Jü Kuang-čung
| Jü Kuang-čung | |
| taiwanský básnik, prozaik, esejista, literárny kritik, umelecký prekladateľ a univerzitný pedagóg | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | 余光中 |
| Narodenie | 21. október 1928 |
| Nanking, Čínska republika (dnes Čínska ľudová republika) | |
| Úmrtie | 14. december 2017 (89 rokov) |
| Kao-siung, Taiwan | |
| Dielo | |
| Významné práce | Siang-čchou („Nostalgia“) |
| Odkazy | |
 | Jü Kuang-čung (multimediálne súbory na commons) |
Jü Kuang-čung[pozn 1] (iný zápis: Yu Guangzhong, čín. 余光中; * 21. október 1928, Nanking – † 14. december 2017, Kao-siung) bol taiwanský básnik, prozaik, esejista, literárny kritik, umelecký prekladateľ a univerzitný pedagóg, ktorý na Taiwane pôsobil od roku 1950. Bol vedúcou osobnosťou Básnického spolku modrej hviezdy (1954 – 1964), jedného zo štyroch hlavných básnických zoskupení moderného taiwanského básnického hnutia,[1] pričom si získal uznanie ako na Taiwane a v Hongkongu, tak aj v pevninskej Číne, ako aj v čínskej diaspóre po celom svete.[2][3]
Štúdium a akademická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Nankingu v rodine Jü Čchao-jinga, učiteľa a neskôr úradníka v Čankajšekovej vláde Čínskej republiky a jeho manželky, učiteľky Sun Siou-ťün, rodáčky zo Sia-menu. Jeho brat Jü Kuang-ja zomrel ešte ako dieťa. Po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny a japonskom vpáde do Nankingu sa dal spolu so svojimi rodičmi na útek vojnou zmietanou krajinou.[4]
Stredoškolské štúdium absolvoval v provincii S’-čchuan a následne v roku 1947 nastúpil na štúdium cudzích jazykov na Nankingskej univerzite, no v roku 1949 prestúpil na Siamenskú univerzitu. Pre prebiehajúcu občiansku vojnu ešte v tom roku so svojou rodinou emigroval do Hongkongu a následne v roku 1950 na Taiwan, kde pokračoval v štúdiu na katedre cudzích jazkov Národnej taiwanskej univerzite (1950 – 1952). Ďalej sa vzdelával v USA, kde v roku 1959 získa magisterský titul z výtvarného umenia na Iowskej štátnej univerzite. Následne sa vrátil na Taiwan a vyučoval na Národnej taiwanskej univerzite. V rámci Fulbrightovho programu absolvoval dva pobyty, hosťujúc na vysokých školách v USA (1964, 1969).[5][6]
V roku 1972 sa stal predsedom katedry anglického jazyka na Národnej univerzite verejnej správy v Tchaj-peji. V rokoch 1974 – 1985 vyučoval literatúru na katedre čínskeho jazyka a literatúry Čínskej univerzity v Hongkongu, no v roku 1985 sa vrátil na Taiwan, kde nastúpil do funkcie dekana fakulty liberálnych štúdií Sunjatsenovej univerzity.[6] Na tejto škole vyučoval západnú literatúru až do svojej smrti.[4]
Spisovateľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Básnicky začal tvoriť počas svojho štúdia na Siamenskej univerzite.[6] V priebehu svojej básnickej kariéry osciloval medzi modernizmom a tradicionalizmom. Koncom 50. rokov, počas štúdia na Iowskej štátnej univerzite, experimentoval s modernizmom, vytvoriac niekoľko abstraktných básní, zatiaľ čo v 60. rokoch sa uňho prejavil silný cit po spojení s jeho kultúrnymi koreňmi (napr. v básni Čchiao-ta jüe „Perkúzia“, 1966[4]), ktorú ďalej rozvíjal v 70. rokoch, zahŕňajúc do svojej tvorby elementy z ľudových piesní.[7]
