kaleník na letisko. Dostali sa k nemeckým bunkrom, zničili 2 lietadlá a dielenské zariadenie. Padlo 10 nemeckých vojakov. Partizáni na pripravených povozoch vavrišovských roľníkov odviezli ukoristené zbrane, a výstroj cez Vavrišovo na svoju základňu pod Krížnou.

Oslobodenie letiska

Veliteľ 4. ukrajinského frontu gen. I. J. Petrov 29. januára 1945 nariadil partizánskym jednotkám obsadiť dôležité objekty v tyle nepriateľa vrátané letiska a zabrániť ústupu Nemci 28. januára 1945 zničili na letisku hangáre a pomocou päťstokilogramových leteckých bômb asi desať budov v areáli kasární. Ďalšiemu ničeniu zabránil príchod partizánov, ktorí v Liptovskom Petri zajali 7 maďarských a dvoch nemeckých ženistov a v pondelok 29. januári 1945 zabránili nemeckým ženistom zničiť most cez Belú. a zabránilo im most zničiť. V noci z 31. januára na 1. februára bol spoločným úsilím partizánov, príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a 138. streleckej divízie Červenej armády a partizánov bol oslobodený Liptovský Hrádok, Liptovský Peter a letisko. To bolo v čase bojov pri Liptovskom Mikuláši využívané ako cvičisko a strelnica.

Po vojne

Po vojne v lete 1945 bola na Mokradi dislokovaná Letisková správa 14, ktorá fungovala aj ako letecká základňa 12. Začiatkom roka 1950 boli na základoch zničených budov postavené v pôvodnom štýle nové budovy a na mieste bývalých drevených barakov veliteľstva postavili nové murované budovy. Po zriadení Letecké technického učilišťa v Liptovskom Mikuláši na základňu umiestnili cvičnú letku 4 od 4.leteckej divízie a objekty letiska sa stali súčasťou učilišťa. Veliteľom letiska bol mjr. Ladislav Hodro. Letisko bolo roku 1958 definitívne zrušené.

Referencie

Letecký portál Slovenský portál