V tomto období sa zaplietol do politicko-literárneho sporu, v ktorom stál na strane prevažne prozápadných a modernistických spisovateľov (Pcheng Ke, Ču Si-ning) polemizujúcich s nativistickými literármi (Jie Š'-tchao, Čchen Jing-čen, Wang Tchuo), od ktorých ich delili odlišné estetické aj politické názory.[8] V článku „Vlci prichádzajú“ (Lang laj le, 1977) Jü odsúdil nativistov (hlavne Čchena) za vyznávanie hodnôt proletárskej literatúry propagovanej v komunistickej Číne, čo predstavovalo závažné obvinenie vzhľadom na pre prebiehajúce perzekúcie politických odporcov Čankajšekovho režimu (biely teror).[7]
Neskôr, v roku 2004 svoje vyjadrenia oľutoval, tvrdiac že boli spôsobené jeho precitlivenosťou na akékoľvek ľavicové tendencie po šoku z kultúrnej revolúcie, pričom zároveň poprel, že jeho útok na nativistov bol výsledkom kolaborácie s kuomintanským režimom.[4]
V roku 1992 sa naplnili Jüove priania znovu navštíviť svoju domovinu, čomu dovtedy bránila politická situácia. Po tom, čo tam v 80. rokoch vyšli jeho básne, získal pozvanie hosťovať niekoľko prednášok a recitačne vystúpiť v Čínskej ústrednej televízii.[9] Vďaka melanchickým a nostalgickým veršom prekypujúcimi láskou k domovine si jeho tvorba získala uznanie aj v komunistickej Číne, dokonca aj v radoch funkcionárov Komunistickej strany Číny. Napr. čínsky premiér Wen Ťia-pao si počas svojho stretnutia s prezidentom USA Georgeom W. Bushom v decembri 2003 vypomohol citátom z Jüovej básne „Nostalgia“ pri diskusii o komunistickom zámere pripojiť Taiwan k pevninskej Číne. Napriek tomu, že sa Jü netajil svojimi antikomunistickými postojmi, spolitizovanie jeho diela čínskymi komunistami ho príliš neznepokojovalo.[4]
Jü publikoval celkom 50 kníh, pričom 18 z toho predstavujú básnické zbierky, zatiaľ čo ostatné obsahujú lyrické eseje, literárnu kritiku a umelecké preklady.[10]
Prekladal najmä z anglickej literatúry,[11] napr. v roku 1957 vydal čínsky preklad novely Ernesta Hemingwaya Starec a more a románu Irvinga Stonea Smäd po živote.[4] Okrem toho prekladal diela Oscara Wildea, iných anglických a amerických autorov,[7] tureckých básnikov a i.[10]
Rodina a súkromie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1956 sa zosobášil s Fan Wo-tsun. Spolu mali štyri dcéry: Šan-šan, Jou-šan, Pchej-šan a Ťi-šan.[4]
Jü bol vášnivým cestovateľom – okrem Hongkongu a USA istý čas pôsobil a tvoril aj v Európe. V rokoch 1992 – 2010 absolvoval odhadom 50 až 60 ciest do pevninskej Číny.[4]
Jü zomrel 14. decembra 2017 v univerzitnej nemocnici v Kao-siungu na následky pľúcnej infekcie, resp. pneumónie po týždeň trvajúcej hospitalizácií v dôsledku miernej cievnej mozgovej príhody.[12][13][14]
Výber z diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1954 – Lan-se te jü-mao („Modré pierko“)
- 1969 – Caj leng-čan te nien-taj („Roky studenej vojny“)
- 2008 – Ou-šen („Lotosová bohyňa“)
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jü je priezvisko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ying 2010a, s. 142
- ↑ Ying 2010c, s. 250
- ↑ Chou, Oliver (2017), „The poet whose works struck a chord with Chinese diaspora and Hong Kong youth in the 1960s“, South China Morning Post ([Hong Kong]: South China Morning Post Publishers), 2017-12-15, https://www.scmp.com/news/hong-kong/community/article/2124371/poet-whose-works-struck-chord-chinese-diaspora-and-hong, dost. 2021-11-26
- ↑ a b c d e f g h Qin 2017
- ↑ Ying 2010c, s. 249-250
- ↑ a b c Professor YU Kwang Chung, Hong Kong: The Chinese University of Hong Kong, [s. a.] (vyd. [s. d.]), https://www.cuhk.edu.hk/cpr/pressrelease/YU%20Kwang%20Chung-e.htm, dost. 2021-11-26
- ↑ a b c Ying 2010c, s. 250
- ↑ Ying 2010b, s. 250
- ↑ Yang, Yang (2017), „Nostalgia poet Yu Kwang-chung dies at 89“, China Daily (Beijing: [Publicity Department of the Central Committee of the Communist Party of China]), 2017-12-15, https://www.chinadaily.com.cn/cndy/2017-12/15/content_35306550.htm, dost. 2021-11-26
- ↑ a b Yeh a Malmqvist c2001, s. 154
- ↑ „Jü Kuang-čung“, Encyclopaedia Beliana, Siedmy zväzok, In-Kalg (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013-11, str. 682, ISBN 978-80-970350-1-3, https://beliana.sav.sk/heslo/ju-kuang-cung, dost. 2021-11-26
- ↑ Hsu-lei, Huang; Chin, Jonathan (2017), „Poet Yu Kwang-chung, 90, dies in Kaohsiung“, Taipei Times (Taipei: The Liberty Times Group): 1, 2017-12-15, https://www.taipeitimes.com/News/front/archives/2017/12/15/2003683990, dost. 2021-11-26
- ↑ Gan, Nectar (2017), „Poet Yu Kwang-chung dies in Taiwan aged 89“, South China Morning Post ([Hong Kong]: South China Morning Post Publishers), 2017-12-14, https://www.scmp.com/news/china/society/article/2124314/poet-yu-kwang-chung-dies-taiwan-aged-89?module=inline&pgtype=article, dost. 2021-11-26
- ↑ „Yu Kwang-chung, titan of Taiwan literature, passes away at 89“, Taiwan Today ([Taipei]: Ministry of Foreign Affairs, Republic of China (Taiwan)), 2017, 2017-12-15, https://taiwantoday.tw/news.php?unit=2,6,10,15,18&post=126606, dost. 2021-11-26
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Qin, Amy (2018), „Yu Guangzhong, Exiled Poet Who Longed for China, Dies at 89“, The New York Times, 2017-12-20, https://web.archive.org/web/20171223084540/https://www.nytimes.com/2017/12/20/obituaries/yu-guangzhong-exiled-poet-who-longed-for-china-dies-at-89.html, dost. 2017-12-23
- Yeh, Michelle; Malmqvist, N.G.D., edi. (c2001), „Yu Guangzhong (1928– )“, Frontier Taiwan : an anthology of modern Chinese poetry, New York, NY: Columbia University Press, str. 154-163, ISBN 978-0-231-11846-0, https://books.google.sk/books?id=jTBxPceWuXQC&pg=PA154, dost. 2021-11-27
- Ying, Li-hua (2010a), „MODERN POETRY MOVEMENT IN TAIWAN“, Historical Dictionary of Modern Chinese Literature, Lanham, MD; Toronto; Plymouth: The Scarecrow Press, str. 142-143, ISBN 978-0-8108-7081-9
- Ying, Li-hua (2010b), „NATIVISTS (XIANGTU PAI)“, Historical Dictionary of Modern Chinese Literature, Lanham, MD; Toronto; Plymouth: The Scarecrow Press, str. 146-147, ISBN 978-0-8108-7081-9
- Ying, Li-hua (2010c), „YU GUANGZHONG, A.K.A. YU KUANG-CHUNG“, Historical Dictionary of Modern Chinese Literature, Lanham, MD; Toronto; Plymouth: The Scarecrow Press, str. 249-251, ISBN 978-0-8108-7081-9